Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Duben 2011

Never Say Goodbye 97. časť

30. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 97.

Ešte chvíľku po tom čo som ho prečítala som len tak sedela na posteli, po tvári mi stekali slzy a v rukách som zvierala list od Toma. Tak predsa...A ja krava som mu neverila...Ja krava som ho celý čas preklínala a pritom....pritom som odpoveď na všetky svoje otázky mala rovno pod nosom...
Zviezla som sa na zem a chrbtom som sa oprela o posteľ. Znova som sa zadívala na list v mojich rukách a rozplakala som sa. Zaborila som tvár do dlaní a plakala som.
Tak veľmi ho túžim vidieť, počuť jeho hlas, jeho smiech, zadívať sa do tých krásnych čokoládových očí, pobozkať ho, objať ho a už nikdy nepustiť...
Znova sa aspoň raz schúliť do jeho náručia a stráviť celý deň len v jeho prítomnosti...
Zavzlykala som a zadívala som sa na list, ktorý ležal na zemi.
Ja: "Prepáč..." pošepkala som plačlivo. "Prepáč Tom..." zavzlykala som. Mrzí ma, že som mu neverila...veľmi...
Po dosť dlhej dobe som sa zdvihla a vzala som zo zeme Tomov list. Položila som ho na stolík spolu s obálkou, obliekla som si Tomove tričko a vkĺzla som pod perinu. Zaborila som tvár do vankúša a keďže mamka kľúč od tejto izby nemala, ešte stále som všade vôkol seba cítila jeho vôňu. Pousmiala som sa sama pre seba a ešte viac som sa zababušila do periny. Zavrela som oči a nechala som sa unášať spomienkami...Na prvý bozk v stajni...Na to ako spadol z koňa a ako som sa oňho bála....Na tú úžasnú noc v chatke, keď sme tam ostali "uväznení"....Na to ako sa o mňa staral...Na milión krásnych bozkov...pohladení...slov....na krásne chvíle, ktoré sme spolu strávili....vlastne, všetky boli krásne...Už len kvôli tomu, že som ich strávila s ním...že sme ich strávili spolu...

•••Clair•••
Len čo za sebou Lisa zavrela dvere na izbe, vzdychla som si a šla som do kuchyne. Naliala som si džús do pohára a napila som sa. Trápi ma to...Tak veľmi ma trápi to, že neviem ako Lise znova na tvári vyčariť úprimný šťastný úsmev. Som predsa jej mama...
O to väčšmi ma trápi to, že sa trápi ona.
Odkedy Tom s Billom odišli domov, chodí ako bez duše...Čo sa v ten deň stalo?! Prečo Tom klamal?! Pohádali sa?!
Pýtala som sa na to Lisi asi milión krát, no vždy na mňa len smutne pozrela a mykla plecami.
Už je to týždeň čo sa takto uzavrela do seba....Z mojich myšlienok ma vytrhol Trevis.
Trevis: "Mamíííí..." zatiahol netrpezlivo. Strhla som sa a pozrela som naňho.
Ja: "Ehm....Prepáč..."
Trevis: "Si v poriadku?!"
Ja: "Ale áno neboj..." letmo som sa usmiala. "Tak čo sa stalo?!"
Trevis: "Otec ti odkazuje, že máš zavolať Richiemu..." Zamračila som sa.
Ja: "Zverolekára?! Načo?!" položila som pohár na linku a spýtavo som naňho pozrela.
Trevis: "Niečo je s Keshou..."
Ja: "Čože?!" prekvapene som naňho pozrela a vyšla som na chodbu. Vzala som z chodby telefón a cestou k dverám som vytáčala číslo na Richieho. Keď som došla k Samovi a Thomasovi do stajne, práve som skladala.
Ja: "Čo sa stalo?!" vystrašene som sa zadívala na ležiacu Keshu v boxe. Sam na mňa ustarane pozrel.
Sam: "Vyzerá to tak, že sa otrávila..."
Ja: "Otrávila?!" prekvapene a zároveň vystrašene som naňho pozrela. Kľakla som si ku Keshi, ktorá ležala na zemi a sťažka dýchala. Bola úplne spotená a rozpálená.
Sam: "Zrejme niečo zožrala na lúke....volala si Richiemu?!"
Prikývla som a pohladila som Keshu po krku. Pamätám si, že sa nám už pár koní otrávilo a všetky umreli... Pri tejto myšlienke ma doslova oblial ľadový pot.
Ja: "Kde je Lisa?!"

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 96. časť

28. dubna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 96.

•••Lisa•••
Sedela som na ohrade a maznala som sa s Diablom, keď za mnou došiel Thomas.
Thomas: "Ahoj..." usmial sa. Letmo som naňho pozrela.
Ja: "Ahoj..." odzdravila som mu a viac som nepovedala ani slovo. Jemne som hladila Diabla po šiji a sledovala som ho. Spokojne si prežúval trávu.
Thomas: "Ehm....Poslala ma za Tebou mama..."
Ja: "Čo chce?!" opýtala som sa bez záujmu. Len mykol plecami.
Thomas: "Netuším..." Vzdychla som si a zoskočila som z ohrady. Ešte som pohladila Diabla a šla som na ranč, pričom Thomasa som tam nechala len tak stáť. Bola som pri Diablovi už asi 4 hodiny. Totižto mama upratovala dom a nechcela som jej zavadzať. Pomaličky som došla na ranč. Pri dverách som pohladila havkáčov a vošla som dnu.
Ja: "Mami?!"
Mama: "Som v obývačke..." ozvala sa. Vyzula som sa a šla som tam.
Ja: "Thomas hovoril, že si niečo chcela..."
Mama: "Mhm...Upratovala som tvoju izbu..." uškrnula sa. Ja taktiež. Odkedy som ju rozhádzala som to neupratala xP
Ja: "Aha....a?!"
Bez slova odišla do kuchyne a po chvíľke sa vrátila.
Mama: "Toto som našla pod posteľou..." podávala mi nejaké tričko a obálku. Bola trošku skrčená, no všimla som si na nej svoje meno. Cítila som, ako sa mi rozbúchalo srdce. Vzala som jej to z rúk.
Mama: "Myslím, že je to od Toma..." povedala tak opatrne. Rýchlo som na ňu pozrela. Takže...Rýchlo som zamrkala.
Ja: "Ď-ďakujem..." vykoktala som zo seba a pomaly som vyšla hore do izby. Zo šuflíka som vzala kľúč od Tomovej izby a šla som tam. Opäť som za sebou zamkla dvere a posadila som sa na jeho posteľ. Teda....na posteľ kde spával. Pozrela som na tričko vo svojich rukách. Bolo Tomove...Rozprestrela som ho a letmo som sa usmiala. Nezabudol si ho...Nechal ho tu naschvál....Bolo to tričko v ktorom som vždy spávala. Cítila som ako mi po líci stiekla slza. Pritisla som si ho na tvár a z hlboka som sa nadýchla. Ešte stále som cítila jeho vôňu...
Po chvíľke som ho položila na posteľ a vzala som do ruky obálku. Roztrhla som ju a vybrala som z nej list. Roztvorila som ho a začala som čítať:

Ahoj Lisa! =)
Myslím, že keď čítaš tento list, už tu nie som. Možno...možno to ani nečítaš a ja si tu teraz píšem do vetra...Alebo, možno je tento list už len popol... Dobre dobre! Fajn...Viem, že...Bože...Ani si nevieš predstaviť ako hrozne sa cítim, keď teraz toto píšem...
Možno ma neznášaš za to, že som odišiel... Zrejme ti ako prvé napadlo, že som odišiel len tak...bez rozlúčky. Nie, až taká sviňa nie som. Rozlúčil som sa. Možno som ťa posledný krát neobjal, nepobozkal, nepovedal: "Zbohom!", no rozlúčil som sa! Ak by si sa ma znova opýtala, na ktorý zážitok z týchto prázdnin nikdy nezabudnem, tak by som ti bez akéhokoľvek zaváhania odpovedal, že na poslednú spoločnú noc. Myslím, že to bol ten najkrajší a najlepší spôsob, ako som sa s Tebou mohol rozlúčiť. Myslím, že to bolo omnoho viac "osobnejšie" ako nejaké objatie...
Túžim len po jednom... Po tom, aby som nikdy nezabudol a verím, že nezabudneš ani Ty! Ďakujem Ti za to, že si ma naučila milovať...
PS: Ľúbim Ťa, lebo si dokonalá.
Zbožňujem Ťa, lebo si vždy sama sebou.
Milujem Ťa, pretože len Tebe patrí moje srdce...
Tvoj a LEN TVOJ Tom ♥

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 95. časť

26. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 95.

