Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Leden 2011

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 52. časť

30. ledna 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 52.

Bolo asi pol desiatej keď sme zišli dole. Tom trčal rozvalený na gauči s balíčkom čipsov v ruke a sledoval telku. S Billom sme sa na seba uškrnuli. Tom na nás pozrel.
Tom: "Dobrý večer!" uškrnul sa. Vzala som vankúš z kresla a hodila som ho doňho. Obaja sme sa rozosmiali.
Tom: "Prestáááň....Veď som nič neurobil!" zatiahol zúfalo no vrátil mi to. Rozosmiala som sa.
Ja: "Si hnusnýýý..." znova som po ňom hodila vankúš. Keď ho však chytil, hodil ho do Billa.
Bill: "Heeeej! Čo som ti urobil?!"
Tom: "Veľa si toho urobil! Bože mal som ti jednu vraziť keď som otvoril tie dvere!" zahučal nahnevane a prepálil ho pohľadom. Posadila som sa do kresla a mlčky som sa na nich dívala.
Tom: "Vy dvaja?!" ukázal na nás prstom a dal si do úst čipsy.
Mykla som plecami a usmiala som sa na Billa.
Ja: "Nič...čo by bolo..." žmurkla som na Billa. Usmial sa na mňa.
Tom: "Bill ty si taký hajzel!" rozhodil rukami.
Bill: "Ja viem..." zahučal naňho a posadil sa ku mne. Teda, posadil si ma na kolená a objal ma okolo pása. Oprel si bradu o moje plece a pozrel na Toma.
Bill: "Mrzí ma to..." povedal potichu. Tom sa naňho len mlčky díval.
Bill: "Bože tak odpustíš mi to alebo sa mám odsťahovať aby si ma nemusel mať 24 hodín denne na očiach?!"
Ja: "Znova by si odišiel?!" smutne som naňho pozrela.
Bill: "Hej! Pretože ako vidím môjmu bratovi tu vadím!" zahučal, pustil ma a postavil sa. Len som ho smutne sledovala.
Tom: "To som nepovedal!" taktiež sa postavil. Prepaľovali sa pohľadmi a ja som sa na nich bezradne dívala.
Bill: "Vidím to na Tebe! Bože tak povedz, že tu už nemám čo robiť a vypadnem odtiaľ! Veď som aj tak len običajný hajzel, ktorý sa na vás vykašľal!" skríkol zúfalo. Nahrnuli sa mi slzy do očí a smutne som sa na nich dívala. Takto som si to nepredstavovala....Nechcem aby sa hádali....Aby sa hádali kôli mne...
Ja: "Prestante prosím..." pošepkala som smutne a vstala som.
Tom: "Máš pravdu! Si len običajný hajzel, pretože keď Ťa Natalie najviac potrebovala tak si zdrhol! Zdrhol si a nechal si ju tu samú!" všetko....všetko mu to vykričal do očí a mrzelo ma to....Tom mal pravdu, no nemusel...nemusel byť naňho tak tvrdý...
Tom: "Len tak si odišiel a ani si sa neobťažoval poslať SMS-ku, že si v poriadku! Keď sme sa ti chceli dovolať večne si mal vypnutý telefón a ja sa nemám štvať za to, že si sa na nás totálne vysral?!" skríkol zúfalo.
Bill: "Máš pravdu...." povedal potichu. "Mrzí ma to..."
Tom: "Mňa to mrzí omnoho viac..." zavrčal a odišiel z obývačky.
Ja: "Tom...." zatiahla som zúfalo. Bez slova odišiel a zavrel sa k sebe do izby. Bill sa za ním, bezradne díval a neušlo mi, že mu po tvári stiekli slzy. Podišla som k nemu a silno som ho objala.
Ja: "Neboj....T-to....to sa vyrieši..." pošepkala som.
Bill: "Ja viem...ibaže on má pravdu....Vykašľal som sa na vás..."
Ja: "Lenže už si tu a ostaneš však?!" spýtavo som naňho pozrela. Pohladil ma po tvári a usmial sa.
Bill: "Odídem jedine s Tebou..." pobozkal ma.
Ja: "Ďakujem..." pošepkala som a pevne som ho objala.
Bill: "A za čo?!" začudovane na mňa pozrel.
Ja: "Noo..." chytila som ho za ruku a stiahla som si ho k sebe na gauč. Usmial sa a pohladil ma po tvári. Dala som mu pusu.
Ja: "Za to, že ťa mám!" pošepkala som, obtrela som sa nosom o ten jeho a pobozkala som ho.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 52. časť

30. ledna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 52.

Pozrel som na Lisu. Mlčky sa dívala von oknom. Chvíľu som mal chuť ozvať sa, no potom som len sklonil hlavu a mlčal som. Len by som bol znova protivný...Ako vždy xD
Vzdychol som si.
Lisa: "Je ti niečo?!" ozvala sa zrazu. Dvihol som hlavu a pozrel som na ňu.
Ja: "Prečo?!"
Lisa: "Len tak..." mykla plecami a mlčky si ma prezrela.
Ja: "Ja len...prepáč...že som sa správal jak kretén..."
Lisa chvíľku mlčala a potom sa uškrnula.
Lisa: "Zvykla som si..."
Ja: "Aha..." podotkol som sucho a odvrátil som od nej hlavu. Štuchla do mňa.
Lisa: "Bol to fór..." zahučala. Neozval som sa.
Lisa: "Bože Tom...." zahučala a otočila si ma k sebe. Mlčky sme sa na seba dívali. Lisa ku mne opatrne vystrela ruku a jemne mi prešla po tvári. Letmo sa usmiala, pomaličky sa ku mne naklonila a úplne zľahka sa perami dotkla tých mojich. Neprotestoval som. Letmo sa usmiala, objala ma okolo krku a pobozkala ma. Chvíľu som ostal zaskočený, no potom som ju opatrne chytil za tvár a bozk som jej opätoval. Neviem ako dlho sme sa tam bozkávali keď som si zrazu všimol, že sem šla jej mama.
Ja: "Ide...ide sem tvoja mama..." povedal som jej pomedzi bozky. Rýchlo sa odtiahla a vykukla von oknom. Našťastie sa sem nedívala, takže nás nevidela. Lisa na mňa pozrela.
Lisa: "To bolo ochlp!" uškrnula sa a štuchla do mňa.
Ja: "Hej...Ale pekné "ochlp"...." usmial som sa a vtisol som jej rýchlu pusu na pery.
Lisa: "Prestáááň..." usmiala sa a štuchla do mňa. Práve vtedy vošla do auta Clair.
Clair: "Znova sa naťahujete?!"
Ja: "Nieee....My...sme len o niečom kecali...že?!" pozrel som na Lisu a žmurkol som na ňu. Zachmúrila sa na mňa.
Lisa: "Hej....kecali..."
Ja: "A čo?! Nepáčilo sa ti to?!" opýtal som sa smutne.
Lisa: "Páčilo..." pozrela na mňa. "Veľmi..." usmiala sa a žmurkla na mňa.
Clair: "Čo ste tu vy dvaja stvárali?!" uškrnula sa na nás a otvorila kufor.
Lisa: "My?! Nič prečo?!" nevinne sa usmiala. Štuchol som do nej a uškrnul som sa. Clair len pokrútila hlavou, odniesla žrádlo pre psy do kufra a posadila sa naspäť. Naštartovala a vyrazili sme na ranč.
Lisa: "Mami?!" ozvala sa asi po 15 minútach cesty.
Clair: "Hm?!"
Lisa na mňa pozrela s úsmevom a potom sa nahla k mame dopredu. Nechápal som.
Lisa: "Tak mi napadlo...Nemohli by sme byť s Tomom opäť spolu?! Tak ako na začiatku?!" Vytreštil som na ňu oči. Letmo na mňa pozrela.
Clair: "No...Ak Tom nie je proti...Možno..." usmiala sa. Lisa sa usmiala a pozrela na mňa.
Lisa: "Si proti?!" Chvíľku som sa na ňu len mlčky díval, no potom som pokrútil hlavou.
Ja: "Bolo...by to fajn..." usmial som sa. Lisa sa rozžiarila a so širokým úsmevom na tvári sa otočila k mame.
Lisa: "No vidíš...Mami prosím!" zatiahla tak zúfalo až som sa rozosmial.
Lisa: "Čo sa smeješ! Povedz niečo!" štuchla do mňa, no taktiež sa usmiala.
Ja: "A čo?!"
Lisa: "Žeeee...chceš?!"
Ja: "No....chcem..." usmial som sa. Lisa sa šťastne usmiala a pozrela na mamu. Clair si len vzdychla.
Clair: "Uvidíme čo povie ocko..."
Lisa: "Mamíííí..." zatiahla zúfalo. Clair len mykla plecami.
Lisa: "Pokiaľ oco povie nie, budem na Toma protivnejšia než kedykoľvek predtým!"

