Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Květen 2011

Koniec?!

20. května 2011 v 17:10 | Jennifer Kaulitz :) |  Keď sa J.K. rozpíše ;)


Tak, tak...Len nie si Idiot... Teda, len občas

...A jééje...
Určite ste si už všimli, že....pribudol posledný diel FF-ky Never say goodbye. Tým pádom, už na tento blog nebude pribúdať nič...
Teda...mám rozpísanú ešte jednu poviedku, ale v poslednom čase neviem či ju tu uverejním. Vlastne, v poslednom čase mám pocit, že prestanem písať...úplne...
Čiastočne na tom má zásluhu aj môj "dokonalý" učiteľ SJL, ale to sa mi tu rozoberať nechce...

Aaaale...teraz mi tak napadlo, keď som čítala komentík k poslednej časti NSG či bude aj druhá séria...
No...zatiaľ som nad tým nepremýšľala, ale ak by bola dám vám vedieť...Mohlo by to byť zaujímavé...len prv by ma niečo muselo napadnúť
A keď sa tak nad tým zamýšľam...len by to bolo zas to isté dookola. Teda neviem jak vy, ale mne by to už tak pripadalo...
No, ešte neviem, uvidím.

Čo sa týka tých nových FF-iek, mám rozpísané dve. Jednu pre spolužiačku, ale s tým to vyzerá fakt dosť biedne xD a druhá...no vyzerá to s ňou sľubne
1. Školský výlet - tá, ktorú píšem pre spolužiačku. Netýka sa TH, takže to zas bude "zaujímavé" ale no, aj ja som zvedavá čo tam načmáram
2. Neznesiteľná krutosť...
Nooo...všetky potrebné informácie k tejto FF-ke sa tu zobrazia onedlho...teda dúfam...ešte totižto neviem kedy, keďže toho nemám napísané nejak veľa.
Ale len tak pre začiatok: -nie je písaná "JA štýlom" ako to bolo doteraz, ale v tretej osobe. V posledom čase totižto čítam ffky väčšinou v češtine od jednej autorky (http://madisoon.blog.cz/) a nejak sa mi to zapáčilo. Myslím, že sa toho dá viac vyjadriť v 3. osobe. No neviem...každý má iný názor...ale nehovorím, že už nikdy nenapíšem ffku v JA rozprávaní...to nie Milujem oba spôsoby

A ďalšia vec...sa týka designu...chcelo by to nový nie?! Už by som brala aj nejaký s TH, konkrétne s Tomom, ale nejak som ešte neobjavila taký, ktorý by sa mi páčil tak veľmi, aby si zaslúžil miesto na tomto blogu
A holka, ktorá mi urobiť dess mala, nejak nemá čas...taže asi tak...Aj keď dessy od Denaille sú krásne a mne sa veľmi veľmi páčia, už by som chcela nejaký s TH No uvidíme

Tááák...asi všetko
PS: To na začiatku si nevšímajte To len Jenny sa zas a znova zamilovala do kreténa, ktorý si to nezaslúži A jééje No čo...stáva sa

PS2: To s tým zrušením...to si ešte premyslím, ale zatiaľ je to tak 50 na 50...možno blog ani nezruším, keďže mi dal kopu práce, a len ho nechám tak...no neviem...ešte si to musím premyslieť

Jennifer Kaulitz

Never Say Goodbye 107. časť - Das Ende

20. května 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 107.

Ja: "Teraz som bol za Davidom...Môže ale len ak súhlasíte vy..."
Pozreli na seba.
Clair: "Sam?!"
Sam: "No..." vzdychol si a odmlčal sa. Spýtavo som sa naňho díval. Po chvíľke ticha si vzdychol.
Sam: "Okej..." Rozžiaril som sa ako slniečko.
Ja: "Fakt?!" neveriacky som sa naňho díval. Prikývol.
Clair: "Dáš na ňu pozor..." povedala.
Ja: "Sľubujem!" šťastím bez seba som ju objal a Sama taktiež. Obaja sa len zasmiali.
Ja: "Ďakujem!" usmial som sa, pozdravil som ich a šiel som hore do izby. Hneď ako výťah zastal som z neho vybehol a šiel som do izby. Otvoril som si dvere a vošiel som dnu. Neušlo mi, že tu bolo až podozrivo ticho. Podišiel som k izbe a otvoril som dvere. Lisa ležala pod perinou. Pousmial som sa a podišiel som k posteli. Potichučky som vkĺzol pod deku a objal som ju okolo pása. Chytila ma za ruku a privinula sa ku mne.
Lisa: "Tomí..." ozvala sa potichu a...tak trochu smutne. Otočil som si ju k sebe a keď som uvidel, že mala uplakané oči, doslova ma pichlo pri srdci. Pohladil som ju po tvári a smutne som sa na ňu zadíval.
Ja: "Čo sa deje chrobáčik?!" opýtal som sa potichu. Nič nepovedala len sa ku mne pritúlila a potichu vzlykala.
Ja: "Lisa..." zatiahol som zúfalo a zaboril som tvár do jej vlasov. Pevne som zovrel viečka a silno som ju objal. Chvíľu vládlo ticho, ktoré pretínali len tiché vzlyky, no potom sa ozvala.
Lisa: "Nechcem Ťa znova stratiť..." zavzlykala. Chvíľu som ostal obarený no potom som si z hlboka vydýchol a len som sa zasmial. Zdvihla hlavu a nechápavo na mňa pozrela.
Lisa: "Prečo sa smeješ?!" zachmúrila sa. Vyzerala nádherne. Usmial som sa, odhrnul som jej vlasy z tváre a pobozkal som ju na pery.
Ja. "Pretože ma nestratíš...." usmial som sa.
Lisa: "No určite...Veď zajtra ráno odchádzate a ja..."
Ja: "A ty ideš so mnou..." skočil som jej do reči. Zarazila sa a prekvapene na mňa ostala zízať.
Lisa: "Č-čo?!"
Ja: "No ideš s nami...na turné....takže budeme spolu..." usmial som sa. Chvíľu na mňa civela jak puk na prázdnu bránku, potom veselo zvýskla a objala ma pričom sme sa obaja zdrbali z postele. Rozosmiali sme sa.
Ja: "Chceš ma zabiť?!" smial som sa a posadil som sa. Lisa na mňa previnilo pozrela, no neušlo mi, že jej šklbalo kútikmi. Uškrnul som sa a pritiahol som si ju k sebe. Znova ma zvalila na zem a posadila sa na mňa. Usmiala sa.
Lisa: "Myslíš to vážne?!"
Ja: "Smrteľne...Ideš s nami a už to aj odsúhlasili tvoji rodičia...Tak, chceš ísť lebo ja ťa do ničoho nút..." nedopovedal som, keďže ma pobozkala. Objal som ju okolo krku a bozk som jej opätoval. Odtiahla sa až po hodnej chvíli. Jemne ma uhryzla do spodnej pery a usmiala sa. Obtrela sa nosom o ten môj.
Lisa: "Či chcem?! To sa ani nepýtaj..." usmiala sa a znova ma pobozkala. Usmial som sa a bozk som jej opätoval. Po chvíľke som sa na ňu prevalil a odtiahol som sa.
Lisa: "Ibaže je tu menší problém..." nevinne sa usmiala.
Ja: "A aký?!" opýtal som sa zvedavo a nosom som jej prešiel po krku. Zasmiala sa.
Lisa: "No taký, že nemám žiadne veci..." nevinne na mňa zaklipkala tými svojimi modrými očkami. Usmial som sa a nežne som ju pobozkal.
Ja: "To sa vyrieši...(kiss)...pôjdeme do obchodu...(kiss)....ale teraz...(kiss)...sa budeme venovať niečomu...(kiss)...omnoho...(kiss)...lepšiemu..." žmurkol som na ňu a znova som ju pobozkal. Nechala sa, no po chvíľke sa odtiahla a pohladila ma po tvári.
Lisa: "Ale niečo mi sľúb..." pošepkala a dívala sa mi do očí.
Ja: "Čokoľvek..." usmial som sa a nosom som sa obtrel o ten jej.
Lisa: "Sľúb mi, že už ma nikdy neopustíš..." pošepkala a zadívala sa na mňa. Pohladil som ju po tvári a usmial som sa.
Ja: "Nikdy....Sľubujem chrobáčik....Nikdy..." povedal som potichu a zadíval som sa do jej krásnych modrých očí. Letmo sa usmiala.
Lisa: "Ľúbim Ťa Tom Kaulitz!"
Ja: "Ľúbim Ťa, Zbožňujem Ťa, Milujem Ťa..." pošepkal som a znova som ju pobozkal na jej hebké pery...

