Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Únor 2011

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 66. časť

27. února 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 66.

Usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Pomaličky som sa k nemu naklonila a nežne som ho pobozkala. Usmial sa, chytil ma za krkom a pokračovali sme.
"Och maj got!" ozvalo sa od dverí. Pomaly sme sa od seba odtiahli a obaja sme naňho pozreli.
Bill: "Ty vždy musíš prísť v tom najlepšom!" zahučal zúfalo a pustil ma.
Tom: "Joj no Bože! Tak sa vrátim nazad do izby a vy si to tu pre mňa za mňa aj rozdajte! Len ten svinčík potom upracete..."
Uškrnula som sa.
Ja: "No to teda nemôžme..." vstala som a šla som k linke. Vybrala som si zo skrinky pohár a preliala som si tam kolu z plechovky lebo sa mi to nejak divne pilo...x)
Tom: "Nebodaj máš svoje dni?!" uškrnul sa. Podišla som k nemu.
Ja: "Čakám bábo vieš..." pošepkala som mu, usmiala som sa a s pohárom v ruke som sa vrátila k Billovi. Tom sa chvíľu tváril akoby nič, no potom sa zrazu prudko otočil.
Tom: "Eeee....že ČO?!" vytreštil na mňa oči.
Ja: "Budeš ujo..." usmiala som sa. Tom sa odšuchtal k stoličke a zvalil sa na ňu.
Bill: "Bože! Správaš sa akoby si mal byť otcom!" zahundral s úsmevom. S Tomom sme na seba pozreli.
Bill: "No len mi nepovedz..."
Tom: "Jedine ak by som ju oplodnil myšlienkami!"
Ja: "Ehm..." rozkašľala som sa. Obaja na mňa pozreli.
Bill: "Si v pohode?!" s podvihnutým obočím na mňa pozrel. Len som prikývla a z hlboka som sa nadýchla.
Ja: "Oplodnil myšlienkami?!" rozosmiala som sa. "Kriste! To ťa jak napadlo!??" smiala som sa. Tom len mykol plecami.
Tom: "No iná možnosť nepripadá v úvahu....Alebo," uškrnul sa. "Jedine ak by ťa oplodnil duch svätý!" rozosmial sa.
Bill: "Ty si debil..." zahučal no taktiež sa po chvíľke rozosmial.
Tom: "Fajn no..." z hlboka sa nadýchol. "Tak gratulujem..." usmial sa.
Ja: "Ďakujem..." tiež som sa usmiala a ešte som si od neho vyslúžila aj pusu na líčko.
Tom: "Dúfam, že sa bude volať tak ako ja!" uškrnul sa. Bill naňho vytreštil oči. Rozosmiala som sa, pretože mi hneď doplo, že si robí prdel. Štuchla som doňho.
Ja: "Prestaň...chceš aby zinfarktoval?!"
Tom: "A zas by ťa nechal samú a ešte aj s deckom na krku?! No to nie! To by som ho vlastnoručne dorazil!" zahučal.
Bill: "Kriste pane! Nat poď pretože ma z neho porazí!! Dúfam, že keď pôjdeš do MOJEJ izby zaklopeš lebo ak nie tak ťa vlastnoručne vykastrujem!" zahučal naňho, potom ma chytil za ruku a ťahal ma hore do izby. Keď za nami zavrel dvere, rozosmiala som sa.
Bill: "Čo jeee...." uškrnul sa a vzal ma na ruky.
Ešte viac som sa rozosmiala. Preniesol ma k posteli a opatrne ma na ňu položil. Usmiala som sa. Ostal nado mnou stáť a díval sa na mňa.
Ja: "Čo je?!" oprela som sa o lakte a zadívala som sa naňho.
Bill: "Idem do sprchy okej?!" usmial sa a pobozkal ma.
Ja: "Fajn..." prikývla som a dala som mu pusu. "Ja idem spať...pretože som unavená..."
Bill: "Fakt?!" uškrnul sa.
Ja: "Fakt!" štuchla som doňho. Usmial sa a dlho ma pobozkal.
Ja: "Ľúbim Ťa Anjelik..." pošepkala som s úsmevom. Tiež sa usmial a znova ma pobozkal.
Bill: "Aj ja Teba..." ešte raz ma pobozkal, usmial sa a zdrhol do kúpeľne.
Vzdychla som si, prezliekla som sa do pyžamka (t.j. kraťasy a Billove tričko x)) a vliezla som pod perinu. Zakryla som sa až po bradu a zavrela som oči.
Pousmiala som sa....Som rada, že to všetko takto dopadlo....Bude to fajn....Myslím, že to s Billom zvládneme....teda, ja to viem... =)

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 66. časť

27. února 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 66.

Keď som sa zobudila, vonku sa už pomaly stmievalo. Pozrela som na budík. 20:52...Pekne. Neušlo mi, že Tom pri mne nebol. Vstala som z postele, obliekla som si kraťasy, tričko, ešte som otvorila okno v izbe, pretože tu bolo strašne dusno a vyšla som odtiaľ. Dávajúc si vlasy do gumičky som zišla dole do obývačky. Boli tam rodičia, Tom a na niečom sa smiali. Keď som nakukla dnu, všetci traja na mňa pozreli. Tom sa usmial.
Tom: "Dobré ránko..." uškrnul sa. Usmiala som sa.
Ja: "Hej...aj Tebe..."
Mama: "Lisa?!" ozvala sa zrazu. Pozrela som na ňu.
Ja: "Hm?!"
Mama: "Kedy si sa nám ráčila pochváliť, že tuto s mladým pánom ste sa do seba čírou náhodou zamilovali?!" usmiala sa. Vzdychla som si.
Ja: "A je to problém?!" opýtala som sa trošku smutne. Obaja hneď pokrútili hlavou.
Otec: "Určite nie..." usmial sa. "Ale, aspoň ste nás mohli ušetriť toho šoku..."
Ja: "Šoku?!" nechápavo som naňho pozrela. Potom na Toma. Ten sa len usmial a mykol plecami.
Mama: "No...Keďže ste sa predtým dobre že nepovraždili a teraz...Oalá...Láska Nebeská..." usmiala sa. Zachmúrila som sa na ňu a hodila som do nej vankúšik.
Ja: "Prestááň..." usmiala som sa.
Mama: "A nemám pravdu?!"
S Tomom sme na seba pozreli. Len sa nevinne usmial a mykol plecami. Tiež som sa usmiala.
Ja: "Eee...Môžme už ísť alebo výsluch ešte neskončil?!" uškrnula som sa.
Otec: "Lisa!!" zahučal s úsmevom na tvári.
Ja: "Okej...Majte sa!" uškrnula som sa a skôr než sa stihli ozvať som ťahala Toma preč. Keď sme vyšli von, Tom sa rozrehotal ako také malé decko.
Ja: "Čo je?!" štuchla som doňho.
Tom: "Nič..." mykol plecami a stále sa smial.
Ja: "Šak Toooom..." zatiahla som zúfalo, no ten hajzlík sa stále smial. Chytila som ho za tričko, pritiahla som si ho k sebe a pobozkala som ho. Totižto jedine takto som ho dokázala umlčať. Odtiahli sme sa od seba až po hodnej chvíli. Tom sa uškrnul.
Tom: "Trikrát hádaj, na čo som dostal chuť..." usmial sa a jemne ma uhryzol do spodnej pery. Usmiala som sa.
Ja: "Netuším..." pošepkala som mu a objala som ho okolo pása. Usmial sa, znova sa ku mne naklonil a pošepkal mi do ucha:
Tom: "Na Teba..." Usmiala som sa a pozrela som naňho.
Ja: "Hmm...A vieš na čo mám chuť ja?!"
Tom: "Na mňa?!" uškrnul sa.
Ja: "Nie...Na ticho!" uškrnula som sa. Tom sa zamračil, no potom sa doširoka usmial a....začal ma štekliť.
Ja: "Prestááááň..." zapišťala som a rozbehla som sa od neho preč. Rozbehla som sa smerom na lúku a vyzeralo to tak, že mu zdrhnem, no potom ma dobehol a zvalil ma do trávy. Usmial sa a posadil sa na mňa. Chytil mi ruky nad hlavou a tak diabolsky sa usmial.
Tom: "Chcela si mi utiecť hej?! Za to budeš pykať..." uškrnul sa.
Ja: "Vážne?! A čo mi urobíš?!" opýtala som sa uštipačne. Len sa usmial a jemne ma pobozkal na pery. Pomaličky prešiel na krk, no po chvíli sa opäť vrátil k mojím perám a nežne sa s nimi pohrával. Usmiala som sa.
Ja: "Umiluješ ma k smrti?!" uškrnula som sa. Tom sa usmial a znova ma nežne pobozkal na pery.
Tom: "To..." hovoril pomedzi bozky. "By som mohol....Ale...bola by ťa škoda...." usmial sa a dlho ma pobozkal. Po chvíľke na mňa pozrel.
Tom: "Krajšie to bude, keď prežiješ..." žmurkol na mňa s úsmevom a znova ma pobozkal...