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 51. časť

28. ledna 2011 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 51.

Ešte chvíľku sme trčali v kúpeľni a potom sme sa zavreli k Billovi do izby. Posadila som sa na posteľ a Bill sa na mňa s úsmevom zadíval.
Ja: "Poď ku mne...." pošepkala som a vystrela som k nemu ruky. Podišiel ku mne a vzal moje dlane do tých svojich. Čupol si predo mňa a usmial sa. Tiež som sa usmiala a pobozkala som ho.
Ja: "Ľúbim Ťa..." pošepkala som a letmo som sa usmiala. Bill ma pustil a pohladil ma po tvári. Potom ma pobozkal a opatrne ma zvalil na posteľ. Odtiahli sme sa od seba a usmiala som sa naňho. Tiež sa usmial a pohladil ma po tvári.
Bill: "Aj ja ťa ľúbim....Prisahám...." pošepkal a nosom sa obtrel o ten môj. Zasmiala som sa a prevalila som sa naňho. Chytila som mu ruky nad hlavou a usmiala som sa.
Bill: "Čo je?!" tiež sa usmial a dal mi pusu.
Ja: "Nič...Len som rada, že ťa mám opäť pri sebe..." usmiala som sa a nežne som ho pobozkala. Keď som sa odťahovala, jemne som ho uhryzla do spodnej pery. Usmial sa.
Ja: "Dúfam, že nebudeš vzdychať jej meno pretože ťa vykastrujem!" povedala som naoko nahnevane. Vytreštil na mňa oči no keď som sa rozosmiala, nahlas si vydýchol a taktiež sa rozosmial.
Bill: "Ty potvorka!" uškrnul sa a prevalil sa na mňa. Nevinne som naňho pozrela. Usmial sa a nežne ma pobozkal. Objala som ho okolo krku a keď sa chcel odtiahnuť nepustila som ho. Tak strašne mi chýbali jeho bozky...
Prevalila som sa naňho a až po hodnej chvíli som sa od neho odtiahla. Len sa na mňa díval s úsmevom na perách. Tiež som sa usmiala a nežne som ho začala bozkávať na krku. Zaklonil hlavu a len si to užíval. Pomaličky som mu vyhrnula tričko a zadívala som sa na jeho hviezdu na bruchu. Jemne som po nej prešla rukou na čo sa trošku zachvel a usmial. Stále mal však zavreté oči. Pohľadom som si zmapovala jeho brucho a spomenula som si na to ako tam mal modriny po tom čo ho zmlátili tie Sebastianove gorily....Zavrela som oči a nechala som sa unášať spomienkami....
Bill: "Natalie?!"
Strhla som sa a pozrela som naňho. Oprel sa o lakte a spýtavo sa na mňa zadíval.
Bill: "Niečo sa deje anjelik?!" opýtal sa ustarostene. Rýchlo som pokrútila hlavou. Chytila som ho za tvár a pobozkala som ho.
Ja: "Nie....neboj...." ešte raz som ho pobozkala a potom som z neho vstala. Divne sa na mňa díval. Podišla som k dverám a zamkla som ich. Ešte som podišla k oknu a zatiahla som závesy. Pozrela som na Billa.
Ja: "Čo keby nás niekto špehoval...?" usmiala som sa a mykla som plecami. Len sa usmial a pokrútil hlavou. Tiež som sa usmiala a podišla som k nemu. Stiahol si ma k sebe na kolená a dlho ma pobozkal. Zobliekla som mu tričko a znova som sa prisala k jeho perám...
****
Keď som sa zobudila, Bill ležal rovno oproti mne a s úsmevom na perách sa na mňa díval. Letmo som sa usmiala a pritúlila som sa k nemu. Objal ma a pobozkal do vlasov.
Ja: "Vieš, že toto mi chýbalo?!" pošepkala som, taktiež som ho objala a položila som si hlavu na jeho hruď.
Bill: "Sex?!"
Ja: "Nieee...To tvoje objatie..." pošepkala som a viac som sa k nemu pritúlila.
Bill: "No to hej....Hlavne v noci...keď som sa nemal ku komu pritúliť..." pošepkal smutne. Pozrela som naňho.
Ja: "Ale už ma nenecháš samú však?!" spýtavo som sa naňho zadívala. Pohladil ma po tvári a pobozkal.
Bill: "Už nikdy! Budem len s Tebou! Sľubujem!"
Ja: "Ľúbim Ťa..." pošepkala som.
Bill: "Aj ja Teba Anjelik..." usmial sa a pobozkal ma...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 51.časť

28. ledna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 51.

Do mesta sme dorazili asi tak za pol hodiny. Nahla som sa dopredu k mame.
Ja: "Čo ideme kúpiť?!" usmiala som sa.
Mama: "Musíme ísť do potravín a ešte potrebujem nejaké hnojivo..."
Pozrela som na Toma a uškrnula som sa.
Ja: "Ty?! Nevyzeráš..." zazubila som sa na ňu a s Tomom sme sa rozosmiali. Mama sa na mňa zamračila.
Mama: "Lisa! Nebuď drzá!"
Uškrnula som sa. Mama práve bočila a parkovisko.
Ja: "Ja nie som drzá..."
Tom: "Len úprimná..." doplnil ma. Pozrela som naňho, usmiala som sa a potom som vystúpila. Tom šiel hneď za mnou a chvíľku na to vystúpila aj mama. Zamkla auto a pozrela na nás.
Ja: "A my tu čo?!"
Mama: "No idete so mnou...je toho dosť čo treba nakúpiť a isto to nebudem sama vláčiť k autu..."
Vzdychla som si. Tom na mňa pozrel, len pokrútil hlavou a šiel dopredu.
Ja: "Héééj! Sa ti niečo nepáči?!" dobehla som ho a štuchla som doňho. Uškrnul sa.
Tom: "Nie prečo?! To len tak..." mykol plecami, no ani na mňa nepozrel. Zamračila som sa.
Ja: "Si divný!" zahundrala som naňho a šla som vedľa neho smer obchod. Mama šla hneď za nami. Tom na mňa pozrel a pousmial sa.
Tom: "A prečo?!" opýtal sa a vzal jeden nákupný vozík. Mykla som plecami.
Ja: "Lebo raz sa správaš tak inokedy onak....čo vlastne chceš?!" nechápavo som sa naňho zadívala. Neušlo mi, že mama radšej zabočila do inej uličky. Tom sa oprel o nákupný vozík a pomaličky šiel dopredu.
Tom: "Prečo by som mal niečo chcieť?! Len ma už nebaví večne sa hádať..."
Ja: "Aha...super! To preto si sa ku mne za ten týždeň ani len raz neozval čo?! Ani k Billovi....urobil ti niečo?!"
Tom: "Nemal som čas vykecávať sa s ním...." mykol plecami. Zastala som a Tom taktiež.
Ja: "Je to kvôli tomu čo sa stalo v stajni, že?!"
Tom: "Kašli na to....nič spolu neriešime, takže mi to môže byť ukradnuté...aj to, či niečo máš alebo nemáš s mojím bratom..." povedal odmerane, no ja som ho zastavila. Chytila som ho za plecia a donútila som ho pozrieť na mňa.
Ja: "Mne nejde o to či spolu niečo riešime alebo nie....chcem len vedieť či je to kvôli tomu!" Tom sa na mňa chvíľu mlčky díval, no potom mi zložil ruky z jeho pliec, len si vzdychol a šiel za mamou. Smutne som sa za ním dívala.
Dočerta! Prečo mu jednoducho nepoviem, že....Vzdychla som si...Ty nič Lisa...nič...je to len ďalší z tých tvojich výplodov fantázie! Myslíš si, že niekto tak slávny by sa zaujímal o nejakú sedláčku ako ťa nazval?! To, že sa ti páči, ešte neznamená, že ťa miluje...
Smutne som si vzdychla a šla som za nimi. Chvíľku mi trvalo kým som ich našla no nakoniec som sa k nim predsa len dotrepala. Práve kupovali nejaké cestoviny. Tom na mňa letmo pozrel, no potom pohľad opäť venoval nákupnému vozíku. Smutne som naňho pozrela a potom som k nim podišla...