Bol som šťastný...Šťastný, že som opäť s osobou, ktorú Milujem celým srdcom...S Lisou...

Das Ende

Never Say Goodbye 106. časť

18. května 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 106.

Tom sa začal o niečom baviť s Billom a chalanmi a tak som sa zdvihla a pomaly som šla do izby. Zavrela som za sebou dvere a pomaličky som podišla k posteli. Posadila som sa na ňu a pevne som zovrela viečka. Cítila som ako mi po lícach stiekli chladné slzy. Takže...už zajtra idú preč...zavzlykala som a ľahla som si na posteľ. Zakryla som sa dekou až po uši a zaborila som tvár do vankúša.
Znova budem bez neho...znova budem sama a...možno ho už ani neuvidím...Znova som zavzlykala a rozplakala som sa...Nechcem ho stratiť....Znova...

•••Tom•••
Kecal som s chalanmi, keď som sa zrazu zarazil.
Ja: "Kde...kde je Lisa?!" rozhliadol som sa po jedálni, no nebola tu. Chalani len mykli plecami.
Bill: "Ani som si nevšimol, žeby odišla...Možno šla do izby..." povedal zamyslene.
Ja: "Aha...okej...idem za Davidom..." kývol som im a pomaly som sa vybral preč. Celý čas som premýšľal len nad jednou vecou a potreboval som sa pozhovárať s Davidom. Snáď nebude namietať...Čo naisto bude!! xD
Zaklopal som na dvere od jeho izby.
Ja: "David?!"
David: "Ďalej..." znudene sa ozval. Nakukol som dnu a uškrnul som sa, keď som ho uvidel sedieť pred telkou a napchávať sa čipsami.
David: "Čo ťa sem priviedlo?!" uškrnul sa. Ja taktiež, keďže pohľad naňho bol...fenomenálny =)
Ja: "No...chcem sa ťa niečo opýtať..." začal som opatrne. Trošku sa zamračil a položil balíček čipsov na stôl.
David: "A čo také?!"
Ja: "Ehm...no...rozmýšľal som nad tým, či by s nami nemohla ísť Lisa na turné..."
David: "ČOŽE?!" vytreštil na mňa oči. Len som sa nevinne usmial.
David: "Zošalel si?!"
Ja: "Hej!! Som do nej bláznivo zamilovaný!! Prosím David...Pozri...Sľubujem, že nebude robiť žiadne problémy...Prosím..." zúfalo som sa naňho díval.
David: "A...kde...kde bude v tourbuse spať?!"
Ja: "Hmm...my sa vyspíme aj na jednej posteli...."
David: "Tom..." vzdychol si.
Ja: "David prosíííím....Beriem si ju na zodpovednosť...aj keď to ani nemusím, keďže už mala 18...ale aj tak! Prosím..." zúfalo som sa naňho díval, ešte trošku a bol by som si pred neho kľakol len aby to dovolil. Chvíľu mlčal a len sa na mňa díval, no potom si vzdychol.
David: "Tak dobre...ale len ak to dovolia jej rodičia!!" prísne na mňa pozrel.
Ja: "ĎAKUJEM!!" šťastím celý bez seba som ho objal a vybehol som z jeho izby. Letel som do jedálne a skoro som zdrbal zo schodov jednu pani, ktorá na mňa začala nadávať. Rýchlo som sa jej ospravedlnil a vpálil som do jedálne. Hneď som šiel k Samovi.
Ja: "Sam?!" ozval som sa udychčane. Spolu s Clair na mňa pozreli.
Clair: "Čo sa deje?!"
Z hlboka som sa nadýchol a uškrnul som sa.
Ja: "Nooo...veľmi by vadilo, ak by šla Lisa s nami?!"
Sam: "Čože?!" nechápavo na mňa pozrel.
Ja: "No...že by šla s nami na turné...Prosím..." zúfalo som sa na nich díval. Vymenili si pohľady.
Sam: "No...Možno by to aj šlo..." ozval sa po chvíli ticha. "No je tu problém..."
Ja: "Aký?!"
Sam: "Diablo a taktiež to, či môžete..."

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 105. časť

16. května 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 105.