•••O týždeň neskôr•••
•••Tom•••
Práve sme s Billom sedeli v aute a viezli sme sa do štúdia. Mal som nehorázne nervy! Načo som sa musel domov trepať o týždeň skôr, keď do štúdia nás David zavolal až teraz?! Keď sme zastali pred štúdiom, vystúpil som a naštvane som šiel dnu s Billom za pätami.
Gustav: "Čaute..." usmial sa. Práve vyšiel z kuchynky. Letmo som mu kývol na pozdrav.
Ja: "Kde je David?!" zavrčal som.
David: "Tu...." ozval sa. Otočil som sa a prepálil som ho pohľadom.
Ja: "Môžeš mi vysvetliť kôli čomu som musel prísť domov o týždeň skôr než som mal?!" zavrčal som nahnevane. David chvíľku mlčal, no potom sa usmial.
David: "A je to problém?! Veď už si tu! A ani to nebolelo..." usmial sa od ucha k uchu a podišiel ku mne.
Prepálil som ho pohľadom.
Ja: "Bolelo to...a viac ako si myslíš..." zavrčal som, ešte raz som si ho prezrel a šiel som do skúšobne. Vzal som do ruky gitaru a posadil som sa na stoličku. Jemne som po nej prešiel rukou a pousmial som sa. Vzdychol som si, vzal som si do ruky trsátko a začal som si pobrnkávať. O chvíľku došli do šatne chalani. Letmo som na nich pozrel a ďalej som si brnkal na gitare. Keď sa posadili, prestal som hrať a pozrel som na Billa.
Ja: "Tak...Čo hráme ako prvé?!"
Bill: "Hm...." bezradne sa zadíval na chalanov.
Georg: "Humanoid?!" mykol plecami.
Bill: "Okej..." prikývol a začali sme skúšať...

Celý čas som sa tváril akože v pohode...dokonca som sa ani nezmýlil pri hraní. Keď sme však skúšali World behind my wall...nemohol som...Prestal som hrať a pevne som zovrel viečka. Cítil som ako mi po lícach stekajú slzy...
Georg: "Tom?! Si v poriadku?!" ozval sa dosť vystrašene. Len som si smutne vzdychol a pozrel som na nich.
Ja: "J-ja...prepáčte..." vstal som, položil som gitaru do stojana a vyšiel som odtiaľ. Vyšiel som von, kde som sa posadil na schody a z vrecka som vybral krabičku cigariet. Už som si šiel jednu vybrať, no zarazil som sa. Mlčky som sa na ne zadíval a potom som ich položil vedľa seba. Spomenul som si na Lisu...Vždy sa na mňa tak smutne dívala keď som si zapálil. Nie žeby jej to nejak veľmi vadilo, ale vždy keď ma videla s cigaretou v ústach, povedala mi, že by bola rada ak by som sa dožil nášho odchodu xD
Smutne som sa zadíval na oblohu. Už je to týždeň...Týždeň odkedy sme odišli a....Tak veľmi mi chýba...Tak veľmi ju túžim vidieť...počuť jej hlas...jej smiech....cítiť jej vôňu...tak veľmi ju chcem objať a už nikdy nepustiť...
Znova som cítil ako mi po tvári stiekli slzy a tentoraz som sa neobťažoval zotrieť si ich....netrápi ma to....A vôbec ma netrápilo ani to, keby ma teraz vyfotil nejaký fotograf...Jediné, čo ma teraz trápi je ona...Lisa...Celý týždeň nerozmýšľam nad ničím iným len nad tým, či si ten list prečítala a....ako veľmi ma znenávidela....
Teda....možno až tak nie...Ale aj tak si myslím, že ja na jej mieste by som bol taktiež poriadne nahnevaný...Pravdaže, ak si ten list neprečítala...Tak potom sa nečudujem....No dúfam, že si ho prečítala....dúfam, že ho čítala a pochopila....A taktiež dúfam aj v to, že sa ešte stretneme....Musím....Musím ju ešte vidieť....Konečne som sa zamiloval a len tak sa jej nevzdám...
Lenže teraz?! Ako?! O týždeň nám začínajú koncerty a....z hlboka som sa nadýchol a z vrecka som vybral mobil. Zadíval som sa na displej, kde mi svietila Lisina fotka. Prešiel som po ňom prstami a letmo som sa usmial.
Ja: "Milujem ťa a navždy budem..." pošepkal som, vzdychol som si a vrátil som sa dovnútra.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 94. časť

24. dubna 2011 v 20:27 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 94.

Never Say Goodbye 93. časť

22. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 93.

Rozhliadla som sa po izbe a smutne som sa usmiala. Otrela som si slzy z tváre a vošla som dnu. Po tvári mi stále stekali slzy a už som sa ani neunúvala zotierať ich. Zrazu ma pochytila nehorázna zlosť....Na Toma...na seba....na všetko....štvalo ma pomyslenie na to, že ma tak hnusne oklamal...Pevne som zovrela viečka, no po chvíli som ich otvorila a naštvane som podišla k posteli. Nahnevane som chytila vankúš do ruky a zhodila som ho na zem. Tak isto aj perinu a plachtu....Naštvane som to porozhadzovala po izbe a ešte kopu ďalších vecí až kým som sa zúfalo nezviezla na zem, kde som ostala ležať a plakať...už len to som vládala...plakať...
Neviem ako dlho som tam takto sedela, keď mi niekto zaklopal na dvere.
Ja: "Choďte všetci preč!" zamrmlala som, keďže tvár som mala zaborenú v rukách.
Mama: "Lisa?! Si v poriadku?!" snažila sa otvoriť dvere, no tie boli totálne zabarikádované, keďže v izbe bol nehorázny neporiadok. Tuším som stihla rozbiť aj nejaký rámik s fotkou...
Mama: "Lisa..."
Ja: "Choď preč..." zavzlykala som.
Mama: "Zlatko čo je s tebou?! Je to kvôli To..."
Ja: "Mami vypadni!" zavrčala som cez stisnuté zuby. Chvíľku bolo ticho, a potom len pomaly zavrela dvere. Z hlboka som sa nadýchla a ľahla som si na zem. Schúlila som sa do kĺbka a potichučky som vzlykala...
Toto mu neodpustím....Sľúbil, že sa rozlúči...Sľúbil mi to...

•••Tom•••
Hlavu som mal opretú o okno, zavreté oči a myšlienkami som bol znova pri Lise a rozmýšľal som nad tým, či už našla ten list, keď do mňa Bill štuchol. Strhol som sa a zachmúrene som naňho pozrel. Vybral som si slúchatká z uší.
Ja: "Čo je?!" zavrčal som.
Bill: "Nič...len sme doma..." letmo sa usmial, vzal si rupsak a vystúpil z auta. Pozrel som von oknom a zadíval som sa na náš dom. Všimol som si Scottyho, ktorý veselo poskakoval pri bráne. Vzdychol som si, strčil som i-pod do rupsaka a taktiež som vystúpil. Vytiahol som si tašku z kufra a odšuchtal som sa k bránke. Otvoril som ju a vošiel som dnu. Scotty okolo mňa začal skákať a veselo vrtel chvostíkom. Usmial som sa a čupol som si k nemu.
Ja: "Ahoj kamarát..." usmial som sa a poškrabkal som ho za ušami. Veselo zaštekal a oblizol mi ruku. Ešte raz som ho pohladil a vstal som.
Bill: "Potom si kecneme..." tľapol ma po pleci, obišiel ma...teda nás a potom vošiel do domu. Len som si vzdychol a šiel som za ním...