•••Tom•••
Po asi hodine sme konečne vyšli z obchodu minimálne s desiatimi taškami. S Lisou sme to pomohli Clair naložiť do kufra a posadili sme sa do auta. Clair si už sadala na miesto šoféra, keď sa zrazu zarazila.
Clair: "Ja som vedela, že sme niečo zabudli..."
Ja: "A čo?!" usmial som sa.
Clair: "Žrádlo pre psy....Počkajte chvíľku hneď som späť!" usmiala sa, odopla si pas a vystúpila z auta.

Pokračovanie nabudúce :)

New dess + ???

26. ledna 2011 v 21:47 | LubQa |  Keď sa J.K. rozpíše ;)

blend tomik

Konečne sa po dlhej dobe ozývam :) Ako ste si už stihli všimnúť na blogu je new dess :-) A veľmi sa mi páči :) 
Viem, nie je s Tokio Hotel, no nejaký taký s Tomíškom je ešte v nedohľadne :) Ale, posnažím sa aby sem nejaký s Tomíškom, respektíve s Tokio Hotel pribudol :)

O čom som chcela písať?! 
O...Inekafe :D
24.1.2011 bol totižto ten najúžasnejší deň v mojom živote :) KONEČNE som mala tú možnosť vidieť ich naživo :) Vidieť Vratka, počuť jeho úžasný hlas...naživo!! :) To bolo niečo neskutočné :)
Ešte teraz keď si spomeniem na to, ako som tam skákala a spolu s nimi spievala (skoro) všetky ich piesne sa mi rozbúši srdce :)
Bolo to niečo úžasné, neskutočné..pardon SKUTOČNÉ :D A NEZABUDNUTEĽNÉ!!!
Každú jednu chvíľku toho koncertu som si vychutnala naplno :) A som nesmierne šťastná, že som tam mohla byť :) Vďačím za to pravdaže mojej milovanej mamke, ktorej patrí jedno obrovské ĎAKUJEM  za to, že mi kúpila tie lístky a mohla som tam byť :) 

Taktiež som veľmi rada, že sem ešte stále chodíte, a nezanevreli ste na tento blog :) Poniektorí aj pravidelne a to ma teší :) 
Už sa neviem dočkať, keď sem dám tú novú FF-ku :) Ešte z nej mám len začiatok, no je úžasná! 
Sľubujem, že sa posnažím, aby som sem čo najskôr mohla hodiť prvý dielik :)

PS: Mám Vás všeeetkych rada :-*
Vaša adminka ĽubQa

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 50.časť

26. ledna 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 50.

***Natalie***
Odtiahla som sa od neho a usmiala som sa. Otvorila som oči. Bill ma držal za tvár a s toľkou nehou sa na mňa díva, že by sa dala krájať. Usmiala som sa a pevne som ho objala. Oprela som si hlavu o jeho plece zavrela som oči. Po tvári mi znova stiekli slzy no už to boli slzy radosti....Bola som šťastná, že je konečne pri mne....Že je tu so mnou....znova ho môžem držať, pobozkať, hladiť...Znova mám pri sebe môjho Billa....Môjho anjelika...
Ja: "Som rada, že si so mnou Anjelik..." pošepkala som. Cítila som, že ma objal ešte tuhšie. Len som sa usmiala a doslova som sa vyžívala v jeho objatí.
Bill: "Ani si nevieš predstaviť ako strašne mi toto chýbalo..." pošepkal mi do ucha. Po dosť dlhej dobe som sa od neho odtiahla ale len tak, že sme sa dotýkali nosmi. Jemnulinko sa obtrel o ten môj na čo sme sa obaja zasmiali. Pohladila som ho po tvári a zahryzla som si do spodnej pery.
Bill: "Čo je?!" pošepkal a chytil ma za tvár.
Ja: "Len..." dala som mu pusu. "Strašne si mi chýbal..." pošepkala som. Usmial sa a pobozkal ma.
Bill: "Ty mne viac....Nevieš si ani predstaviť ako som sa premáhal aby som sa nevrátil hneď na druhý deň..."
Ja: "A prečo si to neurobil?!" opýtala som sa smutne. Pohladil ma po tvári a dal mi pusu na špičku nosa.
Bill: "Lebo ako sa poznám, rupli by mi nervy a urobil by som nejakú hovadinu, ktorú by som ľutoval ešte pekne dlho..."
Ja: "Aj tak to bola hovadina....Ale myslím, že ti prospela...." usmiala som sa a ukazovákom som mu prešla po spodnej pere. Usmial sa a vtisol mi naň pusinku.
Ja: "To mi je nejaké povedomé..." uškrnula som sa. Bill si ma k sebe úplne tesne pritiahol a dlho ma pobozkal. Jednou rukou som ho objala okolo krku a druhou som mu hrabla do vlasov. Jemne sa jazykom pohrával s tým mojim a ten pearc v jeho jazyku to ešte stupňoval, keď v tom najlepšom niekto vpálil do kúpeľne. Ten niekto nemohol byť nikto iný než Tom.
Tom: "Eeee....nechcel som rušiť....ale brinčal ti dole telefón a už mi to liezlo na nervy!" zahučal s úškrnom a podal ho Billovi. Vzal si ho od neho a potom naňho spýtavo pozrel.
Bill: "Ešte niečo?!"
Tom: "Ou...ehm...fajn chápem..." uškrnul sa a zavrel dvere z vonku. S úsmevom som pozrela na Billa a trošku rozpačito som si zastrčila prameň vlasov za ucho.
Bill: "Čo je?!" usmial sa a pohladil ma po tvári.
Ja: "Nič....len som nejak vyšla z cviku..."
Bill: "Jéééjo ty sa hanbíš pred Tomom?!" sladko sa usmial. Len som mykla plecami.
Bill: "Bože ja sa z teba asi zbláznim!" usmial sa a znova ma pobozkal. Keď sa odtiahol, nosom sa obtrel o ten môj a sladko sa usmial.
Bill: "Už som normálne zabudol aká si zlatučká keď si nesvoja..." pošepkal mi do uška a jemnulinko ma pobozkal na líčko. Usmiala som sa.
Ja: "Ja som už taktiež na niečo úplne zabudla...." pošepkala som mu taktiež do uška a jemne som ho uhryzla za uško. Uškrnul sa na mňa, chytil ma za bradu a pobozkal ma.
Bill: "A môžem si mrknúť kto ma zháňal?!"
Ja: "Keď inak nedáš..." mykla som plecami. Bill chvíľku niečo majstroval a potom sa usmial.
Bill: "Chceš?!" ukázal na mobil.
Ja: "A na čo?!"
Bill: "Aby si o mne nepochybovala...Došla mi SMS vieeeš...." uškrnul sa a dal mi rýchlu pusu. Vzala som mu mobil z ruky. Prečítala som si tú SMS....Bola od tej Anabell...
Ja: "Takže ste len kamoši?!" spýtavo som naňho pozrela.
Bill: "Len kamoši!" sladko sa usmial a objal ma okolo pása.
Ja: "Tak potom nemám dôvod žiarliť..." mykla som plecami a znova som ho pobozkala...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 50.časť

26. ledna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 50.