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 65. časť

25. února 2011 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 65.

Anabell: "A nie je to jedno?!" opýtala sa trasúcim hlasom a v očiach sa jej zaleskli slzy. Zarazila som sa.... Chvíľu som mlčala, no potom som sa ozvala.
Ja: "Nie je to jedno...." pošepkala som.
Anabell: "Pozri....To čo som prežila s Billom bolo krásne a to, že som sa doňho zaľúbila je čisto len moja vina....Z jeho strany to nebolo nič iné len vďaka za to čo som preňho urobila a ja to beriem tak ako to je....Nechcela som a ani ti ho prebrať nechcem...On ťa ľúbi....Tak si to váž....." usmiala sa a odišla. Na chvíľu som ostala úplne obarená....Prekvapilo ma to čo povedala a ako to povedala....ľúbi ho a aj napriek tomu so mnou oňho nemieni bojovať. Alebo...ako to mám nazvať...
Pozrela som sa do zrkadla. Vzdychla som si, umyla a utrela som si ruky a vrátila som sa naspäť k stolu. Bill na mňa s úsmevom pozrel.
Bill: "Tu máš..." podal mi pohár minerálky.
Ja: "Ďakujem...." letmo som sa usmiala.
Bill: "Si v poriadku?!" spýtavo na mňa pozrel. Usmiala som sa a prikývla som. Napila som sa vody a dojedla som.
Bill potom zaplatil a vyšli sme odtiaľ. Mlčky sme došli k autu. Bill mi otvoril dvere. Letmo som sa usmiala a nasadla som. Keď si sadol do auta, pozrel na mňa.
Bill: "Niečo sa stalo?!" chytil ma za ruku, ktorú som mala položenú na nohe. Pozrela som naňho.
Ja: "Ja..." pozrela som na zem a potom naňho. "Stretla som sa s Anabell..." pošepkala som. Pustil ma a totálne zarazene sa na mňa díval.
Bill: "S...Anabell?! P-počkaj a kedy?!" nechápavo sa na mňa díval.
Ja: "V tej reštaurácii...na wc-ku...." mykla som plecami.
Bill sa z hlboka nadýchol a oprel sa o sedadlo. Rukami si zakryl tvár a vzdychol si.
Ja: "Ona....povedala mi, že...že sa do teba..."
Bill: "Zamilovala?! To viem....ale ja milujem Teba..." pozrel na mňa. Mlčky som sa mu dívala do očí.
Bill: "Pozri....Vedel som, že ma ľúbi a ona vedela, že ja ľúbim len Teba! Fajn...je pekná, priťahovala ma ale milujem len Teba..." letmo sa usmial a pohladil ma po tvári.
Ja: "Ja viem....prepáč...nemala som s tým začínať..." pokrútila som hlavou. Len sa usmial.
Bill: "To je v pohode..." pohladil ma po tvári a naklonil sa ku mne. Usmiala som sa a nechala som sa pobozkať. Keď sa odtiahol usmial sa, naštartoval a šli sme domov...

Bill odomkol dvere a vošli sme dnu. Vyzula som sa a šla som do kuchyne.
Bill šiel hneď za mnou.
Posadila som sa k stolu a z hlboka som sa nadýchla.
Bill: "Čo je anjelik?!" usmial sa a otvoril chladničku. Vybral si z nej kolu a podišiel ku mne.
Ja: "Nič prečo?!" mykla som plecami a vzala som mu kolu z ruky. "Ďakujem..." usmiala som sa a napila som sa.
Bill: "Čo by som pre teba neurobil..." vzdychol si a šiel si po novú. Potom si pritiahol stoličku rovno oproti tej mojej a posadil sa.
Bill: "Trápi ťa to s Anabell však?!" spýtavo na mňa pozrel. Mlčala som...
Bill: "Viem..." vzdychol si a zadíval sa na plechovku, ktorú držal v rukách. "Urobil som chybu čo sa týka Anabell a toho, že sme sa spolu vyspali...." smutne na mňa pozrel.
Ja: "Nie..." usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Mlčky sa na mňa díval.
Ja: "Pozri..." usmiala som sa a chytila som jeho dlane do tých svojich. "To čo sa stalo medzi Tebou a Anabell a mnou a Tomom je len ďalšia etapa nášho života....Ale...oboch nás posunula ďalej a vo veľa veciach sme sa poučili....Pozri...Už na to nemyslím ja tak ani ty...stalo sa....už to bolo a nevrátiš to späť...Stalo sa, no prehrýzli sme sa cez to a teraz to bude už len fajn...." usmiala som sa a zadívala som sa mu do tých jeho čoko očiek...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 65. časť

25. února 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 65.

Objala som ho okolo krku a bozk som mu oplatila. Po chvíli som sa s úsmevom na perách odtiahla. Ostala som tvárou vzdialená od tej jeho len na pár centimetrov. Usmial sa a odhrnul mi vlasy z tváre.
Tom: "Kedy začína prvá hodina?!" opýtal sa s úsmevom na perách a díval sa mi do očí. Tiež som sa usmiala a pohladila som ho po tvári.
Ja: "Ešte neviem....Kedy máš čas?!"
Tom: "Hmm....od dnešného dňa 24/7! Až kým nepôjdem domov!!" usmial sa. Rozosmiala som sa a štuchla som doňho.
Ja: "Prestáááň...Myslím to vážne."
Tom: "Veď aj ja..." usmial sa a zvedavo sa na mňa zadíval.
Tom: "Takže?!" Rozosmiala som sa a mykla som plecami.
Ja: "Tak fajn..." prikývla som. Tom sa rozžiaril ako slniečko a pobozkal ma.
Tom: "Ľúbim Ťa!" usmial sa a znova ma pobozkal. Usmiala som sa a zvalila som ho na posteľ. Po chvíli som sa odtiahla a pohladila som ho po tvári.
Ja: "Niečo ti musím povedať..." usmiala som sa. S podvihnutým obočím na mňa pozrel, no potom sa usmial.
Tom: "Fakt?!" dal mi pusu. "A čo?!"
Ja: "Hmm...Zamilovala som sa až po uši..."
Tom: "Fakt?! A kto je ten šťastlivec?!" uškrnul sa.
Ja: "Héééj..." štuchla som doňho. Tom sa len rozosmial, znova si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma. Prevalil sa na mňa a chytil mi ruky nad hlavou. Na chvíľku sa odtiahol a s úsmevom sa na mňa zadíval. Pomaličky sa ku mne sklonil a nežne ma pobozkal na pery pričom pomaly prešiel na krk. Usmiala som sa. Tom ma chvíľu bozkával na krku, keď zrazu prestal. Otvorila som oči a pozrela som naňho. Pozrel na mňa a potom mi jemne prešiel prstami po lýtku, kde som mala ranu. Trošku som mykla nohou, keďže to bolelo.
Tom: "Obviažem ti to okej?!" usmial sa a vstal zo mňa.
Ja: "Ale nič na to nebudeš dávať...Prosím..." zúfalo som naňho pozrela. Len sa usmial a naklonil sa ku mne.
Tom: "Sľubujem..." pošepkal a pobozkal ma. Potom na chvíľku odbehol do kúpeľne a po chvíľke sa vrátil s lekárničkou v rukách. Posadila som sa a Tom ku mne podišiel. Sadol si vedľa mňa a opatrne vzal moju nohu do rúk. Vybral obväz z lekárničky a opatrne, hlavne nežne mi začal obväzovať nohu. S letmým úsmevom na perách som ho pozorovala. Keď skončil, s úsmevom na mňa pozrel.
Tom: "To si vždy taká šikovná a niečo sa ti stane?!" Zasmiala som sa a mykla som plecami. Tom len pokrútil hlavou, dal mi pusu a odniesol lekárničku naspäť do kúpeľne. Ľahla som si na posteľ a zababušila som sa do periny. Neviem prečo, no strašne sa mi chcelo spať. Po chvíľke sa Tom vrátil a zvalil sa vedľa mňa na posteľ. Otočila som sa k nemu a usmiala som sa. Pohladil ma po tvári a pobozkal. Usmiala som sa.
Ja: "Vieš čo sa mi stalo naposledy keď som spadla z Diabla?!" uškrnula som sa.
Tom: "Neviem...a bojím sa opýtať čo..."
Ja: "Nič vážne...Len som si chvíľku poležala v nemocnici..." mykla som plecami a uškrnula som sa, keď som uvidela ten jeho výraz tváre.
Tom: "Bože, prečo sa vždy JA zamilujem do tak bláznivého dievčaťa!" zatiahol zúfalo a uškrnul sa. Štuchla som doňho.
Ja: "A prečo ja vždy natrafím na tak strešteného chalana?!" vrátila som mu to. Usmial sa a pobozkal ma.
Tom: "Lebo iba taký streštený chalan ako ja, ťa môže tak veľmi ľúbiť..." usmial sa a dal mi pusu. Tiež som sa usmiala a pritúlila som sa k nemu. Oprela som si hlavu o jeho hruď a zavrela som oči. Znova som sa započúvala do tlkotu jeho srdiečka a usmiala som sa. Tom ma objal a vtisol mi pusu do vlasov...