Keď som sa vybalil, odniesol som všetky veci do kúpeľne a vrátil som sa do izby. Bill sedel na posteli a listoval v nejakom časopise. Keď som však vošiel do izby, pozrel na mňa.
Letmo som naňho pozrel, zavrel som dvere a podišiel som k svojej posteli. Zvalil som sa na ňu a otočil som sa k nemu chrbtom. Chvíľu som počul, ako šušťali stránky časopisu, no zrazu bolo ticho. Pevne som privrel viečka a čakal som kedy sa ozve. Nemusel som čakať dlho...
Bill: "Tak čo sa stalo?!"
Ja: "Nič prečo?!" povedal som potichu, no neotočil som sa k nemu.
Bill: "Tom..." zatiahol zúfalo. Otočil som sa k nemu.
Ja: "Čo?!" zavrčal som. Bill ma chvíľku mlčky sledoval a potom si vzdychol.
Bill: "Videl som ťa ako si ráno došiel...Lisa v izbe nebola keď sme odchádzali..." zmĺkol a zadíval sa na mňa.
Ja: "Nechaj to tak..." pošepkal som a vstal som.
Bill: "Tom..." zatiahol zúfalo. Len som mávol rukou a šiel som do kúpeľne. Zamkol som za sebou dvere a zviezol som sa na zem. Zaboril som tvár do dlaní a rozplakal som sa.
Chýba mi....tak veľmi mi chýba...a to nie sme preč ešte ani len jeden deň...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 92. časť

20. dubna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 92.

Rodičia sa tam vykecávali pomaly 15 minút a ja som tŕpol pri myšlienke, že by sa tu teraz zjavila Lisa...Neviem...asi....asi by ma zabila....xD Ale nie...zrejme...by bola sklamaná...
Vzdychol som si, keď konečne nastúpili do auta. Bill sa posadil vedľa mňa a taktiež si vybral i-pod z rupsaka. Vytiahol som si slúchatká z uší a otočil som sa k chalanom.
Clair: "Ešte sa niekedy zastavte..." usmiala sa na nás.
Ja: "Môžete aj vy..." letmo som sa usmial.
Thomas: "Nooo...možno sa nám raz podarí prehovoriť rodičov a dôjdeme za vami..." žmurkol na nás a všetci sme sa rozosmiali.
Otec: "Tak fajn...a ešte raz vďaka..."
Otec im ešte zatrúbil a vyrazili sme. Oprel som sa o sedadlo a zastrčil som si slúchatká do uší. Na chvíľku som zavrel oči a v spomienkach som sa vrátil k Lise a posledným okamihom...
Vzdychol som si a oprel som si hlavu o okno. Keď som však otvoril oči, zarazil som sa. Z lesa práve vycválala Lisa na Diablovi, no nevšimla si nás, len uháňala na ranč.
Cítil som, ako mi po tvári znova stiekli slzy. Dúfam, že mi to odpustí...

•••Lisa•••
Zobudila som sa doslova s úsmevom na tvári. Rozospato som za zadívala na miesto vedľa seba, no Tom tam nebol. Zívla som si a posadila som sa. Pridržala som si deku a rozhliadla som sa po chatke.
Ja: "Tom?!" zakričala som. Zrejme šiel na pokurku...xD A jééje...
Obliekla som sa a vyšla som z chaty. Doslova ma však zamrazilo, keď Tom vonku nebol. Rýchlo som šla pozrieť na kone....
Ja: "T-to nie..." pošepkala som a slzy som mala na krajíčku....On odišiel...Zvrtla som sa na päte a vbehla som do chaty. Vzala som si veci a šla som naspäť k diablovi. Dosť mi trvalo kým som ho osedlala, keďže sa mi strašne triasli ruky....Bála som sa....že...zavzlykala som a keď som ho konečne osedlala, vysadla som naňho a prudko som vyrazila vpred. Bola som na Diabla dosť hnusná ako keby on za to mohol....Po tvári mi stekali slzy a hnala som Diabla čoraz rýchlejšie. Za necelých 15 minút (inokedy by to trvalo viac ako pol hodiny, no teraz som Diabla fakt štvala) som vyšla na cestičku, ktorá viedla k nášmu domu. Pred domom som Diabla prudko zastavila a zoskočila som na zem za čo som si vyslúžila nahnevané Diablovo zafŕkanie. Pozrela som naňho. Len nespokojne pokýval hlavou, vyrval sa mi a odklusal preč. Smutne som si vzdychla. Super...ešte ten sa na mňa bude štvať...
Otrela som si slzy z tváre a vbehla som do domu. Na chodbe som sa zrazila s Thomasom. Tak divne na mňa pozrel.
Thomas: "Čo tu robíš?! Nie si náhodou v izbe?!" úplne vykulene sa na mňa díval. Nechápavo som zvraštila obočie a znova som cítila ako ma pália slzy v očiach.
Ja: "Kde je?!" pošepkala som trasúcim hlasom.
Thomas: "Kto?!" nechápavo na mňa pozrel.
Ja: "Tom...." povedala som potichu. Mlčal a len si ma tak divne prezeral.
Ja: "Tak kde je?!!!" skríkal som zúfalo a rozhodila som rukami.
Thomas: "Veď už dávno odišli..."
Ja: "N-nie...t-to...to nemôže..." naštvane som ho od seba odstrčila za čo som si vyslúžila len nechápavý pohľad a vybehla som hore. Rozrazila som dvere na jeho izbe. Zarazila som sa v dverách...Doslova nič...nič tam nebolo čo by mi ho pripomínalo...okrem vône...Rýchlo som podišla k skrini a prudko som ju otvorila. Bola prázdna...Zavzlykala som a po lícach mi stekali slzy už bez zábran....Odišiel...Urobil presne to, čo mi sľúbil, že neurobí...len tak...odišiel bez rozlúčky....bez jedného mizerného ahoj...Naštvane som kopla do dverí skrine.
Ja: "Do čerta!"
Zaborila som tvár do dlaní, no hneď na to som sa zvrtla a cez kúpeľňu som odišla k sebe do izby. Naštvane som rozrazila dvere a ostala som stáť na mieste...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 91. časť

18. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 91.