Prešiel už týždeň odkedy sme sa s Tomom tak povediac pohádali a rodičia nás rozdelili. S Billom bolo fajn, no nebolo to také ako s Tomom...chýbal mi tu...vlastne...za celý ten týždeň som ho videla len pár krát, keďže s Billom sme väčšinu času trávili v stajni a chalani boli na lúke pri dobytku, alebo opačne, takže sme sa mali možnosť stretnúť jedine v kúpeľni, lenže to sa nestalo ani raz...
Neušlo mi, že Tom sa dokonca nerozprával ani s Billom čo ma pravdaže štvalo, pretože Bill s tým nemal nič spoločné. V jednej chvíli by som Toma najradšej zabila a v ďalšej zasa poriadne vášnivo pobozkala.
Ou...skoro by som bola zabudla. Pár krát som ho videla ako si bral Keshu z boxu, no nikdy som sa neodvážila ísť k nemu a ozvať sa, pretože som vedela, že buď ma bude ignorovať, alebo ma pošle do čerta.
Chcela som aby nás rodičia dali späť tak ako sme boli, no Tom vždy protestoval a rodičia s ním súhlasili. Vraj by to nedopadlo dobre a bla bla bla....Najradšej by som ich bola zahrabala pod zem...
Práve sme boli všetci vonku na dvore (čírou náhodou, keďže ja a Bill sme vynášali bodrel zo stajne a chalani robili niečo okolo výbehov), keď som si všimla, že k nám šla mama.
Ja: "Ešte ona nám tu chýbala..." zahučala som otrávene za čo som si vyslúžila štuchanec od Billa.
Bill: "Prestaaaň...." pošepkal mi do ucha keďže mama k nám práve došla a uškrnul sa. Len som naňho s letmým úsmevom pozrela a potom som pohľad venovala mame.
Mama: "Ahojte....máte veľa práce?!" spýtavo na nás pozrela. Thomas s Trevisom hneď prikývli.
Bill: "Dosť..."
Mama: "Aha...Len...potrebujem ísť do mesta a zišlo by sa mi, keby dvaja z vás šli so mnou...Chce niekto ísť?!" spýtavo si nás všetkých prezrela. Thomas s Trevisom na seba pozreli a v momente pokrútili hlavami. Šak jasne...Najradšej by sa len ulievali...
Mama: "Nikto?!" zúfalo na nás pozrela.
Tom: "Ja pôjdem...." letmo sa usmial.
Mama: "Ale keď nechceš nemusíš..."
Tom: "Nie...to je v pohode..." prikývol.
Mama: "Fajn...Bill?!"
Bill: "Sorry, ale nechce sa mi...Ale Lisa pôjde rada!" uškrnul sa a strčil ma pred seba. Vytreštila som naňho oči a už som šla protestovať, no keď na mňa mama tak nehorázne prosebne pozrela, nemohla som jej povedať nie.
Ja: "Fajn...Idem aj ja..." vzdychla som si.
Mama: "Ďakujem....Nebojte sa, nezdržíme sa dlho..." usmiala sa a šla k autu. Pozrela som na Toma, no ten len odvrátil hlavu a šiel za mamou.
Ja: "Toto si ešte odpykáš!" zavrčala som na Billa a šla som k autu. Mama už dávno sedela v aute a Tom si práve šiel sadnúť, no keď ma uvidel, sekol sa. Pozrel na mňa a otvoril mi dvere.
Tom: "Sadaj..." usmial sa. Zachmúrila som sa naňho, no potom som sa predsa len posadila na zadné sedadlo. Tom nakukol dnu.
Tom: "Môžem si sadnúť k Tebe alebo mám ísť dopredu?!"
Ja: "Mne je to jedno..." povedala som potichu aj keď mi to popravde jedno nebolo. Odvrátila som hlavu k oknu, no keď sa Tom posadil vedľa mňa znova som naňho pozrela. On na mňa taktiež.
Ja: "Prečo si nešiel dopredu...?!"
Tom: "Hm...lebo chcem byť vzadu...problém?!" Chvíľu som sa naňho mlčky dívala, no potom som len pokrútila hlavou a zadívala som sa von oknom.
Ja: "Nie..." povedala som potichu a vyrazili sme do mesta.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 49.časť

24. ledna 2011 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 49.

Keď zastal pred mojím blokom, vzala som do ruky obálku, ktorá celý čas ležala na vedľajšom sedadle.
Ja: "Koľko to bude?!" opýtala som sa potichu. Len sa usmial a pokrútil hlavou.
Taxikár: "To je v poriadku! Už to zaplatil pán..."
Ja: "Kaulitz?!" opýtala som sa potichu. Prikývol.
Ja: "Aha....Tak ďakujem..." letmo som sa usmiala a vystúpila som.
Taxikár: "Nemáte za čo..."
Ja: "Dovidenia..." povedala som potichu a pomaly som šla do bloku. Odomkla som vchodové dvere a vošla som dnu. Vyviezla som sa hore a odomkla som dvere na byte. Utierajúc si slzy z tváre som šla do spálne. Zobliekla som si bundu, zhodila som ju na zem a posadila som sa na posteľ. Roztrhla som obálku a vybrala som z nej poskladaný papier. Otrela som si slzy z tváre a roztvorila som ho...

Anabell...
Ako prvé ti musím povedať, že som veľmi rád, že som Ťa spoznal...Nebyť Teba...možno by som bol teraz v nejakom blázinci x) Alebo už dávno tri metre pod zemou....Takže za to Ti ďakujem! Pomohla si mi viac ako ktokoľvek iný.
Viem, že pri našom prvom stretnutí som sa k Tebe správal....veľmi "milo" x)
Pochopila si to....nebrala si ma len ako Billa Kaulitza, slávneho speváka... Brala si ma ako kohokoľvek iného a to si veľmi cením. Pretože už veľa krát som sa popálil na tom, že som veril osobe o ktorej som si myslel, že jej môžem dôverovať no nakoniec som sa veľmi mýlil. No u Teba to bolo iné. Ja som veril Tebe a Ty mne... Vlastne, ešte stále ti verím...
Pretože keď som to najviac potreboval, pomohla si mi... podržala si ma a vlastne len vďaka Teba som konečne pochopil, že Natalie ozaj milujem....
Mrzí ma, že som Ti včera večer nepovedal o tom, že odchádzam.
Viem, som haaaaajzel! Obrovský hrozný nehorázny! Ibaže som nemohol...nemohol som tú krásnu chvíľu len tak zničiť.
A to čo sa stalo....Viem, že Ty si ku mne cítila aj niečo viac ako len priateľstvo a ja nechcem aby som Ťa zranil, no Ty veľmi dobre vieš, že jediný človek, ktorého milujem je Natalie....Preto chcem aby si vedela, že to že sme sa spolu vyspali...aspoň z mojej strany za tým neboli žiadne city....nejaká náklonnosť určite pretože pre mňa ako kamoška znamenáš veľa no nič viac....Dúfam, že Ťa tým nezraním keďže viem, že Ty ma máš viac ako len rada (ak sa mýlim tak potom prepáč)....Ale musím priznať, že to bolo pekné....vlastne, taká veľká vďaka za to všetko čo si pre mňa urobila.
Dúfam, že sa ešte niekedy stretneme. Pretože nie každý deň stretávam niekoho tak úžasného ako si Ty =)
A za to všetko čo si pre mňa urobila a ako veľmi si mi pomohla Ti patrí jedno veľké ďakujem....
Takže, ĎAKUJEM Anabell za to, že som ťa mohol stretnúť, prežiť s Tebou úžasné chvíle a za to, že som konečne našiel toho pravého priateľa...v tvojom prípade, tú pravú priateľku....
Sľubujem, že na Teba nikdy nezabudnem a slovu Billa Kaulitza môžeš veriť....
Za všetko Ti veľmi pekne ďakujem a dúfam, že tak ako ja ani ty na mňa nikdy nezabudneš a bude sa ti dariť....
S pozdravom Bill Kaulitz.... x)