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 64. časť

23. února 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 64.

Bill pozrel do svojho taniera na ktorom mal rezeň, zemiaky a k tomu dosť veeeeľku oblohu.
Ja: "No..."
Bill: "No čooo....som hladný..." uškrnul sa. Len som pokrútila hlavou a začala som jesť.
Celý čas sme kecali a smiali sa. Bill vyzeral tak....šťastne...on doslova žiaril šťastím...
Bill: "Počuj....a nezabijú ma tvoji rodičia?!" uškrnul sa. S podvihnutým obočím som naňho pozrela a potom som sa rozosmiala. Neušlo mi, že pár ľudí v reštaurácii sa na mňa divne pozrelo.
Ja: "No...ehm...ja neviem....to musíme vyskúšať..." žmurkla som naňho.
Ja: "A nezabije ťa najprv Tom?!"
Bill: "Tom?!"
Ja: "No....že mu bude v dome o 9 mesiacov revať malé decko..." usmiala som sa.
Bill: "Noo....uvidíme...." žmurkol na mňa a tak záhadne sa usmial. Chvíľku som ho nechápavo sledovala, no potom som opäť začala jesť.
Keď som mala skoro dojedené, položila som príbor na tanier a pozrela som na Billa.
Ja: "Musím na wc..."
Bill: "Je ti zle?!" zdvihol hlavu.
Ja: "Nie....musím na wc..." mykla som plecami, usmiala som sa a vstala som od stola.
Ja: "Objednáš mi prosím vodu?!"
Bill: "A akú?!"
Ja: "Minerálku...neperlivú. Ďakujem..." usmiala som sa, dala som mu rýchlu pusu a šla som na záchod. No...teda najprv som šla k baru aby som zistila, kde sa wc nachádza.
Ja: "Ehm...Môžem...?!" ozvala som sa na jednu mladú barmanku. Pozrela na mňa.
Barmanka: "Ako pomôžem?!" usmiala sa.
Ja: "Ja len...potrebujem vedieť, kde je tu wc..."
Barmanka: "Tamtie dvere a dozadu..." usmiala sa.
Ja: "Ďakujem..." letmo som sa usmiala a šla som na wc...
Vyšla som z kabínky a podišla som k umývadlám. Nastriekala som si mydlo na ruky a pustila som vodu, keď z vedľajšej kabínky vyšlo nejaké dievča. Veľmi som si ju nevšímala, no keď sa postavila vedľa mňa, letmo som na ňu pozrela a vtedy som sa zarazila. Pomaly som sa vystrela a prekvapene som sa na ňu dívala.
Ja: "A-Anabell?! Tak sa voláš však?!" Pozrela na mňa. Ostali sme sa na seba prekvapene dívať.
Ona: "M-my sa poznáme?!"
Ja: "Mňa možno nie, no Bill Kaulitz ti určite niečo hovorí však?!" opýtala som sa trošičku nabrúsene aj keď som nechcela...to budú asi tie tehotenské hormóny...
Ja: "Ja...Pre-prepáč..."
Ona: "Nie to....chápem....Ty si Natalie však?!" vytiahla si utierky a utrela si ruky.
Ja: "Hej..."
Anabell: "Už je to medzi vami v poriadku?!" opýtala sa milo. Chvíľu som sa na ňu mlčky dívala a potom som prikývla.
Anabell: "Aha....To som rada..." usmiala sa, no prišlo mi, že tak trošku silene.
Ja: "Ak chceš...je tu takže sa môžete....porozprávať alebo ja neviem..." koktala som. Len sa zasmiala.
Anabell: "Nie...myslím....bude lepšie ak sa už neuvidíme..." letmo sa usmiala.
Ja: "Aha..."
Anabell: "Rada som ťa spoznala....aj keď trošičku netradične..." povedala s úsmevom a otočila sa na odchod. Keď už skoro vychádzala ani neviem prečo, no znova som sa ozvala a opýtala som sa niečo....čo by som od seba samej nečakala...
Ja: "Zaľúbila si sa?!" opýtala som sa potichu. Zarazila sa a ostala stáť na mieste. Zadívala sa do zeme a potom sa ku mne pomaly otočila.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 64. časť

23. února 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 64.

Lisa: "Bolí?! To je slabý výraz! Máš jedno šťastie, že si mi to včera nečistil ty, pretože by som ťa asi....vrrr..." zahundrala. Len som sa usmial a vtisol som jej pusu na čelo. Objala ma.
Ja: "Už je to v pohode neboj..." pošepkal som jej a pevne som ju objal. Po chvíli ma pustila.
Sam: "Mohli by ste si ísť obaja oddýchnuť..."
Prikývol som, potom sme s Lisou vstali, rozlúčili sme sa s nimi a obaja sme šli hore. Zašili sme sa k Lise do izby.
Lisa: "Ideš do sprchy?!"
Ja: "Mhm...Počkáš?!" usmial som sa a pohladil som ju po tvári. Usmiala sa a pobozkala ma.
Lisa: "Neboj...Potom pôjdem ja..." žmurkla na mňa a znova ma pobozkala. Usmial som sa a šiel som do kúpeľne. Dal som si sprchu a s uterákom okolo pása som nakukol k Lise do izby. Práve sedela na posteli a dávala si dole obväz z nohy. Usmial som sa.
Ja: "Môžeš ísť ak chceš..." ozval som sa. Pozrela na mňa a usmiala sa.
Lisa: "Okej..." prikývla a vstala z postele. Dokrivkala ku mne a objala ma okolo krku.
Lisa: "Niečo ti poviem..." ozvala sa potichu.
Ja: "Počúvam..." usmial som sa. S úsmevom sa na mňa zadívala.
Lisa: "Ľúbim Ťa!" Usmial som sa a pobozkal som ju.
Ja: "Aj ja Teba..."
Usmiala sa a vošla do kúpeľne. Zavrel som dvere na jej izbe a prešiel som okolo nej do tej svojej.
Ja: "Počkám ťa v izbe okej?!" usmial som sa od dverí.
Lisa: "Ale v tej mojej!" uškrnula sa.
Ja: "Okej..." prikývol som, poslal som jej pusu a šiel som k sebe do izby. Pohľad mi hneď spočinul na posteli. Uškrnul som sa a zvalil som sa na ňu. Zavrel som oči a z hlboka som sa nadýchol. Po chvíľke som vstal a obliekol som sa. Otvoril som v izbe okno, prehodil som uterák cez radiátor a vyšiel som z izby. Podišiel som k dverám od Lisinej izby a vošiel som dnu. Zavrel som za sebou dvere a rozhliadol som sa po izbe. Usmial som sa a posadil som sa na jej posteľ. Rozhliadol som sa po izbe, keď som si zrazu všimol gitaru, ktorá bola opretá vzadu za skriňou. Vstal som z postele a podišiel som k skrini. Vybral som spoza nej gitaru a vrátil som sa naspäť k posteli, kde som sa posadil a zadíval som sa na gitaru v rukách. Usmial som sa a pomaly som si na nej začal brnkať naše piesne...