Bolo niečo okolo piatej, keď mi pri nohách zavibroval mobil. Len som sa za ním natiahol a vypol som budík. Bol som hore....Už totižto minimálne hodinu a pol som len tak sedel a sledoval Lisu....Z hlboka som sa nadýchol a pohladil som ju po tvári. Dlho som ju pobozkal na pery a vstal som. Zakryl som ju aby jej nebola zima a potichu som podišiel k dverám. Ešte posledný krát som sa na ňu zadíval, smutne som sa usmial a vyšiel som von. Potichu som zavrel dvere a podišiel som ku Keshi. Nespokojne zafŕkala.
Ja: "Pšššt...Len kľud..." letmo som sa usmial a pohladil som ju. Vzal som sedlo, osedlal som ju a odviazal. Potichu som ju vyviedol spod prístrešku a ešte raz som mrkol na zavreté dvere od chatky. Smutne som si vzdychol, vysadol som na Keshu a vybral som sa preč...
Keď som došiel na ranč, odviedol som Keshu do stajne, odstrojil som ju, rozlúčil som sa s ňou a pomaly som šiel do domu. Potichu som si odomkol vchodové dvere a šiel som hore do izby. Ako náhle som za sebou zavrel dvere na mojej izbe, zviezol som sa pozdĺž nich na zem a zaboril som tvár do dlaní.
Rozplakal som sa ako také malé decko...Cítim sa mizerne....Mohol som ostať....mohol som ostať a....Mohol som no neurobil som tak a viem prečo....nemohol by som...
Z hlboka som sa nadýchol a pevne som zovrel viečka. Po chvíli som vstal, otrel som si slzy z tváre a podišiel som k skrini z ktorej som vytiahol tašku a začal som si baliť veci. Bol som zbalený asi tak za hodinku. Položil som tašku k dverám a s tričkom v ruke som šiel k Lise do izby. Letmo som sa usmial keď som tam vošiel. Pohľad mi padol na terárium kde má tie svoje tarantuly. Usmial som sa pri spomienke na to ako mi ich v to ráno strčila do postele. Vzdychol som si a podišiel som k jej stolu. Posadil som sa zaň a vzal som si papier a pero. Chvíľu som len nervózne obhrýzal jeho koniec, no potom som jej napísal list. Všetko čo som v tej chvíli cítil a čo som jej potreboval napísať som tam napísal...Keď som bol hotový, vstal som a podišiel som k jej posteli. Cez jej koniec som prehodil moje tričko, ktoré si tak veľmi obľúbila a ešte som pozrel na list vo svojich rukách. Snáď to pochopí....Vtisol som pusu na ten list a položil som ho na jej vankúš. Z hlboka som sa nadýchol a keďže som počul chalanov na chodbe, vyšiel som z izby. Všetci traja na mňa pozreli. Len som sa letmo usmial, prehodil som si tašku cez plece a podišiel som k nim.
Bill: "Čau..." potichu ma pozdravil. Len som kývol hlavou a zbehol som dole schodmi. Pri dverách som narazil na Clair. Len sa usmiala.
Clair: "Dobré ránko..."
Ja: "Aj tebe..." tiež som sa pokúsil o niečo čo malo byť akože úsmev.
Clair: "Už došli vaši rodičia..." kývla hlavou smerom k oknu. Mrkol som tam. Vážne. Práve bočili k domu. Vzdychol som si.
Ja: "Hej..." obul som sa, vzal som si bundu a vyšiel som von. Rodičia práve vystúpili z auta a práve k nim šiel Sam. Z hlboka som sa nadýchol, nasadil som si na oči slnečné okuliare a pomaly som šiel k autu. Mama ma v momente objala, no ja som len tak stál a ani som sa nehol.
Mama: "Som rada, že ťa opäť vidím...Kde je Bill?!" opýtala sa veselo. Len som si zložil okuliare a prepálil som ju pohľadom.
Ja: "Už ide..." kyslo som sa usmial a otvoril som si kufor. Hodil som tam svoju tašku a z rupsaka som si vybral i-pod. O chvíľku k nám došiel aj Bill spolu s chalanmi a Clair.
Clair: "Neostanete na kávu?!" opýtala sa s úsmevom a s mamou sa zvítali.
Otec: "Radi by sme ale máme dosť naponáhlo...Možno nabudúce..." žmurkol na ňu. S Billom sme na seba pozreli.
Thomas: "A...kde je Lisa?!" opýtal sa zrazu na čo mi po chrbte prešiel mráz. Všetci pozreli na mňa...Teda, chalani.
Ja: "Ešte spí...nechcel som ju budiť..." mykol som plecami a snažil som sa aby som sa tak rovno pred nimi nerozplakal. Všetci len prikývli, no neušlo mi, že Bill sa na mňa tak skúmavo zadíval. So všetkými som sa rozlúčil, posadil som sa do auta a čakal som kým vyrazíme...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 90. časť

16. dubna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 90.

•••O pár hodín neskôr•••
Sedeli sme pod jedným obrovským stromom a rozprávali sme sa. Vonku sa už pomaly stmievalo a ja som si uvedomoval, že sú to posledné chvíle, ktoré spolu trávime. Lisa mala hlavu položenú v mojom lone a zavreté oči. Pohladil som ju po tvári a usmial som sa. Pozrela na mňa a taktiež sa usmiala.
Lisa: "Na ktorý zážitok, nikdy nezabudneš?!" opýtala sa potichu.
Ja: "Myslíš, za ten čas čo som tu?!" Prikývla. Usmial som sa a zadíval som sa pred seba. Slnko už pomaly zapadalo a krásne osvetľovalo lúku pred nami.
Ja: "Na noc v tej rozpadnutej chatke..." usmial som sa a pozrel som na ňu. Mlčky sa na mňa dívala.
Lisa: "To sme dvaja..." letmo sa usmiala a pohladila ma po tvári. Sklonil som sa k nej a pobozkal som ju. Usmiala sa, objala ma okolo krku a bozk mi opätovala. Po chvíľke ma zvalila do trávy a s úsmevom sa odtiahla, ale len do takej vzdialenosti, že sme sa takmer dotýkali perami.
Ja: "Myslíš na to na čo myslím ja?!" usmial som sa a nežne som ju uhryzol do spodnej pery. Usmiala sa.
Lisa: "Mhm..." pobozkala ma a teraz ma ona uhryzla do spodnej pery.
Ja: "A aj teraz?!" letmo som ju pobozkal. Usmiala sa.
Lisa: "Mhm...Poznám lepšie miesto ako tu..." žmurkla na mňa, vášnivo ma pobozkala potom zo mňa vstala. Chytila ma za ruky a vstal som zo zeme. Usmiala sa a šla ku Diablovi.
Lisa: "Ale pohni..." zakričala mi cez plece na čo som sa usmial a šiel som za ňou.

Keď sme došli k chate, priviazali sme kone pod striešku kde boli aj minule. Mali tam aj seno, takže hladovať nebudú xD Odsedlali sme ich a keď sme vošli do chaty, Lisa zamkla dvere a oprela ma o ne. Usmial som sa.
Tom: "A teraz?!" jazykom som si prešiel po spodnej pere a objal som ju okolo pása. Lisa sa rozhliadla po chatke.
Lisa: "Musíš zapáliť oheň v kozube...a potom..." usmiala sa a nosom sa obtrela o ten môj.
Ja: "A potom?!" usmial som sa a nežne som sa perami obtrel o tie jej.
Lisa: "Potom sa budeme celú noc milovať a nikto nás nebude rušiť..." pošepkala s úsmevom a pobozkala ma. Keď sa odtiahla, zapálil som oheň v kozube zatiaľ čo Lisa zo skrinky vytiahla deky. Uškrnul som sa a práve keď jednu z nich rozprestrela na zemi, som ju objal okolo pása a otočil k sebe. Ešte stále držala v ruke deku. Pozrel som na ňu a usmial som sa.
Ja: "Nebude ti zima..." vzal som jej ju z ruky a pustil som ju na zem. Letmo som sa usmial a znova som sa prisal k jej sladkým perám. Objala ma okolo krku a bozky mi opätovala. Rukami mi pomaličky zašla pod tričko a pevne si ma k sebe pritisla. Usmial som sa a na chvíľku som sa odtiahol. Rukami som jej zašiel pod tričko, na čo sa jemne zachvela. Obaja sme sa zasmiali.
Ja: "Ešte stále ti je zima?!" opýtal som sa s úsmevom a nežne som sa perami otrel o tie jej.
Lisa: "To nebolo od zimy..." uškrnula sa a pobozkala ma. Po chvíľke, keď sa odtiahla som jej zobliekol tričko a opatrne som ju zvalil na deku. Obaja sme sa rozosmiali, keďže sme až tak šikovní, že sme sa obaja buchli.
Lisa: "A-au..." uškrnula sa.
Ja: "O-ou...kde si sa buchla?!" zúfalo som na ňu pozrel. Ukázala si na rameno.
Lisa: "Tu..." smutne na mňa pozrela. Usmial som sa a nežne som ju tam pobozkal.
Ja: "Ešte bolí?!" Usmiala sa a pokrútila hlavou. Taktiež som sa usmial, pobozkal som ju na pery a pomaličky som sa presúval na krk, prsia a brucho.
Každý milimeter jej pokožky som posial malinkými (motýlími) bozkami a túžil som len po jednom...
Aby som nikdy nezabudol...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 89. časť

14. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 89.