Aj cez slzy som sa usmiala.
Vôbec som sa nehnevala....naopak....som rada, že konečne prišiel na to, čo je správne...že konečne nabral odvahu postaviť sa svojím problémom....
Keď bude šťastný on, budem šťastná aj ja....
Som sklamaná to je pravda, pretože rozlúčiť sa mohol ale myslím, že takto je to lepšie....bolí to menej akoby sme sa mali lúčiť osobne....
Zotrela som si slzy z tváre a list som opäť poskladala.
Vložila som ho do obálky a tú som dala do šuflíka. Vzala som do ruky telefón a potom som mu napísala SMS.
Stálo v nej: Aj ja ti za všetko ďakujem...A nikdy nezabudnem....=)
Poslala som mu to, potom som si vzala veci zo skrine a zavrela som sa do kúpeľne. Totižto som teraz potrebovala poriadnu sprchu....

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 49.časť

24. ledna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 49.

•••Tom•••
Vrátil som sa naspäť k chalanom a nezabudol som sa celý čas mračiť. Čo to malo byť?! Oni dvaja spolu nebodaj niečo majú?! Keď hej, tak ma asi porazí....Ale nie...veď to mohlo byť v pohode aj obyčajné kamarátske objatie. A čo mňa to do čerta serie?! Veď tá malá harpya mi môže byť ukradnutá....Ale nie je, v tom je ten problém...
Vzdychol som si a došiel som k chalanom.
Trevis: "A čože taký nasratý?! Nebodaj si teraz pre zmenu ty videl tých dvoch?!" uškrnul sa. Hnusne som naňho pozrel, vzal som si metlu a bez slova som začal zametať výbeh pre kone.
Thomas: "Takže hej čo?!"
Ja: "A nie je to jedno?!" pozrel som na nich. "Kašlite na to okej?! Keď im je fajn..." mykol som plecami a tváril som sa akože je mi to jedno, no z vnútra ma to doslova zožieralo.
Mal som sto chutí ísť do stajne a niečo jej povedať....niečo hnusné...ibaže nechápem prečo by som mal...nič spolu nemáme...Problém je len v tom, že mi na nej záleží....ako povedal Bill, zamiloval som sa....som kretén viem, ale ja za to nemôžem...Najradšej by som bol teraz s ňou v tej stajni tak ako to bolo doteraz....Chýba mi jej úsmev, jej smiech, to ako sme do seba večne podripovali....Jasne! Nech je to tak ako je...veď to JA som chcel aby sme boli takto....Mal som sto chutí tresnúť tou debilnou metlou o zem a vypadnúť odtiaľto čo najďalej...
Trevis: "Tom?! Nechceš si dať pauzu?!" Strhol som sa a pozrel som naňho.
Ja: "Prečo?!"
Thomas: "Lebo už minimálne 15 minút stojíš na jednom mieste a zametáš tú istú časť...ešte chvíľku a vyzametáš tam dieru..." uškrnuli sa na seba.
Ja: "Ehm..." odkašľal som si a pozrel som na zem. Fakt sa tam už črtala taká menšia diera. Nevinne som sa usmial a oprel som metlu o ohradu. Posadil som sa na ňu a zaboril som tvár do dlaní. Pár krát som sa z hlboka nadýchol.
Thomas: "Si v pohode?!" Zdvihol som hlavu a pozrel som naňho.
Ja: "Hej...neboj...Nechcete niečo na pitie?!"
Trevis: "Zišlo by sa...."
Ja: "Fajn..." zoskočil som z ohrady. "Hneď som späť..." letmo som na nich pozrel a šiel som do domu. Hneď som si to namieril do kuchyne, no keď som tam vošiel, na chvíľku som sa zarazila. Totižto tam bola Lisa a práve taktiež vyberala vodu z chladničky. Už sa otáčala, no keď ma zbadala strhla sa a obe fľaše jej vpadli z ruky. Boli plastové, takže sa našťastie nerozbili.
Ja: "Hou....Dávaj pozor..." podišiel som k nej a zohol som sa aby som ich zdvihol. Keď som sa vystrel a podávala som jej fľaše, tak divne sa na mňa dívala.
Ja: "Čo je?!"
Lisa: "To čo si videl v stajni nebolo tak ako to vyzeralo..."
Ja: "Mne to vysvetľovať nemusíš...nič spolu nemáme a to či niečo robíš s mojím bratom mi môže byť ukradnuté..." povedal som chladne a otvoril som chladničku. Taktiež som z nej vybral 3 minerálky a otočil som sa. Lisa ešte stále stála na mieste a sledovala ma.
Ja: "Čo je?!" nechápavo som na ňu pozrel.
Lisa: "Ďakujem..." povedala potichu a smutne sa na mňa dívala. S podvihnutým obočím som na ňu pozrel.
Ja: "A...za čo?!" opýtal som sa a otvoril som si vodu. Napil som sa a prepálil som ju zvedavým pohľadom.
Lisa: "Že si sa ma zastal....aj keď ja som tam nebola...A...prepáč čo som ti povedala...." letmo sa usmiala, na chvíľku sa smutne zadívala na podlahu, no potom sa otočila a bez slova odišla z kuchyne. Zarazene som sa za ňou díval a spamätal som sa až keď som začul buchnúť vchodové dvere. Podišiel som k oknu a vykukol som von. Lisa práve zbehla dole schodmi a z tváre si utierala slzy...Smutne som si vzdychol a šiel som za chalanmi...

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 48.časť

22. ledna 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 48.