•••Lisa•••
Vyšla som zo sprchy a zabalila som sa do osušky. Podišla som k zrkadlu a zapla som si fén. Vysušila som si vlasy a zababušená v osuške som sa vybrala do izby, no pred dverami som sa zarazila. Potichu som otvorila dvere a nakukla som do izby. Tom sedel chrbtom ku mne a hral na gitare. Mohla by som tam stáť aj celý deň a sledovať ho....Počúvať...
Usmiala som sa a podišla som k nemu.
Ja: "Prečo si mi ešte ani raz nezahral?!" ozvala som sa zrazu. Trošku sa strhol a pozrel na mňa.
Tom: "O-ou...Prepáč...Zbadal som ju tamto za skriňou a nedokázal som odolať..."
Ja: "Nie nie...to je v poriadku..." usmial som sa a posadila som sa k nemu. Prezrela som si ho.
Ja: "Prečo si mi ešte ani raz nezahral?!" letmo som sa usmiala.
Tom: "Pretože som nevedel o tom, že máš gitaru...Vlastne," opatrne oprel gitaru o stenu a usmial sa na mňa. "Ty hráš?!"
Usmiala som sa a pokrútila som hlavou.
Ja: "Nie...Teda....raz ma chytila taká mánia a chcela som sa silou mocou naučiť hrať, no po pár dňoch ma to prešlo..." mykla som plecami. Tom sa usmial a stiahol si ma k sebe na kolená.
Tom: "A ak by som ťa učil, vydržala by si?!"
Ja: "To ako vážne?!" Len sa usmial a prikývol. Obtrel sa nosom o ten môj a pobozkal ma.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 63. časť

21. února 2011 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 63.

Podoprel som si hlavu a znudene som čakal kým Nat konečne vyjde z ambulancie. Celý čas som nad tým premýšľal a vždy keď som počul otvárať dvere pozrel som smerom k tým kde šla Nat, no tie boli vždy zavreté...totižto tam bolo tých dverí viac...
Pohľadom som hypnotizoval dvere keď sa zrazu otvorili, no vyšla odtiaľ len sestrička....Rukou som si prešiel cez xicht a z hlboka som sa nadýchol. Čakal som ešte ďalších 15 minút, keď odtiaľ Natalie konečne vyšla. Doslova mi poskočilo srdce radosťou....Usmiala sa na mňa, ešte šla k sestričke, ktorá bola na recepcii, chvíľu sa o niečom rozprávali a potom šla ku mne. Neusmievala sa ani neplakala....teda...vyzerala tak neutrálne...
Ja: "Tak?!" vyskočil som zo sedačky a šiel som k nej.
Natalie: "Eee....Poď von..." letmo sa usmiala a chytila ma za ruku.
Ja: "Niečo vážne?!" dosť vystrašene som na ňu pozrel. Mlčky pokrútila hlavou.
Natalie: "Poď..."
Vzal som si veci a Nat ma viedla von. Vôbec som nechápal. Prečo...prečo mi nič nepovedala...?
Ja: "Natalie!" chytil som ju za ruku keď sme boli pri aute. Otočil som si ju k sebe a zadíval som sa na ňu.
Natalie: "Hm..."
Ja: "Tak čo je?!" zatiahol som zúfalo. Z hlboka sa nadýchla, pozrela do zeme a potom opäť na mňa...

***Natalie***
Z hlboka som sa nadýchla a pozrela som naňho.
Ja: "Ja....Som tehotná..." pošepkala som. Chvíľu sa na mňa mlčky díval a potom ma vzal na ruky a zatočil sa so mnou. Obaja sme sa rozosmiali.
Bill: "To vážne?!" s iskričkou v očiach na mňa pozrel. Mlčky som prikývla. Usmial sa a objal ma. Oprela som si hlavu o jeho plece a zavrela som oči.
Bill: "A ako sa bude volať?!" opýtal sa keď sa odtiahol. Usmiala som sa.
Ja: "Veď ešte ani neviem čo to bude..." pohladila som ho po tvári. Len sa úsmevom mykol plecami.
Bill: "Noa...." usmial sa a pobozkal ma. Keď sa však chcel odtiahnuť, objala som ho okolo krku a nepustila som ho. Až po hodnej chvíli som sa od neho odtiahla ale len tak, že sme sa dotýkali nosmi a nežne som ho hladila po tvári.
Ja: "Niečo mi napadlo..." uškrnula som sa.
Bill: "Noo..."
Ja: "Čo....čo keď to budú dvojičky??!" uškrnula som sa. Bill sa na chvíľu zarazil.
Bill: "Si robíš prdel...." totálne zbledol. Chvíľu som mala chuť povedať, že nie, no nevydržala som a rozosmiala som sa.
Bill: "Ja ťa asi..." vystrel ku mne ruky akoby ma chcel ísť zaškrtiť.
Ja: "Miluješ?!" zatiahla som zúfalo. Zastal a s podvihnutým obočím si ma prezeral. Potom ku mne podišiel a pritiahol si ma k sebe.
Bill: "Zbožňujem..." usmial sa a pobozkal ma...

Nešli sme ešte domov, keďže Bill zahlásil, že je hladný a tak sme šli na obed. Zašili sme sa do jednej malej reštaurácie a objednali sme si obed.
Keď nám doniesli jedlo, Bill sa rozosmial.
Bill: "To chceš všetko zjesť?!" s podvihnutým obočím pozrel na porciu hranoliek na mojom tanieri + vyprážaný syr. No čo... x)
Ja: "Noa....Som hladná..." mykla som plecami a usmiala som sa.
Bill: "A nebude ti zle?!" usmial sa a začal jesť.
Ja: "Neviem....to uvidím potom...Ale veď ty na tom nie si o nič horšie!" mykla som plecami.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 63. časť

21. února 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 63.