Ráno som sa zobudila doslova s úsmevom na tvári. Rozospato som sa posadila a rozhliadla som sa po izbe. Skoro som však spadla na riť (keby som nebola sedela xD) keď som pred sebou mala raňajky. Usmiala som sa a opatrne som ich položila na stolík pri posteli. Práve keď som chcela vstať z postele, vyšiel z kúpeľne Tom len v rifliach. Doširoka sa usmial.
Tom: "Dobré ránko Princezná..." podišiel ku mne a pobozkal ma. Pohladila som ho po tvári a usmiala som sa. Stiahla som si ho k sebe do postele. Usmial sa a nežne ma pobozkal.
Tom: "Nechceš?!" kývol hlavou na tácku, keď sa odtiahol.
Ja: "Nie...len som chcela zistiť, kde sa nachádza Princ, ktorý mi ich urobil..." usmiala som sa a nežne som ho pobozkala na pery. Taktiež sa usmial a bozk mi opätoval. Keď sa odtiahol, zababušila som sa do periny a schúlila som sa k nemu. Usmiala som sa a nosom som mu prešla po krku. Voňal nádherne. Usmiala som sa a jemne som ho tam pobozkala.
Tom: "Aha...noo Princ bol v sprche...Prečo?!"
Ja: "Lebo si mi chýbal..." pošepkala som a nosom som sa obtrela o ten jeho. Ležali sme oproti sebe v objatí.
Ja: "Vlastne...nie len mne, ale aj Keshi..."
Tom: "Keshi?!" Prikývla som.
Ja: "Vieš aká bola smutná, keď si odišiel?! A dokonca, sa otrávila...Pretože pojedla na lúke nejaké divé rastliny..."
Tom: "Čože?!" prekvapene na mňa pozrel. "Ale je v poriadku, že?!"
Ja: "Už hej...Ale chýbaš jej...tak ako si chýbal mne..." povedala som potichu a prešla som mu rukou po línii tváre. Tom sa mi mlčky díval do očí, potom ma pohladil po tvári a pobozkal ma.
Tom: "Už ťa neopustím dobre?!" pošepkal a pohladil ma po tvári.
Ja: "Sľubuješ?!"
Tom: "Sľubujem..." usmial sa a nežne ma pobozkal na pery, pričom sa na mňa prevalil. Usmiala som sa.
Ja: "Nevyšiel si náhodou zo sprchy?!"
Tom: "Mhm..." usmial sa a nežne ma pobozkal na pery a pomaly prešiel na krk. "Ibaže tebe sa nedá odolať..."
Zaklonila som hlavu a nechala som sa bozkávať na krku.
Ja: "Dá...len musíš veľmi chcieť..." Pozrel na mňa.
Tom: "A chceš?!" zakňučal. Usmiala som sa.
Ja: "Mhm....ísť do sprchy..." žmurkla som naňho. Rozžiaril sa ako slniečko a vstal z postele. Vzal ma na ruky, na čo som sa rozosmiala a niesol ma do kúpeľne. Len čo som za nami zavrela dvere na sprche, v momente ma nalepil na kachličky a pustil na nás vodu. Usmiala som sa a pobozkala som ho....
•••
Asi o hodinku neskôr, keď sme už boli obaja "usušení", vyvoňaní a napapaní sme zišli dole do miestnosti, kde mali chalani raňajky. Teraz však neraňajkovali, ale čakali na Davida, keďže im mal niečo oznámiť. Obaja sme sa pozdravili s chalanmi a rodičmi a posadili sme sa k stolu. Naklonila som sa k Tomovi.
Ja: "Načo tu sme?!" opýtala som sa potichu. Tom sa len usmial a chytil ma za ruku.
Tom: "David nám len oznámi ako s ďalšími koncertmi..."
David: "Dobré ránko..." ozval sa len čo vošiel dnu. Odzdravili sme mu a len sa sladko usmial.
David: "Takto...nechcem vás zdržiavať, tak vám len poviem....hmm...dnes máte voľno, no zajtra Vás všetkých čakám o pol siedmej pri autobusoch a bez námietok!!!" prísne pozrel na Georga, ktorý sa niečo chystal povedať. Ten si len vzdychol a kusol sa do jazyka. Usmiala som sa.
David: "Som rád, že sa chápeme! Tak zajtra ráno...A...teraz si môžete robiť čo len chcete..." uškrnul sa, znova nás pozdravil a zdrhol...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 104. časť

14. května 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 104.

