Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Zakázané ovocie chutí najlepšie II. séria - 4. diel

27. dubna 2013 v 23:19 | Jennifer Kaulitz :) |  Zakázané ovocie chutí najlepšie II. séria
Ja naozaj nechápem ani len samú seba, na čo to sem pridávam, keď na to aj tak z vysoka seriete! Dnes tu bolo 30 ľudí a jeden koment? Kriste pane! Čítate to vôbec niekto?
Ak nie a nepáči sa vám to, stačí napísať, zruším to tu a nebudem sa srať s tým aby som mala napísané diely a mohla som vám ich sem pridávať!
Keď som toto začínala písať, opýtala som sa vás či druhú sériu chcete a či to budete čítať! A všetci, že samozrejméééééé! A teraz? Teraz je tu diel aj 2 týždne a ANI JEDEN koment. Viete čo? Už sa na to naozaj vykašlem! Píšem so Zakázaným ovocím dokopy už 4 ff-ky a z jednej, okrem Zakázaného ovocia, mám už aj spísaný diel, na ďalšie sa chystám. Píšem to pre vás a čiastočne pre seba, aby som sa odreagovala a aspoň na chvíľku zabudla na "realitu", no ako vidím...fakt sa na to vykašlem. A písať si budem sama pre seba, poprípade to tu zruším, založím si nový blog, kde pribudnú moje nové diela ale adresu sem nedám. NAČO? Aj keby ste ju mali, len to odkliknete ako aj teraz a vyseriete sa na čítanie a komentovanie článkov a príbehov.
Takže momentálne aj prestávam uvažovať nad tým, že tie nové FF-ky sem budem postupne pridávať, aj keď rubriky a info o nich už sú na blogu. Keď budete vy kašľať na mňa, ja kašlem na vás. Veď, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Naozaj, ale naozaj na to nemám nervy a ani náladu a chuť. A úprimne? Dosť ma to raní, keď vidím, koľko ľudí tu bolo a ani jedna odozva. Fakt ďakujem. Nechápem prečo sa potom snažím vôbec písať. Aj tak mám pocit, že ani TOTO si nikto neprečíta...vlastne, možno hej, ale reakcie budú nulové. Však čo...ja blbá vám po nociach budem písať diely FF-iek, pridávať ich sem a tajne naivne dúfať, že niekto ochotný sa nájde a do komentáru napíše svoj názor. Poprípade, aby som to tu zavrela, lebo to nemá zmysel. A viete čo? Ak by sa tu takýto koment objavil, asi by som to bez myhnutia oka urobila!
Takže, veľká "vďaka". Fakt.



Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Kathleen, Emily-Grace, Bill, Jess
Diel: 4.

Nemala som ani tušenia koľko bolo hodín. No usudzujem, že už určite viac ako 5, keďže sme s Tomom ostali v sále úplne sami. Stáli sme uprostred parketu a úplne pomaličky, v objatí, sa pohupovali do hudby, ktorá sa ticho niesla sálou. Už tu nebol vôbec nikto z hostí. Dokonca aj Bill s Jess už odišli. Ani Tomovi rodičia tu neboli. Všetci už zrejme ležali na izbách a spokojne spali.
Absolútne mi to však nevadilo. A myslím, že ani Tomovi. Páčila sa mi tá atmosféra, keď sme tu ostali len my dvaja.
Opierala som sa bradou o Tomovo plece, mala som zavreté oči a pomaličky som vdychovala tú jeho omamne krásnu vôňu, ktorá ho obklopovala. Jeho dlane položené na mojom chrbte ma príjemne hriali a cítila som sa neskutočne v bezpečí. Práve v tejto chvíli som najviac verila jemu. Aj keby tu niekto vošiel, ktokoľvek, chcel nám ublížiť, viem, že vonku je ochranka, no jediný komu by som verila, že sa mi nič nemôže stať je Tom. Len on. Z hlboka som sa nadýchla a pevnejšie som ho objala. Nosom som sa obtrela o jeho odhalený krk a perami som sa jemne dotkla jeho pokožky na krku. Cítila som, ako sa zachvel a letmo som sa usmiala.