***Anabell***
S úsmevom na perách som sa pretočila na bok, no zarazila som sa. Otvorila som oči a dívala som sa na prázdne miesto vedľa mňa.
Ja: "Bill?!" zakričala som no nikto sa mi neozval. Vstala som, obtočila som okolo seba deku a šla som do kúpeľne. Bola však prázdna, tak isto ako aj celý apartmán...Vrátila som sa naspäť do izby a otvorila som skriňu. Všetky veci boli preč....On...on odišiel....
Obliekla som sa, upravila som posteľ a zavrela som sa do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou a zopla som si vlasy do copa. Vzala som si veci a vyšla som z izby. Zamkla som ju a pomaly som šla k výťahu. Ešte som sa obzrela a nastúpila som doňho. Zviezla som sa dole a šla som k recepcii.
Recepčná: "Dobré ráno..." usmiala sa.
Ja: "Hm..." trošku smutne som sa usmiala a podala som jej kľúče od izby.
Recepčná: "Vy ste Anabell?!" opýtala sa trošku neisto.
Ja: "Áno...Prečo?!"
Recepčná: "Aha....Tak to vám pán Kaulitz odkazuje, že si nemusíte robiť starosti s platením izby a odhlasovaním! Všetko už vybavil a..." zohla sa k skrinke a po chvíľke mi podávala nejakú obálku.
Recepčná: "Toto vám mám odovzdať..." usmiala sa. Na chvíľku som zmeravela a potom som si ju od nej vzala trasúcou rukou.
Recepčná: "Ste v poriadku?! Nechcete pohár vody?!" opýtala sa a vystrašene sa na mňa dívala. Len som pokrútila hlavou.
Ja: "Ď-ďakujem...d-dovidenia..."
Recepčná: "Počkajte! Máte objednaný taxík! Už vás čaká pred hotelom..." Spýtavo som na ňu pozrela.
Recepčná: "Zariadil to pán Kaulitz..." mykla plecami. "Fakt nechcete tú vodu?!"
Chvíľu som sa na ňu mlčky dívala a potom som prikývla.
Recepčná: "Počkajte chvíľočku..." usmiala sa a odišla niekam dozadu. Pomaly som sklonila hlavu a pozrela som na obálku. Bolo na nej napísané: Pre Anabell...
Cítila som ako mi po líci steká slza.
Recepčná: "Nech sa páči..."
Trošku som sa strhla a zotrela som si slzy z tváre. Vzala som si od nej pohár s vodou a napila som sa.
Ja: "Ďakujem..." letmo som sa usmiala a vrátila som jej pohár.
Recepčná: "Pred hotelom vás čaká taxík..."
Ja: "Mhm... Ešte raz ďakujem a dovidenia..." letmo som sa usmiala a vyšla som von z hotela. Poslíček mi ukázal taxík, ktorý bol pre mňa a tak som k nemu podišla. Nastúpila som.
Ja: "Dobrý..." pozdravila som potichu.
Taxikár: "Dobrý deň....Kam to bude slečna?!" usmial sa. Bol to taký mladý chalan. Mohol mať tak 20...najviac 23...
Na chvíľku som pozrela von oknom na hotel a potom opäť naňho. Povedala som mu adresu a pripútala som sa.
Ešte raz na mňa pozrel a potom vyrazil. Oprela som si hlavu o okno a zavrela som oči. Smutne som sa dívala von a po tvári mi stekali slzy....Prečo ma nezobudil....Prečo včera večer povedal, že nevie....prečo mi rovno nepovedal, že ráno odchádza....A k tomu všetkému....vyspali sme sa spolu....
Taxikár: "Ste v poriadku?!"
Pozrela som naňho. Díval sa na mňa v spätnom zrkadle.
Ja: "Hej...som..." letmo som sa usmiala.
Taxikár: "Fajn...." usmial sa a znova sa naplno venoval šoférovanie. Vzdychla som si a znova som sa dívala von oknom...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 48.časť

22. ledna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 48.

Keď sme dojedli, Tom sa bez slova dvihol a spolu s Trevisom a Thomasom odišli. Pozrel som na Clair. Len s letmým úsmevom na perách mykla plecami a začala spratúvať veci zo stola. Vzdychol som si a odišiel som. Pomaly som sa vybral do stajne, kde by mala byť Lisa. Keď som vošiel dnu, práve vyvádzala z boxu Dáriusa. Usmial som sa.
Ja: "Héééj....toto by som mal robiť ja nemyslíš?!" ozval som sa. Strhla sa a pozrela na mňa. Usmial som sa a podišiel som k nej. Bez opýtania som jej vzal Dáriusovu uzdu z ruky a usmial som sa.
Ja: "Kým som tu ja, Dárius je môj takže...Ruky preč!" žmurkol som na ňu a usmial som sa. Tiež sa usmiala.
Lisa: "Fajn..." prikývla a potom sme už spoločne vyviedli všetky kone z boxov, ktoré sme následne očistili (boxy) a potom sme sa pustili do koní...

•••Lisa•••
Kým sme čistili boxy, Bill sa ani raz neozval...teda, kecali sme, ale ani slovkom sa nezmienil o Tomovi...Trošku ma to mrzelo, pretože ani ja som sa ho nič nepýtala aj keď som mala strašnú chuť. Chcela som vedieť, či Tom niečo hovoril po tom čo som odišla, no nejak som sa k tomu nevedela prinútiť.
Bill práve vyvádzal Keshu z boxu, aby ho mohol vyčistiť, keď som sa ozvala.
Ja: "Eeee....Keshin box vyčistím ja okej?!" trošku rozpačito som sa usmiala a podišla som ku Keshi. Pohladila som ju po lysinke a pozrela som na Billa.
Ja: "Alebo v tom vidíš problém?!"
Bill: "Nie prečo...keď chceš..." mykol plecami a už šiel k ďalšiemu boxu, keď sa ešte otočil.
Bill: "Lisa?!"
Pozrela som naňho.
Ja: "Áno?!"
Na chvíľku pozrel do zeme a potom opäť na mňa.
Bill: "Čo..." vzdychol si. "Čo sa medzi vami stalo?!" nechápavo sa na mňa zadíval. Mlčala som a len som si ho prezerala.
Ja: "Nič..." mykla som plecami a vošla som do Keshinho boxu.
Bill: "Vážne?!" počula som za sebou kroky. Otočila som sa. Stál v dverách a sledoval ma.
Ja: "Bola som naňho hnusná, lebo keď rodičia povedali, že nás rozdelili, nezastal sa ma..."
Bill: "Zastal ibaže..."
Ja: "Ja som tam už nebola! Viem...Lenže...on si to zrejme vzal k srdcu a mne doplo čo povedal, až keď za sebou tresol dverami od stajne..." vzdychla som si a smutne som sa zadívala do zeme. Pevne som zovrela viečka a cítila som ako mi po líci stiekli slzy. Bill ku mne podišiel a opatrne ma objal. Pevne som ho objala a zaborila som tvár do jeho trička.
Bill: "Neboj...chvíľu sa bude tváriť ako ten najurazenejší človek pod slnkom, ale jeho to časom prejde..." milo sa usmial a pohladil ma po tvári.
Ja: "Myslíš?!"
Bill: "Viem..." žmurkol na mňa a potom som ho znovu objala.
Ja: "Ďakujem..." pošepkala som a zavrela som oči.
"Bill no toto..." ozvalo sa za nami. Z hlboka som sa nadýchla a pomaly som otvorila oči. Rovno za nami stál Tom. Bill sa taktiež otočil.
Tom: "V pohode pokračujte, len som si došiel po metlu..." silene sa usmial, prepálil ma pohľadom a potom spokojne odišiel a ešte si aj popiskoval. Zarazene som sa za ním dívala a po líci mi znova stiekli slzy.
Bill: "Prepáč..."
Ja: "Nie si na vine...Aj tak mi môže byť ukradnutý!" vzdychla som si a pozrela som na Billa. Vzala som vidly, ktoré boli opreté o stenu boxu a podala som ich Billovi.
Ja: "Môžeš ten box čistiť Ty...Ak chceš..." mykla som plecami a odišla som z Keshinho boxu.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 47.časť

20. ledna 2011 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 47.