Tom sa len usmial a pevne ma objal. Po chvíli sme zastali pred hotelom, ibaže tam bolo kopu fanyniek.
Ja: "Eee...a ako sa dostaneme dnu?!"
Tom: "Miláčik a myslíš, že načo mám ochranku?!" žmurkol na mňa a znova stlačil ten gombík. Ochrankár, ktorý šoféroval naňho pozrel a potom vystúpil. Otvoril nám dvere, Tom na mňa pozrel, chytil ma za ruku a potom sme vystúpili. Tie fanynky začali strašne kričať a mala som nehorázny strach z toho, že tam na nás skočia. Tom sa na mňa letmo usmial, pevne ma chytil za ruku a za pomoci ochranky sme sa dostali dnu.
Tom: "V pohode?!" usmial sa keď sme šli dole do baru, kde mala byť afterparty. Prikývla som a pevne som ho chytila za ruku. Usmial sa a vtisol mi pusu na líce.
Tom: "Neboj...nezdržíme sa dlho..." pošepkal mi do ucha a krásne sa usmial. Len som prikývla a spolu sme šli k nejakému stolu po pitie. Vzala som si len nejakú minerálku, keďže som vôbec nemala v pláne opiť sa. Tom sa chvíľku rozprával s nejakými ľuďmi, rozdal pár podpisov, no asi po hodine sme odišli na recepciu, kde si vypýtal kľúče od izby. Len som naňho s úškrnom mrkla a šli sme k výťahu.
Tom: "Čo je?!" usmial sa, keď sme vošli dnu a stlačil číslo 5. Len som mykla plecami.
Ja: "Nič..." letmo som sa usmiala. Tom si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma na pery.
Tom: "Ľúbim Ťa..." usmial sa a pohladil ma po tvári. Tiež som sa usmiala, no nič som nepovedala. Len si ma tak záhadne prezrel, usmial sa a keď výťah zastal, ťahal ma von. Došli sme k izbe, ktorú otvoril a vtiahol ma dnu. Zamkol za sebou dvere a potom sa ku mne otočil. Už sa chystal rozsvietiť svetlo, keďže v izbe bola tma, no chytila som ho za ruku a pritiahla som si ho k sebe.
Ja: "Nesvieť..." pošepkala som a nežne som sa perami dotkla tých jeho. Usmial sa a položil kľúče na skrinku pri dverách. Pozrel na mňa a objal ma okolo pása.
Tom: "A prečo?!" usmial sa a nežne ma pobozkal na pery. Objala som ho okolo krku a usmiala som sa.
Ja: "Lebo..." nosom som sa obtrela o ten jeho a pobozkala som ho. Chvíľku sme sa bozkávali na mieste, no potom si ma Tom podvihol, zakvačila som sa naňho nohami, pričom sme sa ešte stále bozkávajúc pomaly presunuli k posteli. Pomaly ma položil na posteľ a odtiahol sa. Usmiali sme sa na seba.
Ja: "Čo je?!" spýtavo som naňho pozrela a na perách mi pohrával letmý úsmev.
Tom: "Nič..." mykol plecami a znova ma pobozkal. Rukami mi pomaličky zašiel pod tričko a keďže ich mal dosť studené, prešla mnou triaška. Odtiahol sa a s úškrnom na mňa pozrel.
Ja: "Máš studené ruky..." uškrnula som sa a znova som ho pobozkala, pričom som mu taktiež zašla rukami pod tričko. Tiež s ním trošku myklo. Odtiahol sa.
Tom: "No lebo ty vôbec..." uškrnul sa. Len som naňho nevinne pozrela a pobozkala som ho. Po chvíľke som sa odtiahla a trošku som sa nadvihla aby mi mohol zobliecť tričko. Taktiež som mu zobliekla tričko a usmiala som sa. Dlaňou som mu jemne prešla po hrudi a usmiala som sa. Vtisla som mu bozk na miesto, kde má srdce a a pozrela som naňho. Pohladila som ho po tvári a nežne som sa perami dotkla tých jeho. Usmial sa a pobozkal ma, pričom pomaličky prešiel na krk, prsia a brucho. Na chvíľku sa odtiahol a rozopol mi gombík na rifliach, ktoré zo mňa následne stiahol a znova ma pobozkal. Odtiahol sa a mlčky si ma prezrel. Len som sa naňho dívala a z hlboka som dýchala. Rukou mi jemne prešiel po stehne, na čo som sa zachvela. Usmial sa a znova ma jemne pobozkal na pery, keď som sa naňho prevalila a odtiahla som sa. Pomaličky som mu rukou prešla po hrudi a zastavila som sa pri zapínaní jeho riflí. Len ma mlčky sledoval. Sklonila som sa k nemu a nežne som sa perami otrela o tie jeho.
Tom: "Milujem Ťa..." vydýchol a nežne ma uhryzol do spodnej pery. Usmiala som sa a taktiež som ho jemne uhryzla do pery.
Ja: "Zbožňujem Ťa Chrobáčik..." pošepkala som a vášnivo som ho pobozkala...

Pokračovanie nabudúce :)

MOŽEM JEBAŤ TAKÝ SYSTÉM!!!!

13. května 2011 v 20:32 | Jennifer Kaulitz :) |  Keď sa J.K. rozpíše ;)
...ani netuším ako začať...s čím?! Ale už vopred upozorňujem, že tento článok bude preplnený nadávkami a možem jebať cenzúru!!
Dôvod?
6. januára 2011 sme si zadovážili psíka...malé šteniatko čierneho labradora...Jej meno?! Šivka :)
Zaujímavé, že VTEDY nikomu nevadilo, že psa máme?! A TERAZ?!
Neviem ktorý chuj, prípadne ktorá piča je za to zodpovedná, ale ak to zistím nech si ma neželá!!! Totálne, ale totálne ma vytočili!!!

PREČO?! NIKDY nikomu v tomto bloku neublížila! NIKDY! Všetci do piče pretvárky aký krásny havko a jaký zlatučký a zrazu?! Zrazu sa sťažujú, že neviem čo ci boha!
Nepochopím tote skurvené hlavy glupe do piče! Jasne tota suka hore na osmičke fretku hnusnú vyjebanú mať može ne? Druhý na osmičke psa možu mať ne?! A my nie lebo čo?! Do piče ten pes na osmičke je tak agresívny až to bolí a naša Šivka je oproti nemu ANJELIK!!! Anjelik ci boha! NIČ nikomu v tomto bloku neurobila!! NIKDY!!!!!

Tipujem, že je za tým naša vyjebaná susedka (a to som ju mala dakedy rada) a keď hej, tak ja osobne jej vytarham vlasy z hlavy! Do piče s nimi!
Nedokážem pochopiť, ako múžu byť niektorí ľudia také skurvené vychcané svine!! To do piče ani NIE SÚ ľudia!!! Vždy som vedela, že u nás v bloku sú všetci totálne skurvený vyjebanci padnutí na hlavu ale, že AŽ TAK?!?! Naj idú do PIČE všetci! Do jedného! Nenávidím tento skurvený systém....tento skurvný blok....týchto skurvených ľudí....tento skurvený svet!

Budem ju brániť zubami nechtami!!!! NIKTO nám ju nevezme...keď budú mať ozajstný dôvod prečo ju máme dať preč, nech sa páči! Dovtedy mi všetci vylezte na hrb!!!! Kurvy skurvené...

...už ani slov nemám na to...

PS: Pridávam zopár fotiek aby ste mali akú takú predstavu :)



























Moj miláčik :(

Never Say Goodbye 103. časť

12. května 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 103.