"Nad čím premýšľaš?" opýtal sa potichu a dlaňami ma nežne hladil na chrbte. Trošičku som sa odtiahla, ale len tak aby som mu videla do tváre. Usmial sa a nosom sa nežne obtrel o ten môj.
Vzdychla som a čelom som sa oprela o to jeho.
"Je to ako rozprávka..." pošepkala som, lebo mám pocit, že ak by som sa ozvala čo i len o trošičku hlasnejšie, zrušila by som tú atmosféru, ktorá tu panovala.
Tom: "Veď to je rozprávka," potichu sa zasmial. Len som sa naňho mlčky dívala. Sklonil sa ku mne a letmo sa otrel perami o tie moje. "Naša rozprávka. Dokonalá. Bez jedinej chybičky," usmial sa.
"Milujem ťa Tom. Tak veľmi až mám strach, že nad svojimi citmi strácam kontrolu."
Zdvihol ruku k mojej tvári a nežne mi prešiel prstami po líci. Usmial sa a zadíval sa na mňa. V pohľade mal toľko nehy.
Tom: "Ja ťa milujem oveľa viac...aj Em..." povedal s láskou a objal ma. Nežne si ma k sebe privinul a zaboril mi tvár do vlasov.
"Už nikdy ťa nechcem stratiť tak ako vtedy...nikdy..." šepla som. Znova sa mi do hlavy vkradli tie hnusné spomienky na minulosť. Cítila som, že Tom ma pevnejšie objal. Odtiahol tvár od mojich vlasov a priložil svoje pery k tým mojim. Zavrela som oči a ten dotyk som si užívala celým srdcom. Toľko lásky v tak malej puse. Keď sa odtiahol, pohladil ma po tvári.
Tom: "Mám pre teba darček," usmial sa a jazykom si prešiel po vysušených perách. Musela som ho pobozkať. Priam si o to prosili. Keď som sa odtiahla, otrela som sa špičkou nosa o ten jeho a usmiala som sa.
"Ty si mojim darčekom...tým najkrajším," pošepkala som. Usmial sa a pohladil ma po tvári. Palcom mi prešiel po perách a zadíval sa mi do očí.
Tom: "To viem," sebavedome sa usmial, na čo som sa zasmiala. "Ale...predsa len trvám na tom, aby si ho videla..." pošepkal, sklonil sa ku mne a pobozkal ma. Objala som ho okolo krku a pritiahla som si ho k sebe najviac ako to šlo. Keď sa po chvíli odtiahol, vzal ma za ruku.
Tom: "Poď," preplietol si prsty s mojimi a viedol ma von zo sály.

"Počkaj...kam...kam to ideme?" opýtala som sa trošku šokovane, keď ma viedol von z hotela a nie hore do izby, ako som si myslela. Len sa usmial, na chvíľu sa zastavil aby ma mohol pobozkať a potom pokračoval. Keď sme vyšli z hotela, hneď sa k nám pripojili dvaja ochrankári.
Tom: "Pôjdeme mojim autom, takže vy idete za nami, dobre?" pozrel na Luka, ktorý len prikývol a spolu s Marcom počkali kým nastúpime do auta až potom nasadli oni do toho svojho.