Letmo som sa usmiala.
Ja: "Prepáč..."
Bill: "To nič...ale..."
Ja: "S Tomom som nič nemala....On ti to potvrdí taktiež....Len som bola opitá jak sviňa a vešala som sa po ňom..." mykla som plecami. Letmo sa usmial a pohladil ma po tvári.
Bill: "To je v poriadku....ja aj tak seriem na to čo píšu v novinách....mňa bolelo len to, že si tam bola ty....že si bola v novinách a nemala si to ľahké..." pošepkal smutne a pobozkal ma do vlasov. Chvíľu som mlčala a potom som sa konečne opýtala to, čo ma ťažilo na srdci už dosť dlhú dobu...
Ja: "Vyspal si sa s ňou?!" pozrela som naňho. Dosť dlho mlčal keď konečne prikývol.
Bill: "Prepáč...." pošepkal. Zavzlykala som a pustila som ho. Posadila som sa k nemu chrbtom a rukami som si objala kolená. Smutne si vzdychol.
Bill: "Ale nie vtedy keď som bol u nej....tie fotky na tom balkóne...Boli sme opití a len sme sa bozkávali..."
Ja: "Tak kedy?!" zavzlykala som zúfalo a pozrela som naňho so slzami v očiach.
Bill: "...čera..."
Ja: "Čo?!"
Bill: "Ehm...Včera...."
Úplne zarazene som sa naňho dívala. Previnilo na mňa pozrel.
Bill: "Prepáč..." pošepkal. Pokrútila som hlavou a vstala som. Podišla som k oknu a zadívala som sa von. Cítila som sa...mizerne....takže...on sa vyspal s inou....On...
Počula som ako vstal z postele a potom ma zozadu objal okolo pása.
Bill: "Viem...keď ti to poviem bude to znieť...debilne ale...nevyspal som sa s ňou preto, že by som sa ti chcel pomstiť za to, že si sa olizovala s Tomom alebo preto, že by som ju miloval...Opili sme sa a...." odmlčal sa a hrýzol si spodnú peru. Otočila som sa k nemu.
Ja: "Tak prečo?!" zúfalo som naňho pozrela.
Bill: "Z vďaky..."
Ja: "Vďaky?! To si jej ďakoval za to, že ti ho pred tým vyfajčila?!" opýtala som sa uštipačne.
Bill na mňa zarazene pozrel a len pokrútil hlavou.
Bill: "Za to, že teraz netrčím v nejakom debilnom blázinci a nerežem si žily! Ale vieš čo?! Mám dojem, že s tým asi znova začnem pretože jedine to ma bude držať nad vodou!" zahučal podráždene a odišiel z izby pričom nezabudol poriadne tresnúť dverami. Chvíľu som sa mlčky dívala von oknom keď mi zrazu nejak doplo čo povedal. Zvrtla som sa a vybehla som z izby.
Ja: "Bill?!" zakričala som cez celý dom a zbehla som dole. Tam bol len Tom a čučal na telku.
Tom: "Čo je?!"
Ja: "I-išiel von?!"
Tom: "Nie...hore v kúpeľni..." usmial sa. Zvrtla som sa na päte a rýchlo som vybehla hore. Rozrazila som dvere na kúpeľni. Bill sedel pri vani a znudene sa díval pred seba. Keď som tam vtrhla strhol sa. Pribehla som k nemu a silno som ho objala.
Ja: "Ľúbim Ťa....Ľúbim Ťa....Prisahám!" šepkala som a pevne som ho držala. Taktiež ma objal a vtisol mi bozk do vlasov.
Bill: "Aj ja Teba..."
Ja: "Prečo...prečo si mi to nepovedal?!" zavzlykala som. Len mykol plecami.
Ja: "Ale už nie však?!" Neodpovedal. Chytila som ho za tvár a zadívala som sa mu do očí.
Ja: "Už nie však?!"
Bill: "Nie...neboj...to...to bolo vtedy keď si so mnou vôbec nekomunikovala..." pošepkal.
Ja: "Prepáč....Viem...urobila som chybu..." pošepkala som. Len sa usmial.
Bill: "To nič....Ľúbim Ťa! Ľúbim jedine Teba a nikoho iného...len teba..."
Ja: "Ja viem...Aj ja ľúbim len Teba..." pohladila som ho po tvári a potom som ho pobozkala...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 47.časť

20. ledna 2011 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 47.

Pozrela som na Toma. Mlčky sa díval pred seba.
Ja: "Takže?!"
Tom: "Chcem..." pozrel na mňa.
Mama: "A čo?!"
Tom: "Aby sme..." sekol sa a pozrel na mňa, potom na chalanov, znova na mňa a nakoniec sklonil hlavu. Vzdychol si.
Tom: "Chcem aby sme boli tak, ako ste povedali vy..." pozrel na rodičov. Ostala som úplne obarená a pár krát som rýchlo zamrkala pretože sa mi do očí natisli slzy a vlastne, ani neviem prečo. Zadívala som sa do svojho hrnčeka s čajom a mlčala som.
Mama: "Lisa?! Ty si k tomu ešte nič nepovedala a pritom sa to týka aj teba..."
Ja: "Nemám čo povedať..." pozrela som na ňu. Potom som pohľadom skĺzla na Toma.
Ja: "Len to, že ja sa už druhýkrát meniť nebudem!! To si zapamätaj!" zasyčala som naňho a vstala som od stola.
Ja: "Bill, potom dôjdi do stajne..." letmo som naňho pozrela a odišla som z kuchyne bez obzretia. Pomaly som sa odšuchtala k stajni a vošla som dnu. Hneď som si to namierila dozadu k Diablovmu boxu. Usmiala som sa, keď hneď ako ma zbadala vystrčil von hlavu. Pohladila som ho a otvorila som dvere na boxe. Vošla som dnu a pohladila som ho po šiji. Zafŕkal a štuchol do mňa. Letmo som sa usmiala a vtisla som mu pusu na lysinku na hlave. Smutne som si vzdychla a potom som šla do sedlárne, odkiaľ som vzala všetky potrebné veci a pomaly som sa pustila do čistenia stajne...

•••Bill•••
Keď Lisa odišla, neušlo mi, že Tom smutne sklonil hlavu a díval sa do svojho hrnčeka s čajom. Bezradne som pozrel na chalanov, no tí sa taktiež netvárili nejak extra nadšene. Znova som pozrel na Toma.
Ja: "Povedal si, že ste uzavreli mier..." zavrčal som naňho.
Tom: "Môžeš to nechať tak?!" otrávene na mňa pozrel.
Clair: "Fajn fajn...len sa nepobite okej?!" Pozrel som na ňu a potom opäť na Toma. Najradšej by som ho bol zahlušil! Čo mu zas sadlo na nos?!
Trevis: "A nemohli by sme ostať tak ako predtým?!" zatiahol zúfalo.
Thomas: "Alebo...keď Lisa Toma tak strašne neznáša..." povedal s neskrývanou iróniou v hlase a pozrel na Toma.
Thomas: "Nemohli by byť obaja s nami?! Aj tak si myslím, že Lisa by bola radšej..."
Ja: "Nie....to by bolo voči nej nefér..."
Trevis: "Tak jej necháme Toma..."
Sam: "No určite! A pozabíjajú sa, že?!" pozrel na Toma. Len mykol plecami akože jeho sa to netýka.
Ja: "No jasne! Už viem kôli čomu s ňou nechceš byť..." uškrnul som sa. Tomík si uvedomil, že sa nám zamiloval...V duchu som sa pousmial. Konečne!
Tom: "Vážne?! Tak kôli čomu ty génius?!" zavrčal podráždene.
Ja: "A to mám povedať takto pred všetkými?!" opýtal som sa s úškrnom. Tom ma chvíľu prepaľoval pohľadom.
Tom: "Kôli tomu to nie je!" zasyčal a radšej začal raňajkovať.
Ja: "No jasne...Poznám ťa lepšie ako vlastnú dlaň..." sladko som sa usmial. Tom naštvane zdvihol hlavu a prepálil ma pohľadom.
Tom: "Mohol by si už konečne držať hubu?!" zavrčal značne podráždene.
Sam: "Tak fajn fajn! Túto tému na dnešok uzavrieme! A Thomas, budú tak ako sa rozhodli..."
Pozrel som na Thomasa, ktorý si len vzdychol a neochotne prikývol. Potom mrkol na mňa a mykol plecami.
Ja: "Super..." vzdychol som si a začal som raňajkovať...konečne!! xD

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 46.časť

18. ledna 2011 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 46.