Lisa: "A kam pôjdeme?!" opýtala sa s úsmevom, keď sme sa po raňajkách vybrali do stajne. Objal som ju okolo pása a mrkol som na ňu.
Ja: "Mne je to jedno....hlavne, že budeme spolu..." usmial som sa a pobozkal som ju. Taktiež sa usmiala a keď sme došli do stajne, hneď si to namierila k Diablovi do boxu. Letmo som sa usmial a šiel som do sedlárne po Keshinu výstroj. Vrátil som sa k jej boxu a len čo som otvoril dvierka na jej boxe, pozdravila ma tichým zaerdžaním. Usmial som sa a zložil som veci na zem. Podišiel som k nej a pohladil som ju.
Ja: "Ahoj krásavica..." usmial som sa. Lisa zrejme nebude jediná kto mi bude chýbať...Za tie dva mesiace som si Keshu veľmi obľúbil a budem si musieť zvykať na to, že ráno nebudem musieť skoro vstávať aby som ju očistil a spolu s ostatnými koňmi vyviedol na lúku...
Rukou som jej jemne prešiel po krku a smutne som sa usmial.
Ja: "Prepáč..." pošepkal som jej do ucha a vtisol som jej pusu na lysinku. Totižto dnešok bude posledný deň čo si na nej zajazdím....Vyviedol som ju von z boxu a očistil som ju. Lisa sa na mňa usmiala. Totižto aj ona práve vyvádzala Diabla z boxu. Letmo som sa usmial a očistil som Keshu. Osedlal som ju, Lisa taktiež osedlala Diabla a vyšli sme von. Vysadol som na Keshu a s úsmevom som sa otočil na Lisu.
Ja: "A teraz kam?!"
Lisa: "Kam len chceš..." usmiala sa a vyrazila vpred. Taktiež som sa usmial a pohladil som Keshu na šiji.
Ja: "Tak poď kráska..." usmial som sa, kopol som ju do slabín a vyrazil som za Lisou...

No...musím povedať, že za celé tieto prázdniny, ktoré som strávil na tomto ranči som si ani raz tak úžasne nezajazdil ako dnes....S Lisou sme prešli snáď každý milimeter ranča Pandora....
Po asi troch hodinách v sedle, sme zastali na lúke. Zoskočil som z Keshi a zvalil som sa do trávy.
Ja: "Odtiaľto ma dostane jedine..."
Lisa: "Ja?!" Pozrel som na ňu a usmial som sa.
Ja: "Nooo..." prižmúril som oči a prezrel som si ju. Uškrnula sa a zvalila sa na mňa. Rozosmial som sa.
Ja: "Héééj....Veď ma rozpučíš..." uškrnul som sa. Lisa sa usmiala a nežne ma pobozkala na pery.
Lisa: "To preto, lebo si taký suchárik..." uškrnula sa. Prevalil som sa na ňu a chytil som jej ruky nad hlavou.
Ja: "Takže suchárik hej?!" zahučal som naoko naštvane a úplne som sa na ňu nalepil.
Lisa: "Hej...suchárik..." usmiala sa.
Ja: "Ja nemôžem za to, že ty si taký tučko..." uškrnul som sa. Lisa na mňa zhrozene pozrela a prevalila sa na mňa.
Lisa: "Takže tučko hej?!" zavrčala a štuchla do mňa. Prepálila ma pohľadom a potom zo mňa vstala a vybrala sa preč.
Ja: "Chrobáčik..." zatiahol som zúfalo a posadil som sa. Len mi ukázala vztýčený prostredník a šla ďalej. No jasne. Teraz sa bude hnevať, ale aj tak vie, že to bolo len zo srandy. Ona a tučná?! To by som musel byť Obama xD
Ak by mala každá holka takú postavu ako Lisa....asi by som bol v raji xD Vstal som a šiel som za ňou. Sedela neďaleko v tráve, chrbtom ku mne. Postavil som sa rovno pred ňu a zvalil som ju do trávy.
Ja: "Tak a teraz počúvaj princeznička..." uškrnul som sa a pobozkal som ju. Zachmúrene sa na mňa dívala.
Ja: "Ešte raz sa uraz a nakopem ťa do tej tvojej sexy prdelky..." žmurkol som na ňu a skôr než sa stihla ozvať som ju umlčal bozkom....

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 88. časť

12. dubna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 88.

•••Tom•••
Keď som sa ráno zobudil, Lisa ešte sladko spinkala. Usmial som sa a jemne som ju pohladil po tvári. Vyzerala ako taká Šípková Ruženka...Sklonil som sa k nej a nežne som ju pobozkal na pery. Usmiala sa a rozospato na mňa pozrela.
Lisa: "Prečo ešte nespíš?!" usmiala sa a pritúlila sa ku mne. Tiež som sa usmial.
Ja: "Odkedy si ma ráno zobudila tou vodou, zvykol som si vstávať skoro..."
Lisa: "Myslíš tie prvé dni čo ste prišli..." zasmiala sa a oprela si hlavu o moje plece. Usmial som sa a prikývol.
Lisa: "Vtedy si bol ešte strááášne lenivý..."
Ja: "Fakt?! A teraz už nie som?!" usmial som sa.
Lisa: "Už..." vytiahla ruku spod periny. "Už len trošičku..." ukázala na prstoch a obaja sme sa zasmiali. Objala ma a pobozkala ma na krku.
Lisa: "Zmenil si sa...." pošepkala a usmiala sa.
Ja: "Fakt?! A k lepšiemu alebo k horšiemu?!" opýtal som sa zvedavo a odhrnul som jej vlasy z tváre. Chvíľu sa tvárila, že premýšľa a potom sa usmiala.
Lisa: "K lepšiemu..." žmurkla na mňa a pobozkala ma na tvár. Usmial som sa a vtisol som jej bozk do vlasov.
Ja: "Idem na chvíľku dole..."
Lisa: "Nieee...lebo ty sa nevrátiš...." zakňučala zúfalo a pevne ma objala. Usmial som sa.
Ja: "Vrátim...sľubujem...Chceš niečo na pitie?!"
Lisa: "Minerálku...mala by byť v chladničke..." usmiala sa. Prikývol som a vstal som z postele. Obliekol som sa a šiel som k dverám.
Lisa: "Tom?!" ozvala sa. Otočil som sa. Posadila sa a obtočila okolo seba deku.
Ja: "Áno?!"
Lisa: "Vráť sa čo najrýchlejšie...prosím..." usmiala sa a žmurkla na mňa.
Ja: "Neboj..." poslal som jej pusu a vyšiel som z izby. Zbehol som dole do kuchyne, no pri dverách som sa zarazil. Totižto v kuchyni bol Bill. Sedel za stolom a s niekým telefonoval. Pripomenulo mi to ten večer čo som počul rodičov ako sa rozprávajú, že cez leto prídeme sem....teraz to však bolo opačne...Bill volal s rodičmi o tom, kedy ideme domov...
"...Zajtra?! Aha....fajn....a o koľkej....tak skoro?!....Hmm..."
Vošiel som do kuchyne. Bill na mňa tak smutne pozrel, no ešte stále mal mobil pri uchu a prikyvoval.
Bill: "Dobre...Tu pri mne...okej..." odtiahol si mobil od ucha a podal mi ho. "Mama..." pošepkal. Vzal som mu mobil z ruky a priložil som si ho k uchu.
Ja: "Mami?! Čau....odkáž Dávidovi, pokiaľ ešte dnes bude s vami, že mu veľmi pekne ďakujem za to, že mi totálne dojebal konec prázdnin...Aj ja Ťa mám rád..." zavrčal som ironicky a vrátil som mobil Billovi do ruky. Podišiel som k chladničke z ktorej som vybral fľašu vody. Z linky som vytiahol dva poháre a nalial som do nich vodu. Napil som sa vody a vzal som Lisin pohár s vodou do ruky. Pozrel som na Billa. Práve zložil.
Ja: "O koľkej?!" zasyčal som.
Bill: "O siedmej...."
Ja: "Ráno?!" s podvihnutým obočím som naňho pozrel. Prikývol. Myslel som, že ma na mieste urve.
Ja: "Super!" zasyčal som naštvane a šiel som hore do izby. Keď som vošiel dnu a Lisa sa na mňa tak zlatučko usmiala, hneď ma všetka zlosť na Davida a rodičov prešla. Tiež som sa usmial, zavrel som dvere a podišiel som k posteli. Podal som jej pohár.
Lisa: "Ďakujem miláčik..." usmiala sa keď si ho odo mňa brala. Napila sa.
Ja: "Chceš ešte spať?!"
Lisa: "Ani nie....prečo?!" usmial sa a položila pohár na stolík.
Ja: "Mám chuť si ísť zajazdiť..." povedal som potichu a zadíval som sa von oknom...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 87. časť

10. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 87.