•••Lisa•••
O necelú pol hodinu sme vyrazili do hotela, kde mala byť tá afterparty. S letmým úsmevom na perách som sa dívala von oknom a zvierala som v ruke tú Tomovu. Zadívala som sa na naše ruky a letmo som sa usmiala.
Tom: "Čo je?!" Prekvapene som naňho pozrela.
Ja: "Nič...len som rada, že som s tebou..." usmiala som sa. Tom ma pohladil po tvári a usmial sa. Pomaličky sa ku mne naklonil a nežne ma pobozkal. Viezli sme sa v aute len my dvaja, takže to nikomu nevadilo xD Totižto Tom trval na tom, aby sme šli len my dvaja. No, a ja som pravdaže nenamietala xD
Usmiala som sa a objala som ho okolo krku. Po chvíľke sa odtiahol a nahol sa dopredu, kde stlačil nejaký gombík a priestor medzi šoférom a zadom auta ostal predelený takou stenou. Uškrnul sa.
Tom: "Nemusí na nás čumieť..." žmurkol na mňa a nežne ma pobozkal na pery.
Ja: "Chýbal si mi..." pošepkala som medzi bozkami a užívala som si každý dotyk jeho pier na tých mojich. Tom sa odtiahol a pohladil ma po tvári.
Tom: "Aj ty mne chrobáčik..." letmo sa usmial a pohladil ma po tvári. Usmiala som sa a nosom sa otrela o ten jeho.
Ja: "Skoro som ťa znenávidela..." pošepkala som mu a nežne som ho pobozkala na líci.
Tom: "Som rád, že len skoro..." zazubil sa, a skôr než som niečo stihla povedať ma nalepil na sedadlo a vášnivo ma pobozkal. Nebránila som sa, naopak, spolupracovala som. Tak veľmi mi chýbali jeho bozky, pohladenia, slová...Chýbal mi ON! Môj Tom...
Zrazu som sa od neho odtiahla.
Tom: "Čo je?!" nechápavo na mňa pozrel.
Ja: "Ty máš dnes narodeniny?!"
Tom: "Nooo...áno...Prečo?!" uškrnul sa.
Ja: "Lebo si mi povedal, že toto je ten najkrajší darček aký si mohol na narodeniny dostať..."
Tom: "No lebo je to pravda....Si to najkrajšie a najlepšie čo som mohol dostať..." usmial sa a zastrčil mi vlasy za ucho. Taktiež som sa usmiala.
Ja: "Vôbec som netušila, že ideme sem...za vami..." pošepkala som a s úsmevom som sa naňho dívala.
Tom: "Tak to sme dvaja..." zasmial sa. Pohladila som ho po tvári a pobozkala.
Ja: "Kde si položil ten list, keď si odchádzal?!" spýtavo som naňho pozrela.
Tom: "Hmm...na tvoju posteľ...na vankúš...prečo?!"
Ja: "Aha...tak to sa nečudujem, že som ho našla až po týždni..."
Tom: "Po týždni?! Veď si ho mala rovno na očiach..." zamračil sa.
Ja: "No hej...ale po tom, čo som sa ráno zobudila sama a doplo mi, že ste odišli som mala nehorázne nervy a tak keď som vošla do izby zrobila som tam taký neporiadok, že koniec. A spala som v "tvojej" izbe takže v tej mojej bol neporiadok až kým to mamča nedala do poriadku asi tak po týždni a povedala, že tvoj list našla pod posteľou...Preto ma tak veľmi mrzelo, že som sa na teba hnevala, kvôli tomu, že si ma oklamal...sľúbil si, že sa rozlúčiš a neurobil si tak....ibaže ty si sa rozlúčil...a myslím, že krajšie ako som si mohla predstaviť..." povedala som potichu a letmo som sa usmiala. Tom na mňa pozrel s úsmevom.
Tom: "Moja zlatá...prepáč..." pohladil ma po tvári a objal ma. Pritúlila som sa k nemu a zavrela som oči.
Ja: "Ty prepáč mne, že som ti neverila..." pošepkala som a pevne som zovrela viečka. Zaborila som tvár do jeho veľkej mikiny a z hlboka som sa nadýchla. Usmiala som sa, keď som zacítila jeho krásnu vôňu. Objala som ho ešte pevnejšie a užívala som si naplno jeho prítomnosť.
Ja: "Ľúbim Ťa..." pošepkala som.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 102. časť

10. května 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 102.

Lisa: "Ja neplačem...to len...len..."
Ja: "Len ti niečo padlo do oka, že?!" zasmial som sa. Lisa taktiež a otrela si slzy z tváre.
Lisa: "Mhm...A to niečo si bol ty..." usmiala sa a znova ma pohladila po tvári, ale tak jemne akoby sa bála, že len čo sa ma dotkne, rozplyniem sa. Objal som ju okolo pása a privinul som si ju k sebe. Tvárami sme od seba boli na milimetre a úplne jemnulinko som sa otrel špičkou nosa o ten jej. Zasmiala sa a chytila ma za tvár. Mlčky sa mi dívala do očí a len jej na perách pohrával letmý úsmev. Taktiež som sa usmial.
Ja: "Toto je ten najkrajší darček k narodeninám, aký som mohol dostať..." pošepkal som jej a bez toho aby som čakal na nejakú odpoveď som ju (konečne) pobozkal. Chvíľku bola zaskočená, no potom ma objala okolo krku a bozk mi opätovala. Netuším ako dlho sme sa tam bozkávali, no odtiahli sme sa od seba až keď do šatne vpálil Bill s chalanmi a Lisinými bratmi. Bill sa na mňa uškrnul.
Bill: "Dúfam, že už sa nemienite rozísť, pretože neznesiem ďalšie depky!!" výhražne na mňa pozrel. Pozrel som na Lisu. Len sa usmiala.
Lisa: "Už nie, však?!" spýtavo na mňa pozrela.
Ja: "Ešte sme sa ani nerozišli..." usmial som sa a pohladil som ju po tvári. Len sa usmiala a objala ma. Pobozkal som ju do vlasov a usmial som sa.
Ja: "Ľúbim ťa chrobáčik..." pošepkal som jej tak, že sme to počuli len my dvaja. Mrkla na mňa a usmiala sa.
Lisa: "Aj ja Teba..." pošepkala a pobozkala ma.
Bill: "Dobre dobre, len už prestaňte!!" zahučal otrávene a podišiel k svojej skrinke. Nárokom som si k sebe Lisu ešte viac pritiahol a bozkával som ju ešte vášnivejšie.
Thomas: "Idú tu rodičia..." zahlásil akože len tak. Lisa sa snažila odtiahnuť, no ja som sa len usmial a nepustil som ju. Po chvíľke snaženia, sa jej to predsa len podarilo, a nezabudla ma uhryznúť do pery.
Ja: "A-au..." zakňučal som zúfalo a priložil som si ruku na ústa.
Lisa: "O-ou...prepáč..." previnilo na mňa pozrela a zložila mi ruku z tváre. Cítil som na spodnej pere krv. Zmraštila obočie.
Lisa: "Prepáč..." smutne na mňa pozrela a ukazovákom mi jemne prešla po spodnej pere.
Ja: "No to si píš, že jedno prepáč, to neodčiní..." uškrnul som sa a pustil som ju. Neušlo mi, že na mňa pozrela s takými iskričkami v očiach.
Sam: "Eeee....nemali by sme vás nechať samých?!" Pozrel som naňho a usmial som sa.
Ja: "No mohli by steee..." rozosmial som sa, keď do mňa Lisa štuchla.
Lisa: "Prestáááň..." zamračene na mňa pozrela, no neušlo mi, že sa letmo usmiala. Len som sa usmial a podišiel som k svojej skrinke a otvoril som ju.
Ja: "Bill?! Kedy odchádzame na hotel?!" opýtal som sa a popritom som sa hrabal vo veciach.
Bill: "Asi...o pol hodinky..."
Ja: "Hmm...a Afterka?!"
Gustáv: "Tá bude v hoteli kde sme ubytovaní...prečo?!" opýtal sa zvedavo a taktiež si začal baliť svoje veci.
Ja: "Hmm...Idete s nami však?!" mrkol som na chalanov a na Sama s Clair.
Clair: "A kam?!"
Ja: "Na afterparty..." uškrnul som sa a letmo som pozrel na Lisu, ktorá znova sedela na gauči a sledovala nás.
Lisa: "Ja idem!" usmiala sa.
Thomas: "Šak jasne..." uškrnul sa. Lisa po ňom hodila malý vankúšik, ktorý bol na gauči.
Lisa: "Sa zdrž debilných poznámok okej?!" výhražne naňho pozrela.
Ja: "Ale no....Nemôžeš tak škaredo hovoriť..." žmurkol som na ňu a znova som sa hrabal v skrinke. Nemusel som sa ani otočiť, aby som nevedel, že Lisa ma momentálne prepaľovala pohľadom. Uškrnul som sa sám pre seba...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 101. časť