Pripútala som sa a pozrela som na Toma. Tiež bol pripútaný. Usmiala som sa. Spomenula som si na naše prvé stretnutie.
Tom: "Čo je?" usmial sa, keď si všimol, že ho sledujem.
"Len...som si spomenula na našu prvú schôdzku."
Tom sa zasmial.
Tom: "To hej...ešte stále sa mám rád," zazubil sa. Zasmiala som sa a nežne som ho pohladila po ruke, ktorú mal položenú na rýchlostnej páke. Letmo na mňa pozrel a usmial sa.
Odkašľala som si a prižmúrila som oči, pri pohľade na cestu, ktorá sa črtala pred nami. Slnko už pomaly vychádzalo.
"Kam to ideme?" opýtala som sa znova, keďže pred tým mi neodpovedal.
Tom: "To ti nemôžem povedať. Ale o chvíľu sa to dozvieš. Sľubujem," usmial sa.
"Fajn," prikývla som a oprela som sa. Zrejme to bude na dlhšie.
Po chvíľke som sa však zarazila.
"Počkaj...kto...kto je s malou?!" zarazene som naňho pozrela. Až teraz som si uvedomila, že Luke, ktorý mal byť pri nej, šiel v aute za nami. Vystrašene som sledovala Toma, no ten sa len usmial.
Tom: "Neboj. Bill alebo mama...možno Jess."
Zamračila som sa.
"Oni vedia kam ideme." Nepýtala som sa. Konštatovala som.
Tom: "Hmm..."
Štuchla som ho do pleca na čo sa zasmial.
Tom: "Možno..." odpovedal vyhýbavo. Zamračila som sa naňho na čo sa len usmial. Vzdychla som si.
"To musíš robiť také tajnosti?"
Tom: "Nemusím...ale chcem."
Odfrkla som si a zadívala som sa von oknom. Po zvyšok cesty som mlčala a dívala sa von oknom. Aj tak by som z neho nič nedostala. Tom keď sa zatne, mlčí ako ryba. Ešte viac. Nie, že by som nemala rada prekvapenia, ale...ani ich veľmi nezbožňujem. Tak pol na pol.

"Ty si mi kúpil auto!" ozvala som sa po dlhej chvíli. Prekvapene na mňa pozrel a rozosmial sa. Prepálila som ho pohľadom.
Tom: "Auto?" smial sa. "Veď ani nemáš vodičák."
"Ha ha," kyslo som sa usmiala. "Veď ten by som si urobila nie?"
Vzdychol si a pokrútil hlavou.
Tom: "Vedľa. Auto to nie je...ale ak chceš, aj to ti kúpim," uškrnul sa.
"Si blázon," podotkla som s úsmevom. "Môj blázonko, ktorého nadovšetko milujem."
Letmo na mňa pozrel a usmial sa. Mala som neskutočnú chuť pobozkať ho, no to by zrejme nedopadlo najlepšie. Asi by sme sa vybúrali. Nechala som si zájsť chuť a mlčky, no zvedavo, som čakala kedy a kde zastaví a čo je dôvodom tých jeho tajností.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zus xxx Zus xxx | E-mail | 28. dubna 2013 v 10:31 | Reagovat

Jedna z tvojích najdojkonalejších FF :33
Zbožňovala som 1 sériu a táto 2??? ???
úplne dokonalá ;) Ja chcem vedieť čo za prekvapenie !!! :DD Dúfam že čoskoro pridáš ďalšiu ;))

2 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | 28. dubna 2013 v 20:19 | Reagovat

[1]:Ďakujem. :) Som rada, že aspoň niekomu sa páči ;)

3 Zus xxx Zus xxx | E-mail | 28. dubna 2013 v 20:51 | Reagovat

[2]: Určite niesom jediná ;)

4 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | 28. dubna 2013 v 20:53 | Reagovat

[3]: Ale ako jediná si si dala tú "neskutočnú námahu" okomentovať to. :) Ďakujem. Vážim si to. :)

5 anička anička | 28. dubna 2013 v 20:59 | Reagovat

Moc se mi líbí tvůj blog,ale nevěděla jsem jakou máš adresu jsem ji stratila ale jinak píšeš fakt pěkně moc se omlouvám. Taky jsem to tak měla založila jsem si blog,a nikdo mi nic nekomentoval tak jsem ho zrušila aspon nejsi sama kdo ti nekomentuje :-) ale jsem ráda že jsem našla tvoji stránku moc hezký píšeš ;-)  :-)

6 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | 28. dubna 2013 v 21:10 | Reagovat

[5]: Ďakujem. :)
Vieš, keby tá návštevnosť bola taká, že sem prídu 2-3 ľudia cez deň a neokomentujú, tak ma to netrápi. Ale príde sem 30-40 ľudí a keď tu ostanú 2 komenty aj to je veľa. Dosť to zamrzí, keďže sa snažím a píšem a pridávam to sem. :-/ Ale tak čo už...