Lisa: "Noo...skoro..." uškrnula sa. Potom zrazu spozornela.
Lisa: "Diablo je tu?!" opýtala sa zúfalo. Chalani prikývli.
Thomas: "Neboj...Došiel s ostatnými koňmi..." usmial sa a pohladil ju po tvári.
Trevis: "No hej...a nevieš si ani len predstaviť ako sme sa asi tak cítili, keď sa vrátil len Diablo a dokonca bez Teba..." Lisa sa usmiala a oprela sa o mňa.
Lisa: "Zdrhol...ja za to nemôžem..." mykla plecami a pozrela na mňa. Usmial som sa a pohladil som ju po tvári. Potom som pozrel naspäť na chalanov.
Ja: "Clair a Sam?!"
Thomas: "Sú dnu...poďte..."
Pomaly sme sa vybrali k domu, no ešte sme ani poriadne nedošli k terase a už z neho vybehla Clair a hneď po nej Sam.
Clair: "Lisa! Tom!" pribehla k nám a oboch nás silno objala.
Clair: "Bože! Ani si neviete predstaviť ako som sa bála..." chvíľku nás ešte pevne držala no potom nás pustila. Pohladila nás oboch po tvári a neušlo mi, že jej po tvári stieklo pár sĺz.
Lisa: "Mami neplááč..." uškrnula sa a objala ju. "Sme v pohode..."
Ja: "No ty určite..." podotkol som. Zachmúrene na mňa pozrela a štuchla ma do ramena. Len som sa usmial a objal som ju okolo pliec.
Sam: "Poďte dnu..."
Ja: "A Kesha?!"
Thomas: "To je v pohode...My ju vezmeme do stajne. Vy len pekne choďte dnu..." usmial sa, potom mrkol na Trevisa a Billa a šli naspäť k stajni spolu s Keshou. Clair na nás pozrela, usmiala sa a potom sme šli dnu. Posadili sme sa do obývačky a Clair si hneď všimla Lisinu obviazanú nohu.
Clair: "Čo sa ti stalo?!" opýtala sa vystrašene.
Lisa: "Nič hrozné....Spadla som z Diabla..." mykla plecami a pozrela na svoje obviazané lýtko. Clair si len vzdychla.
Clair: "Idem po lekárničku..." pokrútila hlavou a šla do kúpeľne. Sam na nás pozrel.
Sam: "Boli ste v chate však?!" usmial sa.
Lisa: "Nič iné nám nezostávalo..." mykla plecami a s úsmevom na mňa pozrela. Tiež som sa usmial a objal som ju okolo pliec.
Sam: "Prečo ste sa nevrátili?!"
Ja: "Pretože Lisa zachraňovala stádo, že?!" podotkol som ironicky a uškrnul som sa. Štuchla dom mňa.
Lisa: "Nemohla som ich tam nechať...Vlaste...Kone sa vrátili?!"
Sam: "Všetky..." usmial sa. Vydýchla si. Len som s úsmevom pokrútil hlavou.
Ja: "No vidíš! A ty si sa bála..." usmial som sa a pohladil som ju po tvári. Len mykla plecami a oprela si hlavu o moje plece. Po chvíľke sa vrátila Clair aj s lekárničkou v rukách.
Clair: "No ukáž tú nohu..." podišla k nám. Vstal som aby sa k nej mohla posadiť. Len sa na mňa usmiala a pozrela na Lisu. Odviazala jej nohu a pozrela na to. Nevyzeralo to nejak extra.
Lisa: "Ou..." zmraštila tvár do bolestivej grimasy.
Clair: "Nevyzerá to pekne..."
Lisa: "Mami len na to nič nedávaj prosím..." zatiahla zúfalo.
Clair: "No tak to máš smolu, pretože to musím vyčistiť...Už sa to aj tak zapálilo...A bola by som veľmi nerada ak by si s tým musela ísť do nemocnice...Myslím, že ani ty však?!"
Lisa: "To ani náhodou! Radšej nech mi tá noha odumrie..." zachmúrila sa. S úsmevom som pokrútil hlavou. Celý čas čo jej to Clair čistila, Lisa skuvíňala ako taký pes. Skoro som sa tam usmial k smrti xD
Keď jej to konečne vyčistila a obviazala, Lisa ma nezabudla prepáliť pohľadom. Len som sa usmial a posadil som sa k nej zatiaľ čo Clair šla vrátiť lekárničku do kúpeľne.
Ja: "Bolí?!"

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 62. časť

19. února 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 62.

***Bill***
Zbehol som dole. Tom tam ešte nebol takže zrejme spal. Nalial som si kávu do hrnčeka a napil som sa. Zrobil som raňajky a práve keď som bol so všetkým hotový, zišli dole Tom spolu s Natalie.
Ja: "Dobré ráno..." uškrnul som sa.
Tom: "Hej aj tebe..." usmial sa a posadil sa k stolu. "Ktorý je môj?!" opýtal sa a ukázal na hrnčeky kávy na stole.
Ja: "To je jedno..." mávol som rukou a pozrel som na Nat. Usmiala sa a podišla ku mne.
Ja: "Hmm...." objal som ju a prešiel som jej nosom po krku. "Pekne voniaš..." usmial som sa a pohladil som ju po tvári.
Natalie: "Ďakujem..." usmiala sa a posadila sa k stolu. Taktiež som sa posadil a začal som raňajkovať.
Tom: "Ako ti je?!" mrkol na Nat.
Natalie: "Hrozne ale dík za opýtanie..." uškrnula sa.
Ja: "Bože ty si protivná..." uškrnul som sa a štuchol som do nej.
Natalie: "Ja?! Veď som nič neurobila..." zasmiala sa.
Tom: "Héééj len sa tu nepobite..." uškrnul sa a potom na mňa pozrel. "Chcel si o niečom kecať..."
Ja: "Jáááj...no hej....keď dôjdeme od doktora..." usmial som sa.
Natalie: "Ty máš predo mnou tajnosti?!" naoko zhrozene na mňa pozrela. Len som sa nevinne usmial a mykol som plecami.
Ja: "Každý musí mať nejaké svoje tajomstvá..." usmial som sa a dal som jej frčku do nosa.
Natalie: "Nerooob..." odstrčila ma od seba a usmiala sa. Len som s úsmevom pokrútil hlavou a potom sme už spokojne jedli a popritom sme kecali o všetkom možnom...

Natalie: "Neboj...Bude to v pohode..." usmiala sa a pohladila ma po tvári. Práve sme boli v čakárni a mal som taký debilný pocit z toho nemocničného prostredia.
Ja: "Hej..." prikývol som a z hlboka som sa nadýchol.
Natalie: "Počuj veď ty máš väčší strach ako ja!" štuchla do mňa a rozosmiala sa. Len som mykol plecami a rozhliadol som sa po čakárni. Neušlo mi, že pár žien (mohli mať tak okolo 30) sa na mňa tak divne dívali. Naklonil som sa k Nat.
Ja: "Budeš tam dlho?!" zatiahol som zúfalo.
Natalie: "Neviem...Ešte sú predo mnou dve mamičky a potom idem ja..." mykla plecami a s úsmevom na mňa pozrela.
Natalie: "Čo je s tebou?!" usmiala sa.
Ja: "Eee....no....cítim sa trošičku divne..." uškrnul som sa.
Natalie: "Mohol si ostať v aute..." mykla plecami.
Ja: "No teraz by bolo trošku divné ak by som odišiel nemyslíš?!" s podvihnutým obočím som na ňu pozrel. Len mykla plecami. Chytil som ju za ruku a pevne som ju stisol v tej svojej. Pozrela na mňa a usmiala sa.
Natalie: "Čo ti je?!"
Ja: "Nič....len nemám rád nemocnice...." zahundral som a zaboril som tvár do dlaní.
Po asi 15 minútach konečne sestrička zavolala Natalie.
Ja: "Drž sa..."
Natalie: "Veď ma tam nebudú biť..." uškrnula sa a pokrútila hlavou. Len som ju chytil za tvár a pobozkal.
Ja: "Ľúbim Ťa..." pošepkal som a znova som ju pobozkal. Usmiala sa, pohladila ma po tvári a potom šla do ambulancie. Z hlboka som sa nadýchol a zaboril som tvár do dlaní....No super Kaulitz! Ty to zvládaš bravúrne....Veď ešte nič nevieš a stresuješ ako keby mala pred pôrodom....

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 62. časť

19. února 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 62.