8. května 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 101.

Zamračila som sa no v kútiku duše mi odľahlo. Mamka ku mne podišla a objala ma okolo pliec.
Mama: "Neboj sa...Nie sme až také beštie..." s otcom sa na seba uškrnuli a chalani sa len chechtali ako taký dvaja dementi. Hnusne som na nich pozrela a zadívala som sa na obrovskú halu, pri ktorej sme stáli.
Ja: "A čo tu?!" opýtala som sa zvedavo.
Otec: "Uvidíš...Poďte..." usmial sa a spolu s mamou sa vybral smerom k budove. Chalani šli hneď za nimi a ja pravdaže až posledná. Šli sme k nejakému "zadnému" vchodu, kde sa otec pozdravil s nejakým chlapom (vyzeral ako nejaký strážnik) a ten nám otvoril dvere. Len som si vzdychla a šla som za nimi. Chvíľku sme šli po nejakej chodbe a potom sme vošli do jednej miestnosti. Boli tam nejaký dvaja páni, s ktorými sa otec pozdravil a chvíľku sa tam o niečom rozprávali. Trošku sa však vzdialili a tak som vôbec nepočula o čom sa rozprávajú. Vzdychla som si a rozhliadla som sa po miestnosti. Bola celkom veľká a vyzerala ako...ako nejaká šatňa. Totižto tam boli samé skrinky, uteráky, porozhadzované veci (ale len sem-tam), stolný futbal, chladnička s nápojmi a taký menší gaučík. Usmiala som sa a zvalila som sa naňho. Kašlem na to či môžem alebo nie. Som nehorázne unavená. Otočila som sa ku všetkým chrbtom a zavrela som oči...

•••Tom•••
Ako poslednú pieseň sme hrali Humanoid, Bill sa rozlúčil s faninkami a šli sme do šatne. Hneď v dverách som sa však zarazil, tým pádom do mňa Bill vrazil.
Bill: "Čo do čera robíš?!" zahučal podráždene.
Ja: "Ehm...tam niekto leží..." ukázal som na gauč, na ktorom niekto ležal zakrytý dekou. Bill sa mi snažil nakuknúť ponad plece, no keď sa mu to nedarilo, drgol do mňa a tak som vletel dovnútra.
Ja: "Dávaj do riti pozor!" zahučal som naštvane a napravil som si tričko. Bill ma len prepálil pohľadom. Zamračil som sa a mrkol som na gauč. S chalanmi sme si vymenili nechápavé pohľady a pomaličky som podišiel ku gauču. Nahol som sa nad toho dotyčného aby som zistil kto to je, keď som sa zarazil. Myslel som, že to bude nejaká strelená fanynka, no ten koho som tam videl by mi nenapadol ani vo sne.
Doslova som ostal stáť ako obarený a srdce som si cítil biť až niekde v hrdle.
Ja: "B-Bill?!?" vykoktal som zo seba po chvíli.
Bill: "Hmm..." nakukol mi ponad plece, no taktiež sa zarazil. Nechápavo sme na seba pozreli.
Bill: "Č-čo tu robí?!" vytreštil na mňa oči. Len som bezmocne pokrútil hlavou.
Bill: "Ehm...idem za Davidom...Chalani poďte..." vykoktal a ťahal ich preč. Keď za sebou zavreli dvere, pozrel som na Lisu. Usmial som sa. Bola nádherná. Opatrne som sa k nej posadil aby som ju nezobudil. Zrazu sa otočila tvárou ku mne, no stále spala. Usmial som sa a odhrnul som jej vlasy z tváre. Ani nedokážem opísať aký som šťastný, že ju vidím...že ju skoro po dvoch mesiacoch konečne vidím... Pohladil som ju po tvári, keď sa zrazu zamrvila a rozospato na mňa pozrela. Chvíľku ma sledovala rozospatými očami, keď sa zrazu prudko posadila a vytreštila na mňa tie svoje modré kukadlá. Len som sa rozosmial, pretože vyzerala komicky. Bola zlatučká. Opatrne som k nej vystrel ruku a nežne som jej ju priložil na tvár.
Lisa: "Tomí..." pošepkala a zrazu ma pevne objala. Taktiež som ju pevne objal a zaboril som tvár do jej vlasov. Keď som zacítil známu vôňu sena, ranča, usmial som sa a zavrel som oči.
Ja: "Mrzí ma to..." pošepkal som jej a stále som ju pevne zvieral v náručí.
Lisa: "Nemá ťa čo...." pošepkala. Usmial som sa. Sedeli sme tam v objatí minimálne 20 minút a ani jeden z nás nepociťoval potrebu pustiť toho druhého. Až po hodnej chvíli som sa od nej odtiahol, ale len na pár milimetrov. Chytil som ju za tvár a zadíval som sa jej do očí. Po tvári jej stiekli slzy.
Ja: "Neplač..." pošepkal som s úsmevom a palcom som jej ich zotrel.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 100. časť

6. května 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 100.