•••Lisa•••
Usmiala som sa a vzala som do rúk tie jeho. Preplietla som si prsty pomedzi jeho a usmiala som sa naňho.
Tom pozrel na naše ruky a letmo sa usmial.
Tom: "Čo si celý čas robila?!" spýtavo ma prepaľoval pohľadom.
Ja: "Kedy?!" usmiala som sa a preplietala som si prsty pomedzi tie jeho.
Tom: "Keď sme sa pochytili..." letmo sa usmial.
Ja: "Aha...No...Bola som s Diablom..." mykla som plecami a zadívala som sa na naše ruky. Obaja sme chvíľu mlčali, keď sa Tom ozval.
Tom: "Hneváš sa?!"
Zdvihla som hlavu a pozrela som naňho. Díval sa na mňa tak smutne. Chvíľu som mlčala, no potom som pokrútila hlavou.
Ja: "Nie, len...ma to mrzí..." povedala som potichu a pustila som ho. Smutne si vzdychol.
Tom: "Mňa viac..." povedal potichu a po chvíľke vstal od stola. Vypol párky a dal ich na taniere. Položil taniere na stôl a podišiel k chladničke.
Tom: "Čo si dáš?! Horčicu, kečup...tatárku...?!" letmo na mňa pozrel.
Ja: "Horčicu..." povedala som potichu. Tom len prikývol, vybral horčicu a tatárku z chladničky a položil to na stôl. Ešte nám obom nalial čaj do hrnčekov a posadil sa k stolu. Celý čas čo sme jedli sme boli obaja ticho.
Keď sme dojedli, dala som riad do umývačky a šli sme hore. Pred jeho izbou som však zastavila.
Ja: "Ja...idem sa prezliecť..." letmo som sa usmiala. Chvíľku sa na mňa mlčky díval...vlastne...on ma prepaľoval pohľadom, potom sa bez slova otočil a vošiel k sebe do izby. Smutne som si vzdychla a taktiež som sa zašila k sebe do izby. Zobliekla som sa a natiahla som na seba pyžamko (t.j. Tomove tričko xD Jak nočná košieľka xD) a posadila som sa na posteľ. Oprela som sa o stenu a zavrela som oči. Odchádza....tak ako aj Bill...odídu a...už ich možno neuvidím...a ja krava som sa k nemu tak hnusne správala...pevne som zovrela viečka a po lícach mi stiekli slzy. Po chvíľke som vstala a vošla som do kúpeľne. Nikto tam nebol. Pohľadom som zmapovala dvere od Tomovej izby a podišla som k nim. Otvorila som dvere a vošla som dnu. Tom si práve obliekal tričko. Trošku zarazene na mňa pozrel. Asi pre tie slzy....Bez slova som k nemu podišla a silno som ho objala. Ostal zaskočený.
Ja: "Prepáč...." pošepkala som a pevne som ho držala. Tom sa po chvíľke odtiahol a nechápavo sa na mňa zadíval.
Tom: "A začo?!"
Ja: "Za moje správanie...teraz, v kuchyni...v stajni....za všetko....Ja...celý čas som sa hnevala na to, že odídeš a ja tu ostanem no ani raz som si neuvedomila ako sa asi musíš cítiť ty....správala som sa voči tebe hnusne...Prepáč Tom..." pošepkala som a smutne som sa naňho dívala. Tom sa na mňa prekvapene díval a po chvíľke sa zasmial. Pohladil ma po tvári a pobozkal ma na čelo.
Tom: "To je v pohode...." pritúlil si ma k sebe. Pevne som ho objala a položila som si hlavu na jeho plece.
Ja: "Prepáč Láska..."
Tom sa po chvíľke odtiahol a pohladil ma po tvári.
Tom: "Ostaneš pri mne?! Alebo..."
Ja: "Ostanem..." skočila som mu do reči a usmiala som sa. Tom taktiež a pobozkal ma. Usmiala som sa a nechala som sa. Tom ma po chvíli pustil a podišiel k dverám, ktoré zamkol a vrátil sa naspäť ku mne. Objal ma okolo pása a letmo ma pobozkal na pery.
Tom: "Ale si si vedomá toho, že dnes v noci nespíš..." uškrnul sa a skôr než som stihla niečo povedať ma pobozkal...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 86. časť

8. dubna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 86.

Mlčky som sa na ňu díval, no ona sa stále dívala do zeme.
Ja: "Chrobáčik..." pošepkal som a jemne som jej podvihol bradu. Smutne na mňa pozrela.
Lisa: "Prepáč..." zašepkala. Zúfalo som na ňu pozrel a pokrútil som hlavou.
Ja: "Nemám čo....to skôr ja by som sa mal ospravedlniť...Nemal som tak vyletieť a mrzí ma to..." povedal som smutne. Lisa však pokrútila hlavou.
Lisa: "Správala som sa ako totálna krava a..." Pritiahol som si ju k sebe a pobozkal som ju.
Chvíľku ostala zaskočená, no potom zovrela v rukách moje tričko a bozk mi opätovala. Po hodnej chvíli som sa odtiahol.
Ja: "...a aj napriek tomu Ťa Milujem..." usmial som sa a odhrnul som jej prameň vlasov, ktorý jej padal do tváre. Usmiala sa.
Lisa: "Aj ja Teba..." a dlho ma pobozkala na pery. Keď sa odtiahla, pevne som ju objal. Oprela si hlavu o moje plece a taktiež ma objala.
Lisa: "Rozlúči sa však?!" pošepkala a cítil som, že ma objala ešte tuhšie. Usmial som sa.
Ja: "Prečo si myslíš, že nie?!" opýtal som sa potichu.
Lisa: "Nemyslím len...nechcem ťa stratiť..." pošepkala. Odtiahol som sa a pozrel som na ňu.
Ja: "Neboj sa...Rozlúčim sa...A keď chceš môžeme sa lúčiť aj celý deň a celú noc..." zasmial som sa. Len sa usmiala a pohladila ma po tvári.
Lisa: "Tak to beriem...Ja sa lúčim veľmi dlho takže mi to vadiť nebude...Poriadne ťa vyobjímam, vybozkávam, vystískam a potom....ťa pustím domov..." letmo sa usmiala. Len som s úsmevom pokrútil hlavou a dal som jej frčku do nosa.
Ja: "Ty moje trdielko..." zasmial som sa a pobozkal som ju. Nežne som sa pohrával s jej perami. Usmial som sa, keď sa ma snažila pobozkať a ja som sa vždy otiahol. Štuchla ma do rebier a úplne si ma k sebe pritiahla.
Lisa: "Prestáááň..." zakňučala zúfalo a pobozkala ma. Chytil som ju za tvár a bozk som jej opätoval, no to by nebol Diablo, keby nás nebol vyrušil. Totižto začal erdžať a nahnevane kopať do dverí od svojho boxu. Lisa sa odtiahla a ponad moje plece tam mrkla, keďže ja som bol k boxom otočený chrbtom. Sladko sa usmiala.
Lisa: "Zrejme..." pobozkal som ju takže nedopovedala. Keď som sa odtiahol, štuchla do mňa.
Lisa: "Prestáááň...Musím mu ísť odniesť jesť pretože zdochne..." vyplazila mi jazyk, no až potom sme zistili, že vedro v ktorom mala pre Diabla ovos, bolo na zemi a všetko sa to rozsypalo. Pozreli sme na seba.
Ja: "Okej...choď po nové a cestou späť mi dones metlu, pretože by sa to zišlo odpratať..." usmial som sa. Lisa taktiež, vlepila mi pusu na líce a šla po nové krmivo pre Diabla. O chvíľku odtiaľ vyšla a podala mi metlu.
Ja: "Ďakujem..." Len sa usmiala a šla za Diablom. Pozametal som rozsypané krmivo a odniesol som metlu naspäť. Ešte som Lise pomohol s pár vecami, ktoré trebalo urobiť a šli sme dnu.
Hneď ako sme vošli do domu, som si to namieril do kuchyne. Lisa sa len zasmiala a šla za mnou. Otvoril som chladničku a nakukol som do nej.
Ja: "Noooo...Čo si dáme?!" uškrnul som sa. Pozrel som na Lisu, ktorá si práve sadala k stolu.
Lisa: "Eee....no neviem...na čo máš chuť?!"
Ja: "Hmm...neviem...a ty?!" opýtal som sa a študoval som obsah chladničky. Zrazu som sa usmial.
Ja: "Párky?!" spýtavo som na ňu pozrel. Len mykla plecami.
Ja: "Okej..." vybral som ich z chladničky a položil na linku. Lisa tam len tak sedela a sledovala ma. S podvihnutým obočím som na ňu pozrel.
Ja: "Koľko si dáš?!"
Lisa: "Hmm...4..." usmiala sa. Prikývol som a vybral som hrniec na párky. Dal som doňho vodu a postavil som ho na sporák. Zapálil som plyn a dal som tam párky. Posadil som sa k Lise a usmial som sa. Ona taktiež.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 85. časť

6. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 85.

Skoro celý deň som preležal v posteli...chvíľu som spal...chvíľu len tak čumel do blba a premýšľal som nad Lisou...nad sebou...nad nami...
Cítil som sa hnusne za to ako som na ňu v tej stajni vyletel....nechcel som...lenže...jasne...mal som nervy a ako vždy si to odpykala osoba, ktorá za nič nemohla...Lisa predsa nie je na vine tomu, že musíme ísť preč....že tu možno nebudeme o týždeň dlhšie....Lisa za to nemôže, no ja kretén som si nervy musel vybiť na prvej osobe, ktorá mi vošla do cesty...a v tomto prípade to bola osoba, na ktorej mi veľmi, veľmi záleží...
Pevne som zovrel viečka a znova som na tvári ucítil slzy...Myslím, že ešte nikdy za celý svoj život som nevyronil toľko sĺz ako za dnešný deň...
Vlastne....teraz si uvedomujem, že Lisu Milujem...Milujem z celého srdca...Už to nie je tak ako na začiatku...Nie je to len o tom, že ju chcem dostať tak ako ostatné a odkopnúť...Tak ako som si to plánoval na začiatku...Sexy holka + prázdniny = úžasný sex...=) Pamätám si akoby to bolo včera ako sme sa s Billom rozprávali o tom, že možno tu nebude až taká nuda, už len kôli tomu, že je tu "tá sexy holka"....
Áno...mal som pravdu...nebola a nie je tu nuda ale nie kvôli tomu, že som sa s ňou vyspal...S týmto to už nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné...
Je to kvôli tomu, že mi ukázala aké krásne je niekoho milovať...a aký nádherný pocit je byť milovaný....Uvedomil som si, že som konečne objavil čaro lásky...ten úžasný pocit o ktorom som väčšinou len počúval, no nikdy som nezažil....
Až na tieto prázdniny...tieto dva úžasné mesiace, ktoré som strávil v spoločnosti úžasných ľudí a toho najdokonalejšieho dievčaťa na svete...Teda....aspoň pre mňa...Pre mňa je Lisa to najdokonalejšie stvorenie....Ostatných názor ma vôbec nezaujíma...Lisa je taký môj Chrobáčik, ktorý mi ukázal krásy lásky...Usmial som sa. Ešte chvíľku som ležal, no potom som sa natiahol za mobilom na skrinke a pozrel som na čas. Bolo pol jedenástej. Vrátil som mobil naspäť, zívol som si a vstal som z postele. Obliekol som sa a šiel som do kúpeľne. Opláchol som si tvár studenou vodou a chvíľu som sa na seba díval do zrkadla. Videl som tam len obrovského debila...xD
Vzdychol som si, utrel som si tvár a ruky a chcel som ísť naspäť do izby, no otočil som sa a podišiel som k dverám od Lisinej izby. Otvoril som ich a nakukol som dnu. Bola prázdna...Smutne som si vzdychol a vrátil som sa k sebe do izby. Vzal som si mobil a šiel som dole. Natrafil som tam jedine na chalanov, ktorí hrali v obývačke karty. Keď ma uvideli, všetci traja sa jak na povel uškrnuli.
Trevis: "Dobré ránko..."
Ja: "Hm...Nevideli ste Lisu?!" opýtal som sa. Najprv na seba pozreli akoby som povedal niečo...sväté...a nakoniec sa Thomas usmial.
Thomas: "Naposledy som ju videl ako šla preč...spolu s Diablom...to bolo asi pred..." mrkol na hodinky.
Thomas: "Asi pred troma hodinami..." usmial sa.
Ja: "Dík..." kývol som im a šiel na chodbu. Obul som sa, obliekol som si bundu a vyšiel som von. Pomaly som sa vybral smerom k stajni...Teda, aspoň dúfam, že sa už vrátila...
Otvoril som dvere na stajni a vošiel som dnu. Bola tam nehorázna tma, až na svetlo, ktoré svietilo v sedlárni a pri Diablovom boxe. Na chvíľku som zaváhal...Pošle ma do čerta?!
Z hlboka som sa nadýchol a pomaly som sa vybral k Diablovmu boxu. Keď som však nakukol dnu, Lisa tam nebola. Zrejme bude v sedlárni...Šiel som teda tam. Práve keď som ja vchádzal, Lisa vychádzala, no a keďže sa práve nedívala pred seba, vrazila do mňa.
Ja: "Ou...Pozor aby si si neublížila..." zasmial som sa a ltt som ju zachytil, inak by zletela na zem a ja zrejme spolu s ňou. Trošku ňou myklo, keďže sa zľakla. Dosť prekvapene sa na mňa dívala. Trošku rozpačito som sa usmial. Chvíľu sme obaja mlčali a dívali sme sa jeden na druhého, no Lisa po chvíľke sklopila pohľad k zemi.
Lisa: "Môžem prejsť?" opýtala sa potichu.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 84. časť

4. dubna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 84.

Strhla som sa a vystrašene som sa naňho dívala. Nikdy predtým na mňa nekričal....aspoň nie takto...Mlčky som naňho pozrela a pomaly som vstala.
Ja: "Pre-prepáč..." zakoktala som sa a nemotorne som si zotrela slzy z tváre. "Nemala som sa do toho starať...je...je to tvoja vec..." mykla som plecami. Tom na mňa pozrel.
Tom: "N-nie..." pokrútil hlavou a chytil ma za ruku, no vyvliekla som sa mu. Smutne na mňa pozrel.
Ja: "Nechaj to tak..." pokrútila som hlavou a vyšla som odtiaľ. Namierila som rovno do sedlárne, odkiaľ som vzala Diablovu výstroj a vrátila som sa k jeho boxu. Otvorila som si dvierka a vošla som dnu. Tíško zaerdžal. Aj napriek slzám som sa letmo usmiala a pohladila som ho. Nežne som mu rukou prechádzala po šiji a keď do mňa jemne štuchol papuľou, zviezla som sa na zem a rozplakala som sa. V rukách som pevne zvierala Diablovu vôdzku a plakala som. Mala som nehoráznu chuť ísť k Tomovi a poriadne silno ho objať, no na druhej strane, som ho vôbec nechcela vidieť. Zrazu do mňa Diablo znova štuchol, tíško zaerdžal a potom si ľahol do sena. Aj napriek slzám som sa usmiala a presunula som sa k nemu. Pohladila som ho po krku a pobozkala som ho na lysinku na čele. Znova som ho pohladila a potom som si oňho oprela hlavu a hladila som ho po krku. Zavrela som oči a vnímala som jedine jeho dýchanie...