•••Lisa•••
Ešte som ani nestihla poriadne otvoriť oči a už mi na perách pristála pusa. Usmiala som sa.
Tom: "Dobré ránko..." pošepkal. Pozrela som naňho.
Ja: "Nie je to len sen, však?!" pošepkala som. Tom sa usmial.
Tom: "Ak by bol, tak si želám aby nikdy neskončil..." pohladil ma po tvári a pobozkal. Keď sa odtiahol, zvalila som ho k sebe pod deku. Usmial sa a objal ma. Oprela som si oňho hlavu a vtisla som mu pusu na krk.
Tom: "Nebola ti zima?!" opýtal sa ustarane a pohladil ma po ramene. Pozrela som naňho.
Ja: "V tvojom objatí?! Ani náhodou..." usmiala som sa a pobozkala som ho. Pohladil ma po tvári a usmial sa. Usmiala som sa a položila som si hlavu na jeho hrudník. Zavrela som oči a započúvala som sa do tlkotu jeho srdca. Usmiala som sa.
Tom: "Lisa?! Niečo ti musím povedať..." odmlčal sa.
Ja: "Hmm...a čo?!" zdvihla som hlavu a pozrela som naňho. Pohladil ma po tvári a pobozkal ma.
Tom: "Ale nezabiješ ma však?!"
Zadívala som sa naňho. Trošku som sa zamračila, keďže ako prvé mi napadlo, že mu praskol kondóm...Z hlboka som sa nadýchla.
Ja: "Podľa toho, čo to bude..." letmo som sa usmiala a cítila som, že sa mi rozbúchalo srdce. Vzal moje ruky do tých svojich a usmial sa.
Tom: "Asi....Teda určite...Som sa zamiloval až po uši..." nevinne sa usmial. S podvihnutým obočím som naňho pozrela a potom som sa rozosmiala.
Ja: "Tak asi alebo určite?!" opýtala som sa so smiechom.
Tom: "A čo si myslíš ty?!" Pohladila som ho po líci a usmiala som sa. Tiež sa usmial.
Ja: "Ja si nemyslím nič..."
Tom: "Prečo?!" opýtal sa zvedavo.
Ja: "Lebo Ti verím..." mykla som plecami. Pohladil ma po tvári a nežne ma pobozkal. Usmiala som sa a po chvíľke som sa od neho odtiahla. Pohladil ma po tvári a usmial sa.
Tom: "Ideme?!" Prikývla som. Obliekla som sa, zatiaľ čo Tom vrátil deky a lekárničku na miesto. Taktiež zahasil oheň v kozube. S úsmevom na perách ku mne podišiel. Vystrel ku mne ruky, chytila som sa a postavila som sa.
Tom: "Bolí?!" opýtal sa ustarane a pozrel na moju obviazanú nohu. Letmo som sa usmiala.
Ja: "Už len trochu..." dala som mu pusu. Usmial sa, pohladil ma po tvári a potom sme ruka v ruke vyšli von. Tom odbehol dozadu a po chvíľke sa vrátil s Keshou. Usmiala som sa. Podišiel ku mne a zastal.
Tom: "Zvládneš to?!" Usmiala som sa, prikývla som a vysadla som na Keshu. Tom sa posadil za mňa, vzal do rúk opraty a objal ma okolo pása. Pozrela som naňho. Usmial sa a pobozkal ma.
Tom: "Dúfam, že nezačne pršať..." uškrnul sa a vyrazili sme smer ranč...

•••Tom•••
Keď sme došli na ranč, chalani práve vychádzali zo stajne na koňoch. Ako náhle nás však zbadali, všetci traja sa k nám rozbehli. Len čo som zosadol z koňa, v memente sa na mňa Bill vrhol a silno ma objal. Usmial som sa.
Bill: "Si v poriadku?!" opýtal sa vystrašene.
Ja: "Ja áno, neboj! Lisa však má niečo s nohou..." pozrel som na chalanov a potom som Lisu zložil z koňa. Usmiala sa a taktiež sa zvítala s Billom a potom s bratmi.
Trevis: "Bože! Neviete si ani predstaviť ako sme sa báli...Skoro celú noc sme vás hľadali, no potom čo sa ten lejak zhoršil, a nevideli sme si poriadne ani len pod nos, sme sa museli vrátiť..."
Ja: "Sme v pohode..." usmial som sa a pozrel som na Lisu. Tiež sa usmiala.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 61. časť

17. února 2011 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 61.

***Natalie***
Bolo asi pol piatej ráno keď som znova letela na wc. Rozrazila som dvere na kúpeľni a hneď som si to mierila k záchodu. No pekne....Teraz sa budem celú noc skláňať nad záchodovou misou....
Keď ma to konečne prešlo, vstala som a podišla som k umývadlu. Umyla som si zuby, opláchla som si tvár a vrátila som sa do izby. Pomaly som podišla k posteli a ľahla som si naspäť k Billovi. Prikryla som sa a pritúlila som sa k nemu. Úplne som sa triasla. Zamrvil sa a otočil sa ku mne.
Bill: "Anjelik?!" pošepkal a pozrel na mňa. Bez slova som ho objala. Pritúlil si ma k sebe a pobozkal ma do vlasov.
Bill: "Je ti zle?!"
Ja: "Strašne..." pošepkala som a zaborila som tvár do jeho trička. Vzdychol si a pohladil ma po vlasoch.
Bill: "Bude to dobré....neboj...Možno...možno ani nie si v tom....len si pojedla niečo blbé..." uškrnul sa. Smutne som si vzdychla a chytila som ho za ruku, ktorou ma objímal okolo pása.
Ja: "Budeš rád ak....ak nebudem tehotná?!" pošepkala som. Pozrel na mňa a chytil ma za tvár.
Bill: "To mi ani len nenapadlo....Pozri...máš len dve možnosti....buď si alebo nie si tehotná....a ja mám taktiež len dve možnosti...buď sa budem alebo nebudem tešiť..." usmial sa.
Ja: "Ľúbim Ťa...." usmiala som sa a nežne som sa perami dotkla tých jeho. Usmial sa, pohladil ma po tvári a pobozkal ma. Keď sa odtiahol, pritúlil si ma k sebe, oboch nás zakryl dekou a celý čas až kým som nezaspala ma hladil po vlasoch....

Ráno som sa zobudila okolo pol deviatej. Na to, že som skoro celú noc prevracala, mi bolo ráno omnoho lepšie... Bill ležal vedľa mňa a s úsmevom ma sledoval.
Bill: "Dobré ráno Anjelik..." pošepkal a pohladil ma po tvári. Usmiala som sa a priložila som ruku na tú jeho.
Bill: "Ako sa cítiš?!"
Ja: "Celkom fajn...." usmiala som sa a dala som mu pusu. Pohladila som ho po tvári a zadívala som sa do tých jeho krásnych čokoládových očí....Usmiala som sa.
Ja: "Ľúbim Ťa..." pošepkala som.
Bill: "Aj ja Teba anjelik..." usmial sa a nežne ma pobozkal. Keď sa odtiahol, posadila som sa a zívla som si. S úsmevom na perách ma pozoroval.
Ja: "Ideme?!"
Bill: "Mhm..." usmial sa a objal ma okolo pása. "Ale najprv sa musím najesť pretože umieram..." uškrnul sa.
Ja: "Fajn... Ja sa zatiaľ osprchujem a potom prídem dole dobre?!"
Bill: "Okej..." usmial sa. Mlčky som prikývla a vstala som z postele. Vzala som si osušku zo skrine a šla som do kúpeľne. Zavesila som osušku na vešiak a zobliekla som si tričko. Práve vtedy vošiel do kúpeľne Bill.
Bill: "Eeee...."
Ja: "Čo je?!" pozrela som naňho. Podišiel ku mne a objal ma okolo pása.
Bill: "Nič....Len som zabudol..." nedopovedal, pretože ma pobozkal. Musela som sa ho zachytiť, pretože to bolo také nečakané a skoro som sa sterigala. Keď sa odtiahol rozosmiala som sa.
Bill: "Čo je?!" usmial sa a nosom sa obtrel o ten môj. Usmiala som sa a pobozkala som ho na tvár.
Ja: "Ľúbim Ťa...." pošepkala som a pobozkala som ho.
Bill: "Ja Ťa Milujem..." sladko sa usmial, ešte raz ma pobozkal a potom odišiel. Usmiala som sa, zobliekla som sa a vošla som do sprchy.
Pustila som na seba príjemne teplú vodu a zavrela som oči....

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 61. časť

17. února 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor:Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 61.