•••Lisa•••
Práve som sa vracala z mojej rannej jazdy na Diablovi, keď som si všimla, že mi šiel Trevis naproti. Zosadla som z Diabla, chytila som ho za ohlávku a pomaly som šla k nemu. Trevis sa na mňa tak veselo usmial.
Trevis: "Dúfam, že momentálne nemáš nič na práci..."
Ja: "No...nie...prečo?!" nechápavo som naňho pozrela a pomaličky som sa vybrala k stajni s Trevisom za pätami.
Trevis: "Pretože odchádzame..."
Zamračila som sa a pozrela som naňho.
Ja: "To akože aj ja?! A kam preboha??!"
Trevis len mykol plecami.
Trevis: "Neviem...mal som ťa len nájsť a odkázať ti, že okolo jedenástej ideme preč..."
Mrkla som na hodinky. Bolo pol...
Ja: "Aha...milé..." uškrnula som sa a znova som šla smerom k stajni. Po pár krokoch som sa však zastavila a otočila som sa k Trevisovi.
Ja: "Počkajte ma prosím..." nevinne som sa usmiala a šla som s Diablom do stajne. Až keď som ho čistila, uvedomila som si, že som sa Trevisa ani len neopýtala kam vlastne ideme. No nič...zistím si to od rodičov.... Dočistila som Diabla, rozlúčila som sa s ním tak ako aj s Keshou a šla som do domu. Len čo som vošla dnu, hneď sa z obývačky ozvala mama.
Mama: "Lisa?!"
Ja: "Hmm?!" vyzula som sa a nakukla som tam. Mama sa usmiala.
Mama: "Choď sa hore prezliecť...daj si sprchu ak chceš a príď prosím dole..."
Ja: "Mhm...a kam ideme?! A vlastne...načo?!" nechápavo som sa na ňu zadívala. Len sa tak tajomne usmiala.
Mama: "Uvidíš...len už bež!"
Len som si vzdychla a pomaly som sa vytrepala hore do izby. Hneď som namierila do kúpeľne, kde som si dala sprchu. Vyfénovala som si vlasy a prezliekla som sa. Keď som bola hotová, zbehla som dole. Mama sa práve rozprávala s ockom. Keď som došla dole, obaja na mňa tak divne pozreli.
Ja: "Čo je?!" nechápavo som na nich pozrela.
Mama: "Nič nič...no, môžeme vyraziť?!" usmiala sa. Len som mykla plecami.
Ja: "A môžem aspoň vedieť kam ideme?!" pýtala som sa zvedavo keď sme šli k autu, kde nás už čakali chalani. Rodičia na mňa len s úsmevom pozreli.
Otec: "Uvidíš..." žmurkol na mňa a nastúpil si do auta. Nechápavo a zároveň spýtavo som pozrela na mamu. Len mykla plecami, usmiala sa a taktiež nastúpila do auta. Len som si vzdychla, taktiež som nastúpila do auta a vyrazili sme...
Celú cesto som len mlčky premýšľala nad tým kam tak asi ideme, keďže z chalanov som nič nevytiahla a z rodičov už dupľom.

Keďže som skoro celú cestu prespala, nejak som veľmi nevnímala kam to vlastne ideme.
Až keď otec zaparkoval za nejakou obrovskou halou, nejak som sa prebrala k životu. Zívla som si a mrkla som von oknom.
Ja: "Ehm...kde to sme?!" nechápavo som sa dívala von oknom. Vonku už bola tma a jediné svetlo bolo to, ktoré vychádzalo z haly.
Otec: "V Hamburgu..." sladko sa usmial a vystúpil z auta. Doslova mi padla sánka. Čo do pekla robíme v Hamburgu?!??!
Ja: "A...ehm...mohla...mohla by som vedieť čo tu robíme?!?!?!" zapišťala som. Chalani na mňa pobavene pozreli.
Ja: "Teda...ja viem...viem, že v poslednom čase som bola strašne neznesiteľná ale...že ma nechcete zabiť?!" zúfalo som pozrela na rodičov. Tí na seba pozreli a rozosmiali sa.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 99. časť

4. května 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 99.

•••O mesiac neskôr•••
•••Tom•••
Sedel som v šatni a nervózne som si obtáčal copík okolo ukazováka. Mali sme ďalší koncert a do jeho začatia chýbala ešte asi tak hodinka. Zrazu dnu vošiel Bill spolu s chalanmi. Netuším kde boli, keďže ja som bol celý čas v šatni.
Bill: "Ešte stále si tu?!" uškrnul sa. Len som sa nevinne usmial a mykol som plecami. Ľahol som si na gauč, na ktorom som sedel a založil som si ruky pod hlavu. Zadíval som sa do stropu a letmo som sa usmial. Znova som bol myšlienkami pri Lise. Rozmýšľal som nad tým, čo práve asi tak robí....Tak veľmi rád by som bol s ňou....Práve teraz...Bez mihnutia oka by som to menil za úžasnú jazdu na koni spolu s Lisou....
Zrazu si ku mne prisadol Bill a štuchol do mňa.
Bill: "O čom rozmýšľaš?!" uškrnul sa. Len som naňho mlčky pozrel.
Bill: "Aaaa...už viem! O Lise všakže..." uškrnul sa.
Ja: "Prestáááň..." štuchol som doňho. Len sa rozosmial.
Bill: "Na koncerte buď okej dobre?!"
Ja: "A kedy som nebol?!" spýtavo som naňho pozrel.
Bill: "No ja len, že v poslednom čase o nej dosť premýšľaš...Nechcel by si mi už konečne povedať, čo sa medzi vami stalo?!" ustarane na mňa pozrel.
Ja: "Nič..." mykol som plecami. "Len mi chýba..." povedal som potichu a zadíval som sa do stropu.
Bill: "A vieš, že aj mne?!" Pozrel som naňho. Len mykol plecami a usmial sa. Taktiež sa oprel a vzdychol si.
Bill: "Ešte taký týždeň..."
Ja: "Mesiac..."
Bill: "Celý rok..." Pozreli sme na seba a rozosmiali sme sa.
Bill: "Bude to okej...uvidíš..." povedal po chvíľke, keď sme sa prestali smiať a usmial sa na mňa. Len som naňho pozrel a vzdychol som si.
Ja: "Kiež by..." Štuchol do mňa.
Bill: "Prestáááň...Tento koncert je na naše narodky tak sa snaž tváriť aspoň trochu šťastne dobre?! A užívaj si ho..." žmurkol na mňa a potom vstal a šiel si dorobiť to svoje číro. Vzdychol som si a znova som sa zadíval do plafónu...