•••Tom•••
Sedel som tam ešte dosť dlho a premýšľal som nad tým aký som debil! Nemal som...nemal som na ňu tak vyletieť...nie je to predsa jej vina...nie je jej vina to, že musíme odísť...nie je to nikoho vina (až na Davida xD)
Po dosť dlhej dobe som sa zdvihol a pomaly som vyšiel z boxu. Keďže som počul Lisu ako šla do sedlárne, myslel som, že si osedlala Diabla a niekam šla, no keď som nakukol do Diablovho boxu, zarazil som sa. Diablo ležal na zemi, Lisa pri ňom a hladila ho. Usmial som sa. Vyzerala tak nádherne...Chcel som ísť za ňou a ospravedlniť sa jej, no keď som ju takto videl, nemal som chuť kaziť jej deň svojou prítomnosťou (už aj tak som jej ho dosť skazil si myslím) a pomaly som sa vybral von. Pomalým, šuchtavým krokom som sa dotrepal do domu. Vyzul som sa a vybral som sa hore do izby, no pri schodoch ma zastavil Bill.
Bill: "Čo sa stalo?!" opýtal sa vystrašene. Uvedomil som si, že kvôli tomu zrevanému xichtu musím vyzerať ako mŕtvola. Len som mykol plecami.
Ja: "Nič..." povedal som potichu.
Bill: "A Lisa?!"
Ja: "V stajni...pri Diablovi..." povedal som potichu a bez ďalšieho slova som pomaly vyšiel hore schodmi. Vošiel som k sebe do izby a zamkol som za sebou. Vôbec som totižto nemal chuť na to, aby sem niekto vošiel a pýtal sa ma čo mi je...
Pomaly som podišiel k posteli, zobliekol som zo seba rifle, keďže som ich mal celé od sena a vliezol som si do postele. Perinu som si vytiahol až po bradu a pevne som zovrel viečka spod ktorých sa mi vydrali slzy.
Nechcel som na ňu kričať a už vôbec, vôbec som jej nechcel ublížiť, čo sa mi pravdaže "podarilo". Tak veľmi ju ľúbim...Dal by som za ňu aj život....Je pre mňa všetkým...
Nechcem...nemôžem ju stratiť...no myslím, že sa mi to pekelne darí pri mojej sprostosti!
Ja: "Si hajzel Tom...odporný hajzel..." zavrčal som si sám pre seba a zaboril som tvár do vankúša.
Jasne! Som kretén, ktorý si nikdy nevážil čo mal a zistil čo to preňho znamená až keď to stratil...Lenže ju nie...Lisu stratiť nemôžem! Nechcem! Nedovolím to! Už nie...Toľkokrát som si nechal prejsť lásku pomedzi prsty, no teraz to nedovolím...
Určite nie teraz keď viem, aké krásne je niekoho milovať....A ešte krajšie ak vám city opätuje...Milujem ju a nechcem o ňu prísť len preto, že som naivný idiot....
Milujem ju až príliš na to, aby som sa jej vzdal...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 83. časť

2. dubna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 83.

•••Lisa•••
Veselo sme debatovali, zatiaľ čo chalani boli v obývačke. Zrazu do kuchyne vošiel Tom. Všetci vrátane mňa sme naňho pozreli. Letmo som sa usmiala. Tom na mňa tak previnilo pozrel. Nechápala som.
Tom: "Prepáčte..." zamrmlal potichu a rýchlo odtiaľ odišiel. Zarazene som sa za ním dívala. Nechápavo som pozrela na rodičov, no tí boli taktiež úplne mimo. Zrazu do kuchyne vošiel Bill.
Ja: "Čo sa mu..."
Bill: "Choď za ním..." skočil mi do reči.
Ja: "Ale..." namietala som a dívala som sa raz naňho a raz smerom k vchodovým dverám.
Bill: "Choď za ním! Teraz ťa potrebuje omnoho viac ako kohokoľvek iného..." povedal dosť smutne. Zmetene som sa naňho dívala.
Ja: "Čo sa mu..."
Bill: "Choď za ním!" precedil cez stisnuté zuby. Nepovedal to naštvane, skôr tak zúfalo a prosebne. Tak trošku vystrašene, som naňho pozrela no potom som predsa len vstala a ponáhľala som sa za Tomom. Keď som však vyšla von, na chvíľku som sa zarazila. Rozhliadla som sa všade okolo seba. Fajn...mohol ísť hocikde...Keď som však pozrela na stajňu, vedela som, že je tam...a keď nie...tak ho nájdem...
Rozbehla som sa smerom k stajni a vbehla som dnu. Zastala som a rozhliadla som sa okolo. Kone boli kľudné, väčšina z nich spala alebo prežúvala seno...Vzdychla som si a pomaly som sa vybrala dozadu kde boli prázdne boxy.
Ja: "Láska?!" ozvala som sa. Nič...Pomaly som nakukla do každého prázdneho boxu, keď som ho konečne našla. Bol až úplne vzadu, v poslednom prázdnom boxe, vedľa toho Diablovho. Sedel na zemi opretý o stenu a díval sa pred seba.
Ja: "Tom?!" ozvala som sa potichu. Pomaly ku mne otočil hlavu. Keď som však uvidela tie červené, uplakané oči, zľakla som sa. Rýchlo som k nemu podišla a zviezla som sa k nemu na zem. Pohladila som ho po tvári.
Ja: "Čo sa deje?!" pošepkala som zmätene a dívala som sa mu do očí. Chvíľku mlčal, no potom na mňa tak smutne pozrel.
Tom: "Prepáč..." pošepkal smutne.
Ja: "Za čo?!" nechápavo som sa naňho dívala. Pohladil ma po tvári a znova sa zadíval pred seba.
Ja: "O čom ste sa rozprávali s Billom?!" opýtala som sa. Letmo sa usmial a neušlo mi, že mu po tvári stiekla ďalšia slza. Dočerta Tom prestaň, pretože sa rozplačem aj ja. Zúfalo som sa naňho dívala.
Tom: "O tom, že ideme preč..." povedal potichu.
Ja: "Čo?! Ale...ale....kedy?!" zarazene som sa naňho dívala.
Tom: "Neviem..." pošepkal.
Ja: "Veď...mali ste tu ostať ešte budúci týždeň alebo nie?!" opýtala som sa zúfalo a cítila som ako ma pália slzy v očiach.
Tom: "To hej ale...volali rodičia..."
Ja: "Kedy?!" pošepkala som zúfalo. "Kedy odchádzate?!"
Tom: "Zajtra?! Pozajtra?! Možno ešte dnes...neviem....viem len to, že ďalší týždeň tu už určite nebudeme..." pošepkal a po tvári mu stekali slzy omnoho rýchlejšie. Teraz však už nebol sám. Cítila som ako mi po lícach stiekli slzy. Zúfalo som sa posadila na zem a chvíľku som sa mlčky dívala na stenu boxu. Potom som opäť pozrela na Toma.
Ja: "Prečo?!" zašepkala som.
Tom: "Prečo?!" skríkol naštvane a rozhodil rukami. "Pretože David je kretén! Zmyslel si, že musíme byť v štúdiu o týždeň skôr tak tam musíme byť! Pretože je všetko totálne na hovno! Pretože sa vždy všetko musí v tom najlepšom totálne dojebať!" skríkol naštvane.

Pokračovanie nabudúce :)