Ja: "No to nie, ale obviazať by sa to zišlo..."
Lisa: "Hmm...Mala by tu byť lekárnička...Neviem to ale naisto...Pretože Thomas s Trevisom to tu pratali...Teda vraj....ale keď tu nechali tie deky..." mykla plecami. Vstal som a vrátil som sa k tej skrinke. Nakukol som dnu, chvíľku som sa tam hrabal medzi všelijakými haraburdami, keď som odtiaľ vybral lekárničku a ešte dve deky. Vrátil som sa k Lise.
Lisa: "Zrejme to fakt nevypratali..." vzdychla si.
Ja: "No...z iných okolností by to nebolo dobré ale teraz sa to hodí..." usmial som sa a otvoril som lekárničku.
Ja: "Chceš to aj vyčistiť?!" uškrnul som sa, keď som si tam všimol peroxid. Pozrel som na ňu. Dívala sa na mňa ako vrah na svoju obeť.
Lisa: "Opováž sa!" výhražne na mňa pozrela. Len som sa usmial a vybral som odtiaľ obväz.
Ja: "Neboj...No ukáž..." kľakol som si k nej a vzal som jej nohu do rúk. Zamračil som sa, pretože to fakt nevyzeralo boh vie ako pekne.
Ja: "Aaaale...zišlo by sa to vyčistiť..."
Lisa: "Nežer mi nervy! Dosť to bolí aj bez toho, aby si mi na to niečo kydal!"
Ja: "Neboj..." usmial som sa a opatrne som jej to obviazal. Opäť sa posadila a pozrela na mňa.
Lisa: "Dúfam, že všetky kone sa vrátia naspäť..."
Ja: "Neboj..." objal som ju. Ľahla si a položila si hlavu do môjho lona. Odhrnul som jej vlasy z tváre a pohladil som ju po tvári. Pozrela na mňa.
Ja: "Čo je?!" usmial som sa. Nič nepovedala len sa na mňa dívala. Obaja sme boli ticho, dívali sme sa jeden na druhého a bolo počuť jedine búchanie kvapiek dažďa do okien. Usmiala sa a pritiahla si ma k sebe. Jemne ma pobozkala na pery a vzdialila sa odo mňa.
Lisa: "Nič..." usmiala sa. Tiež som sa usmial a pohladil som ju po tvári. Sklonil som sa k nej a začal som ju nežne bozkávať na perách. Usmiala sa a zvalila ma na deku. Rozosmial som sa.
Ja: "Héééj..."
Lisa: "Čo?!" usmiala sa a pobozkala ma. Usmial som sa.
Ja: "Trošku jemnejšie..." znova som ju pobozkal. Posadila sa na mňa a odhrnula si vlasy z tváre. Usmiala sa a sklonila sa ku mne. Jemne sa perami dotkla tých mojich a usmiala sa. Prevalil som sa na ňu a pobozkal som ju. Pomaly som jej prešiel rukami pod tričko. Spýtavo som na ňu pozrel. Len sa usmiala a pobozkala ma. Trochu sa nadvihla aby som jej mohol zobliecť tričko. Hodil som ho niekam za seba a znova som sa prisal k jej sladkým perám. Po chvíľke sa odtiahla a rukami mi zašla pod tričko, ktoré mi následne zobliekla. Rukou mi prešla po hrudi a následne mi vtisla pusu na miesto kde mám srdce. S úsmevom na mňa pozrela. Pohladil som ju po tvári a pobozkal. Pomaly som prešiel na krk, dekolt a brucho. Rozopol som jej nohavice a stiahol som ich z nej. Podoprela sa na lakťoch a pozrela na mňa.
Lisa: "A máš kondóm?!"
Na chvíľku som sa zarazil. Strčil som ruku do vrecka a uškrnul som sa.
Ja: "Mám!" žmurkol som na ňu a hodil som jej ho. Pozrela najprv naňho a potom na mňa. Uškrnula sa, chytila ma za opasok a pritiahla si ma k sebe.
Lisa: "To máš šťastie....Pretože inak by nič nebolo..." usmiala sa a pobozkala ma. Po chvíľke sa odtiahla a rozopla mi nohavice, ktoré zo mňa následne stiahla. Usmiala sa a pobozkala ma. Po chvíľke sme zo seba zobliekli aj posledné kúsky oblečenia. Prezrel som si ju a usmial som sa. Sklonil som sa k nej, nežne som ju pobozkal a opatrne som do nej vnikol. Celý čas som sa jej díval do očí. Pomaly som sa v nej začal pohybovať, no keď sykla, zastal som.
Lisa: "Pokračuj..." pošepkala a z hlboka dýchala. Pohladil som ju po tvári a nežne som ju pobozkal na pery. Usmiala sa.
Lisa: "Neprestávaj..." pošepkala a znova ma pobozkala. Po chvíli som sa od nej odtiahol a pomaličky som začal prirážať. Zavrela oči a zahryzla si do spodnej pery. Letmo som sa usmial. Myslím, že ešte ani raz som pri tom nebol tak jemný a pozorný...Čím to bude? x)

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 60. časť

15. února 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 60.

Vošiel som do kuchyne, kde Tom práve dával taniere na stôl.
Tom: "A Naty?!"
Ja: "Naty?!" s podvihnutým obočím som naňho pozrel a posadil som sa k stolu.
Tom: "Natalie..."
Ja: "Ty ju voláš Naty?!"
Tom: "No prestanem ak ti to vadí..."
Ja: "Nie...v pohode...Ak to nevadí jej..." mykol som plecami a nabral som si cestoviny na tanier. Tom sa len uškrnul a taktiež sa posadil.
Tom: "No...nie...povedala, že vraj nie no...." letmo sa usmial a začal jesť.
Len som prikývol a usmial som sa. Tom si ma mlčky prezeral a trošičku sa pousmial.
Tom: "Eee....niečo sa deje?!"
Ja: "Nie...prečo?!"
Tom: "Len tak...Kde je Natalie?!"
Ja: "Je jej zle tak leží..."
Tom: "A netreba s ňou ísť k doktorovi?! Už jej je zle pomerne dlho...Nebude to niečo vážne?!" ustráchane na mňa pozrel.
Ja: "Myslím, že nie....Zajtra s ňou idem k doktorovi....Tak uvidíme..." usmial som sa a spokojne som jedol. Chvíľu som na sebe ešte cítil Tomov pohľad, na čo som sa len pousmial a ďalej som spokojne jedol...
Ja: "Zajtra sa s Tebou o niečom porozprávam dobre?!" ozval som sa keď som dojedol a šiel som dať tanier do umývačky.
Tom: "A prečo až zajtra?!"
Ja: "Noo....lebo si to ešte musím poriadne premyslieť..." s úsmevom som mykol plecami a šiel som von...
Zašil som sa dozadu na záhradu, kde som sa zvalil na hojdačku a založil som si ruky pod hlavu. Zadíval som sa na oblohu a usmial som sa...
Ak...ak je Nat tehotná....tak mi to tak povediac "hrá do karát". Totižto už dosť dlho premýšľam nad tým, že ju požiadam o ruku. Milujem ju....a Nat je akoby moje druhé ja takže nevidím dôvod prečo nie. A svoj život by som si bez nej už vôbec nedokázal predstaviť. Je taký môj malý anjelik, ktorého nadovšetko milujem.
Už dávnejšie som sa o tom rozprával s mamou. Asi pred dvoma týždňami keď som tam bol. A mame to nevadí. Natalie má rada a vychádzajú spolu veľmi dobre.
Dokonca mám už kúpený prsteň x) Vyberal som ho spolu s jej mamou. Ibaže ja som taký trémista. Bojím sa, že povie nie...aj keď nevidím dôvod prečo by mala?! Žeby som v noci chrápal?! No neviem....x)
Sedel som tam takto až kým sa nezačalo stmievať. Pomaly som vstal a šiel som dnu. Tom sedel pri telke, no Nat dole nebola.
Ja: "Tom? Bola tu Natalie?!"
Tom: "Nie-e...Asi spí..." mykol plecami a ďalej čumel do telky pričom chrustal čipsy. Len som pokrútil hlavou a pomaly som šiel hore. Potichu som otvoril dvere a nakukol som do izby. Natalie ležala v posteli a spala. Usmial som sa a vošiel som dnu. Potichu som zavrel dvere a podišiel som k posteli. Posadil som sa na kraj postele a s úsmevom som sa na ňu zadíval. Spinkala ako malý anjelik.
Pohladil som ju po tvári a vtisol som jej pusu na líčko. Trošičku sa zamrvila a usmiala sa.
Chvíľu som sa na ňu s úsmevom díval a potom som si k nej potichučky ľahol. Zozadu som ju objal a pritúlil som si ju k sebe.
Usmial som sa keď ma chytila za ruku a stisla ju v tej svojej.
Ja: "Ľúbim Ťa Anjelik..." pošepkal som, pobozkal som ju na krku a ešte viac som si ju k sebe pritúlil. Myslím, že to bude v pohode. Aj keby Nat bola tehotná tak mi to vôbec, ale vôbec nevadí. Naopak....skôr som rád. Pretože ju milujem....a nikdy ju neopustím....už nie....

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 60.časť

15. února 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 60.