Je to úžasný pocit stáť na pódiu a sledovať tú kopu fanyniek, ktoré prišli na koncert kvôli tomu aby vás videli...aby vás počuli...
Usmial som sa a úplne som sa pohrúžil do hrania, pričom som aspoň na chvíľku zabudol na to, že mi Lisa tak strašne chýba. Zavrel som oči a myslel som jedine na koncert, na hranie a...na to, že dnes mám narodeniny a Lisa....tu nie je...
To sa nedá! Nedá sa na ňu nemyslieť, keď ju tak veľmi milujem...aj keď to môže znieť hnusne, najradšej by som bol teraz s ňou než na tomto koncerte....Pevne som zovrel viečka a z hlboka som sa nadýchol aby som potlačil slzy, ktoré sa mi drali do očí a znova som sa zadíval na preplnenú halu kričiacich fanyniek. Keď Bill dospieval prvú pieseň, utrel som si tvár do uteráka a napil som sa vody. Bill tam ako vždy kecal niečo v tom zmysle, že je rád, že sme tu a že je tu tak veľa fanyniek...
Pohľadom som mapoval halu a zrazu som sa uškrnul. Jedny holky držali veľký transparent na ktorom bolo napísané: "Tom, pretiahni ma!" Neviem prečo, no zrazu som sa rozosmial. Neušlo mi, že chalani a pár fanyniek na mňa pozrelo dosť divne. Podišiel som k Billovi, ktorý sa na mňa len nechápavo díval a ukázal som na ten transparent. Bill pozrel tam, potom opäť na mňa a vzápätí sme sa smiali už obaja.
Po asi 5 minútkach sme sa ako tak ukľudnili a znova sme začali hrať, no vždy keď sa nám s Billom stretli pohľady obaja sme sa uškrnuli...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 98. časť

2. května 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 98.

•••Lisa•••
Ležala som na posteli a so zavretými očami som premýšľala nad všetkými okamihmi, ktoré sme spolu s Tomom prežili. Z môjho "snenia" ma prebralo až klopanie na dvere.
Ja: "Choďte všetci preč!" zahučala som otrávene a pretiahla som si perinu cez hlavu.
"Lisa?! Poď von! Okamžite!" Thomas.
Ja: "Choď preč!" zahučala som.
"Ide o Keshu..."
Vyliezla som z postele a rýchlo som odomkla.
Ja: "O Keshu?!" vystrašene som naňho pozrela. "Čo sa jej stalo?!"
Thomas: "Asi...asi sa otrávila..." povedal potichu. Vystrašene som naňho pozrela.
Ja: "Čože?!" zapišťala som zúfalo a zbehla som dole. Vybehla som von a náhlila som sa do stajne. Všimla som si tam Richieho auto a tak som zrýchlila. Keď som vošla dnu, otec sa práve rozprával s Richiem pri Keshinom, boxe. Cítila som ako sa mi rozbúchalo srdce a náhlila som sa k nim.
Ja: "Čo sa stalo?!" vystrašene som sa na nich zadíval a potom na Keshu. Ležala na zemi a mama sedela pri nej.
Ja: "Mami..." zašepkala som zúfalo. Pozrela na mňa.
Mama: "Neboj...bude v poriadku..." letmo sa usmiala. Kľakla som si ku Keshi a pohladila som ju po krku a hlave.
Ja: "Čo sa stalo?!" pošepkala som zúfalo a cítila som, ako sa mi oči plnia slzami.
Mama: "Neboj sa..." objala ma okolo pliec. "Vraj zožrala nejaké jedovaté rastliny, no bude v poriadku..." usmiala sa. Len som slabo prikývla a znova som ju pohladila. Tíško zafŕkala. Letmo som sa usmiala.
Mama: "Ostaneš pri nej aj cez noc?!"
Pozrela som na ňu. Len sa usmiala.
Mama: "Vezmi si deku dobre?! Už je chladno..." pobozkala ma na čelo a vyšla z boxu. Chvíľku sa ešte vonku rozprávala s ockom a Richiem, no potom všetci odišli a ostala som tam už len ja. Ľahla som si k nej a nežne, pomaličky som ju hladila.
Ja: "Krásavica..." pošepkala som. "Nevieš si ani len predstaviť ako si ma vystrašila..." usmiala som sa a pobozkala som ju na lysinku na čele. Tíško zaerdžala. Pohladila som ju a potom som vstala a šla som si do sedlárne po deku. Ešte som skontrolovala Diabla, pohladila som ho a vrátila som sa ku Keshi. Zvalila som sa k nej do sena a zakryla som sa dekou. Hlavu som mala opretú o jej krk a pomaličky som ju hladila.
Ja: "Aj Tebe chýba však?!" ozvala som sa po chvíľke ticha. Cítila som ako sa mi oči plnia slzami. Pevne som zovrela viečka a po líci mi stiekli slzy.
Ja: "Presne toto som nechcela...Nechcela som sa zamilovať len kvôli tomu, že keď odíde, budem trpieť...a teraz trpím omnoho viac ako som si myslela...A k tomu všetkému...tak veľmi ma mrzí, že som sa naňho hnevala, že odišiel bez rozlúčky a pritom sa rozlúčil... Možno ešte krajšie než som čakala...." pošepkala som a zaborila som tvár do Keshinej hebkej srsti.
Ja: "Snáď sa rozlúčil aj s Tebou..." letmo som sa usmiala. Tíško zaerdžala. Zdvihla som hlavu a pozrela som na ňu. Usmiala som sa a nežne som jej prešla rukou po hlave. Pohladila som ju po papuli a vtisla som jej tam pusu.
Ja: "Myslím, že Tom by nechcel, aby si takto trpela..." pošepkala som jej do ucha. "Pretože ťa mal rád....veľmi rád....Sľubujem, že keď ti bude lepšie," usmiala som sa a pohladila som ju, "tak sa pôjdeme prebehnúť dobre?! Sľubujem kráska..." pošepkala som jej a pritúlila som sa k nej. Zavrela som oči a zababušila som sa do deky. Vnímala som jedine jej tlkot srdca, jej vôňu, vôňu sena, tiché erdžanie a pofrkovanie z boxov ostatných koní. Myšlienkami som znova zablúdila k Tomovi a rozmýšľala som nad tým, čo teraz asi tak robí....Dúfam, že aj on na mňa aspoň trošku myslí....Že si na mňa aspoň raz za deň spomenul odkedy sme odišli....A hlavne dúfam, že nezabudol, pretože ja nie...nezabudnem...nikdy...sľubujem....

Pokračovanie nabudúce :)