7 anička anička | 28. dubna 2013 v 21:31 | Reagovat

Nemáš zač děkovat ráda si přečtu tvoje příběhy a máš pravdu taky jsem to tak měla s tím mím blogem prostě jsem si ho vymazala a píšu už jen do počítače nebo do sešitu povídky ;-)  :-)

8 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | E-mail | Web | 28. dubna 2013 v 21:39 | Reagovat

[7]: Ver tomu, že nad tým začínam už pomaličky uvažovať aj ja. Čo viete, možno sem jedného dňa prídete a bude to tu zívať prázdnotou, pretože to tu zruším. A úprimne? Chystám sa na to. Hneď ako všetky moje príbehy z tohto blogu budú u mňa v počítači. Potom...najskôr goodbye. :)

9 anička anička | 28. dubna 2013 v 21:42 | Reagovat

To bude nejlepší protože jinak jsem si myslela že to píšu jen tak sobě a pak jsem se na to vykašlala a můžu se zeptat já mám jako jeden název povídky v hlavě ale nevím jak ho mám dát dohromady máš nějak jiný kontatk jestli to nevadí že by jsem se zeptala :-) teda jestli neotravuji

10 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | E-mail | Web | 28. dubna 2013 v 21:44 | Reagovat

V pohode :) Môžeš mi na písať na mail, ten je v komente alebo na FB - Ľubka Slavošová :)

11 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | E-mail | Web | 28. dubna 2013 v 21:45 | Reagovat

Lulka48@azet.sk - tu máš aj mail lebo neviem či ti ho zobrazí, keď klikneš na ten odkaz. :)

12 anička anička | 28. dubna 2013 v 21:47 | Reagovat

Napíšem ti na FB já tam jsem Andulka Pikartova jinakmoc děkuji:-)

13 anička anička | 28. dubna 2013 v 21:49 | Reagovat

Zobrazilo se to :-),ale mužeš si mě aj přidat na FB jestli by jsi chtěla

14 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | E-mail | Web | 28. dubna 2013 v 21:50 | Reagovat

[13]: V pohode môžeš aj na FB :)

15 Dominika Dominika | 2. května 2013 v 20:41 | Reagovat

:D Mam dojem ze tie komenty pod ff su dlhsie ako ff :D tak sa ospravedlnujuem ale necitam ich radsej stacil mi ten uvod :D sa stazujes jak stara babka :P sak jasne ze to ludia citaju a jasne ze komentovat sa nechce bo lenivost zabija :D navyse mam dodzubkanu klavesnicu na jednom pc a druhy pc je cely dodzubkany a aj tak ti tu pisem komenty kedze uz konecne mi v tom nic a nkto nebrani myslim v citani a som nenormalne zvedava jake prekvapko a co bude dalej. :D pobavila ma ta cast ze keby niekto vtrhol a chcel by vas zabit lebo presne to som si myslela ze sa stane :D nejak mi odisla predvidavost ffkova musim sa do toho zasa dostat :D taaak idem na dalsi diel a dufam ze este tam to bude pekne a pokojne a ziadne dramy a tragedie a unosy a vrazdy a nehody... :-*

16 Jennifer Kaulitz :) Jennifer Kaulitz :) | E-mail | 2. května 2013 v 21:48 | Reagovat

[15]: Tak...to ešte len príde :D

17 Dominika Dominika | 3. května 2013 v 0:17 | Reagovat

a teraz sa ja budem stazovat ze si mi odpisala len 5 slovami a troma bodkami a jednym smailom to si ako predstavujes toto? :D

18 emma emma | 8. května 2013 v 17:21 | Reagovat

Super dielik ktovie cim ju prekvapi mam svoj typ ale necham si ho pre seba radsej inac ta ich chvilka vsale kde boli sami je nadherna uz len ked to citam sfilmovat by to mali cele :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.