Ja: "Čo sa stalo?! A kde je Diablo?!"
Lisa: "Neviem...Au..." zmraštila tvár do bolestivej grimasy. Všimol som si, že na nohe mala nepekný škrabanec.
Ja: "A vraj ti nič nie je..." ustráchane som na ňu pozrel. Pohladila ma po tvári.
Lisa: "Som v pohode...Len mi pomôž vstať...." vystrela ku mne ruky. Podoprel som ju a pomohol som jej postaviť sa.
Ja: "Tak čo sa stalo?!"
Lisa: "Bola....bola tu puma....Diablo sa zľakol a spadla som....to je celé..." Vzdychol som si a znova som ju objal. Zrazu sa zarazila.
Lisa: "A kone?!"
Ja: "Zrejme už cválajú dole k ranču...."
Lisa: "Super...A teraz čo?!"
Ja: "No na ranč sa isto vrátiť nemôžme....búrka sa ešte len začne a v tom najhoršom by sme sa nemali kam skryť....vlastne...ani teraz sa nemáme kam skryť..."
Lisa: "Máme...len musíme prejsť trochu cesty....Neďaleko je tu jedna chatka..."
Ja: "Si si istá?!" Prikývla.
Lisa: "Už som tam nebola dosť dlho ale je tam...." vydýchla a pomohol som jej prejsť ku Keshi.
Ja: "Sadni si na ňu okej?! Lebo takto nikam nedôjdeš..." Bez slova vysadla na Keshu. Vyšvihol som sa do sedla za ňu a objal som ju okolo pása. Vzal som do ruky opraty a pohnal som Keshu do klusu.
Ja: "A čo Diablo?!"
Lisa: "Neboj....cestu domov nájde..." Vzdychol som si a pevnejšie som zovrel opraty v rukách. Približne za 20 minút som pred nami konečne uvidel nejakú chatku.
Ja: "Tam?!" ukázal som. Lisa prikývla a tak som Keshu popohnal do cvalu. Po chvíľke som ju zastavil a zosadol som z nej. Pomohol som zoskočiť Lise a vzal som Keshu za ohlávku. Lisa dokrivkala k dverám, chvíľku tam niečo hľadala a potom ich odomkla. Pozrela na mňa.
Priviazal som Keshu aby nezdrhla a vošli sme dnu. Nebola to veľká chata, no doslova ma potešilo, keď som tam uvidel krb a naskladané drevo. Lisa si ho tiež všimla.
Lisa: "A máš zápalky?!" opýtala sa a odkrivkala k oknu.
Ja: "Zapaľovač!" uškrnul som sa a strčil som ruku do vrecka. Padol mi kameň zo srdca keď som ho tam nahmatal. Bol trošku premoknutý, takže som musel počkať. Rozhliadol som sa po chatke, keď som si všimol skrinku v rohu. Podišiel som k nej a otvoril som ju. Zaxichtil som sa keď som si všimol, že tam bola samá pavučina, no vzápätí som sa usmial keď som si tam všimol aj nejaké deky. Vybral som ich a podišiel som k Lise.
Lise: "To máš odkiaľ?!" prekvapene na mňa pozrela.
Ja: "Boli tu..." mykol som plecami. Rozprestrel som jednu deku na zem. Lisa si presadla na deku a pozrela na mňa. Usmial som sa a čupol som si k nej. Do ďalšej deky som ju pekne zabalil, keďže som si všimol, že sa triasla. Usmiala sa a dala mi pusu.
Lisa: "Ďakujem..." Len som sa usmial a vykukol som z okna. Ešte stále pršalo a zdá sa mi, že ešte viac ako pred tým. Vzdychol som si a posadil som sa k Lise. Pritúlila sa ku mne a taktiež ma zakryla dekou. Usmial som sa a objal som ju. Pobozkal som ju do vlasov.
Ja: "Ako dlho tu budeme trčať?!"
Lisa: "Neviem...kým neskončí búrka..."
Ja: "Fajn...tak to tu budeme minimálne do noci, keď nie až do rána, pretože sa nejak nechystá prestať pršať...práveže sa to ešte zhoršuje..." vzdychol som si. Vtom som si spomenul na Lisinu nohu.
Ja: "Ukáž tú nohu..." odhrnul som deku a zadíval som sa na jej nohu.
Lisa: "Nie je to až také hrozné..." mykla plecami a zadívala sa na pramienok krvi, ktorý jej stekal po nohe.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 59. časť

13. února 2011 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 59.

Zavrela som sa na wc a letela som k záchodovej mise.
No toto je úchvatné...
Presedela som tam pol hodiny ak nie viac a Bill mi zúfalo trieskal na dvere.
Bill: "Natalie otvor už konečne!" zahučal zúfalo. Len som niečo nezrozumiteľne zahundrala a znova som sa skláňala nad záchodovou misou....
Asi po 15 minútach som sa konečne pozviechala a odšuchtala som sa k umývadlu. Umyla som si zuby a opláchla som si tvár poriadne studenou vodou. Pozrela som na seba v zrkadle. Bola som úplne bledá....Super!
Pár krát som sa z hlboka nadýchla a vyšla som odtiaľ. Bill, ktorý sedel na posteli sa hneď zdvihol a podišiel ku mne.
Bill: "Anjelik čo je s tebou?!" chytil ma za tvár a zúfalo sa na mňa díval. Len som mykla plecami a ľahla som si naspäť do postele.
Ja: "To nič....v pohode...To prejde...len...si ľahnem..." uškrnula som sa a zababušila som sa do periny. Bill mi vtisol pusu na líčko a usmial sa.
Bill: "Fajn....tak ti to odložím do chladničky..." pohladil ma po tvári, pobozkal ma na čelo a šiel k dverám. Už ich otváral keď sa zrazu zarazil.
Bill: "No počkaj...." otočil sa ku mne a zavrel dvere.
Bill: "Ty si...." vytreštil na mňa oči.
Ja: "Ja neviem..." zatiahla som zúfalo a zaborila som tvár od vankúša. Počula som ako ku mne podišiel a posadil sa na posteľ. Zúfalo som naňho pozrela.
Ja: "Ale mám taký pocit, že hej..." povedala som potichu a smutne som naňho pozrela.
Bill: "Čo je?!" usmial sa a pohladil ma po tvári.
Ja: "Čo je?! Veď...možno...možno som tehotná a ty sa opýtaš čo je?!" posadila som sa.
Bill: "A čo mám robiť?! Plakať?! Pozri ak hej....tak som happy!" usmial sa a dal mi pusu. Len som sa naňho zúfalo dívala.
Bill: "Natalieee..." zatiahol zúfalo a pobozkal ma.
Ja: "Keď ja sa bojím...." pošepkala som.
Bill: "Veď už....máš 19....a ja som s Tebou....takže sa nemáš čoho...." usmial sa. Taktiež som sa letmo usmiala.
Bill: "Zajtra budeme múdrejší dobre?! Teraz si pospi..." pohladil ma po tvári a pobozkal. Znova som si ľahla a Bill ma pohladil po tvári.
Bill: "Ľúbim Ťa..." pošepkal a pobozkal ma. Potom vstal a šiel k dverám.
Ja: "Bill?!" ozvala som sa.
Bill: "Hm?!" s úsmevom na mňa pozrel.
Ja: "Tomovi....Tomovi nič nehovor....teda aspoň zatiaľ dobre?! Kým to nebudem mať čierne na bielom nechcem aby o tom niekto vedel..." pošepkala som. Len sa usmial a prikývol.
Bill: "Čestné skautské!" usmial sa. Mlčky som sa naňho dívala.
Bill: "Ľúbim Ťa Anjelik...." poslal mi pusu, usmial sa a potichu vyšiel z izby. Chvíľu som sa ešte dívala na zavreté dvere a potom som si opäť ľahla. Perinu som si vytiahla až po bradu a zavrela som oči....Cítila som ako mi po líci stekajú slzy...
Som rada, že to takto berie ale....Neviem....bože veď....
Z hlboka som sa nadýchla. Toto je v prdeli....Teda, nie že by som nebola rada....Veď...možno čakám dieťa s človekom, ktorého milujem ale na druhej strane....Cítim sa trošku divne...Veď mám ešte len 19...
Ešte chvíľku som nad tým premýšľala, no potom som sa zababušila do periny a pokúšala som sa zaspať, čo sa mi podarilo až po hodnej chvíli keďže som ešte minimálne tri krát bola na wc...

***Bill***
Potichu som vyšiel z izby a s letmým úsmevom na perách som zbehol dole.

Pokračovanie nabudúce :)