Úplne mimo som pozrela na Toma. Ten sa na mňa taktiež díval dosť vykulene a Bill tam len tak stál s taškou v ruke a striedavo sa na nás díval.
Mala som sto chutí takú mu vraziť, že by nevedel jak sa volá, no na druhej strane ho silno objať a pobozkať. Nakoniec som neurobila ani jedno. Cítila som ako sa mi oči plnia slzami a tak som sa otočila a rýchlo som vybehla hore do izby. Zavrela som za sebou dvere o ktoré som sa následne oprela a zviezla som sa na zem.
Cítila som sa...divne...po tvári mi stekali slzy a ja som nevedela či od šťastia alebo od zlosti....smútku alebo nenávisti...neviem....
Len som tam tak sedela s hlavou opretou o kolená a po tvári mi stekali slzy. Nemala som šajnu či ho Tom vyhodil, alebo je dnu....nevedela som to keďže som už dosť dlhú dobu sedela pri dverách s hlavou dole a hlavou mi behalo milión myšlienok....
Po dosť dlhej dobe som sa zdvihla a chcela som ísť dole...Aspoň mu niečo povedať, keďže som odtiaľ len tak odišla...Teda, keď je ešte tu...
Otrela som si slzy z tváre a otvorila som dvere. Ostala som však zarazene stáť, keďže rovno predo mnou stál Bill. Smutne som sa naňho dívala a cítila som ako mi po tvári znova stekajú slzy.
Bill: "Prepáč..." pošepkal potichu.
Ja: "Nevieš si predstaviť ako som sa cítila..." pošepkala som úplne potichu. Úplne pomaličky ku mne podišiel a potom ma objal. Pevne si ma k sebe privinul a pomaličky sme sa presunuli do izby. Štuchol do dverí čím ich zavrel a stále ma pevne zvieral v náručí. Taktiež som ho pevne objala a zaborila som tvár do jeho bundy. Nezmohla som sa ani na jediné slovko. Len som ho pevne držala a vzlykala som.
Bill: "Prepáč...nechcel som ti ublížiť..." pošepkal zúfalo a odtiahol sa odo mňa. Pohladil ma po tvári a zotrel mi slzy z líc.
Ja: "Ale ublížil....Prečo si odišiel?!" pošepkala som.
Bill: "Aby som tu teraz mohol stáť s tebou!" letmo sa usmial. Mlčky som sa naňho dívala.
Ja: "A tá....druhá?!" opýtala som sa tak trošku odmerane a pustila som ho. Bill si len vzdychol a posadil sa na posteľ. Smutne som naňho pozrela.
Ja: "Miluješ ju?!" opýtala som sa úplne potichu. Len na mňa vykulil tie jeho hnedé očičká a potom sa z chuti rozosmial.
Bill: "Milujem len TEBA anjelik...Poď tu..." vystrel ku mne ruku. Chvíľu som váhala, no potom som k nemu pomaly podišla a opatrne som stisla jeho ruku v tej svojej. Stiahol si ma k sebe na kolená a objal ma. Privinula som sa k nemu, oprela som si hlavu o jeho hruď a zavrela som oči.
Ja: "Tak kto to je?!" pošepkala som zúfalo.
Bill: "Volá sa Anabell..."
Ja: "Anabell..." zopakovala som. Len sa zasmial.
Bill: "Áno...Anabell...stretol som ju keď som došiel do mesta a vôbec som sa k nej nesprával práve najmilšie...Mal som totižto debilnú náladu a nebol som k nej práve najmilší aj keď som ju vôbec nepoznal..."
Ja: "A spoznal si ju?!"
Bill: "Hej...A stali sa z nás kamoši...nič viac, len kamoši....A veľmi mi pomohla, pretože myslím, že pokiaľ by som ju nespoznal, zrejme by som sa hneď na druhý deň zbláznil a niekde spáchal samovraždu a potom by sme sa už asi nevideli nikdy..."
Mlčky som naňho pozrela.
Bill: "Vtedy keď si volala....Bola u mňa preto, lebo som sa totálne uzavrel do seba po tom čo som videl ten článok v novinách....Sralo ma to, že všade kam som pozrel bol nejaký fotograf s foťákom a fotil jak o dušu....a taktiež ma štvalo to, že si bola v novinách...pretože som ti sľúbil, že nedovolím aby ťa riešil nejaký bulvár...." povedal smutne. "Nevieš si ani predstaviť ako som sa hneval sám na seba, že som ťa pred nimi neuchránil....A bol som v sprche SÁM!"

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 46.časť

18. ledna 2011 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 46.

Zobudila som sa okolo pol ôsmej. Ešte rozospato som pozrela von oknom, no hneď som hlavu skryla pod perinu. Totižto mi do izby svietilo slnko. Vôbec sa mi nechcelo vstávať a hlavne nie po tom včerajšku, keďže som vedela čo ma čaká... Smutne som si vzdychla a vyliezla som z postele. Pretrela som si oči a pricupkala som k dverám od kúpeľne. Bez zaklopania som vošla dnu, pretože som myslela, že Tom ešte bude spať, keďže on je nehorázny spachtoš. Mýlila som sa však. Tom si práve umýval zuby. Keď som však vošla do kúpeľne, bez toho aby na mňa pozrel čo i len kútikom oka, vrátil kefku na miesto, utrel si tvár do uteráka a vyšiel z kúpeľne. Len som sa bezradne dívala na teraz už zavreté dvere. Smutne som si vzdychla a podišla som k umývadlu. Uškrnula som sa keď som uvidela, že umývadlo ostalo špinavé od pasty. Otočila som sa a podišla som k jeho dverám. Prudko som nimi trhla a našťastie boli otvorené!! Inak by mi asi urvalo ruku xD Tom na mňa pozrel. Práve totižto stál pri skrini.
Tom: "Čo chceš?!" zavrčal. Na chvíľku ma to prekvapilo, no potom som sa v duchu usmiala. Fajn, keď chceš aby sme sa k sebe správali tak ako pred tým, máš to mať!!
Ja: "Nabudúce za sebou to debilné umývadlo opláchni! Nemienim čumieť na pastu, ktorá sa váľala v tvojich ústach!" zasyčala som, prepálila som ho pohľadom a zatresla som dvere skôr než niečo stihol povedať. Vrátila som sa k umývadlu a s nervami som ho opláchla. Super! Fakt super začiatok dňa!!
Urobila som rannú hygienu, vrátila som sa do izby kde som sa obliekla a potom som zišla dole. V kuchyni už boli všetci vrátane Toma a rodičov. Pozrela som na Toma, no hneď som pohľad sklonila a posadila som sa k stolu.
Tom: "Hovorí sa Dobré ráno!" rýpol do mňa. Mlčky som ho prepálila pohľadom a bola by som mu odpovedala niečo štipľavé, no mamča to zachránila.
Mama: "Ale no...Ako ste sa vyspali?!" usmiala sa od ucha k uchu a prichystala veci na stôl. Chalani si vymenili pohľady a potom pozreli na mamu.
Trevis: "Fajn..."
Thomas: "V pohode..."
Tom/Bill: "Ušlo to!"
Pozreli na seba a uškrnuli sa. Tiež som na nich pozrela. Tom na mňa tak smutne pozrel a potom odvrátil hlavu.
Otec: "Tak..." posadil sa. "Ešte stále trváte na tom aby ste ostali tak ako predtým?!"
Bill/Thomas/Trevis/Ja: "Áno!"
Tom: "Nie..."
Rodičia naňho pozreli...vlastne všetci sme naňho pozreli.
Bill: "Prečo?!"
Ja: "No...Prečo?!" spýtavo som naňho pozrela.
Tom: "Možno preto, že som kretén?!" silene sa na mňa usmial.
Ja: "Fajn ako chceš!" pozrela som na rodičov. "Dnes už mám na starosť Billa alebo ešte stále tohto kreténa?!" opýtala som sa uštipačne.
Mama: "Lisa!"
Ja: "Čo?!" zahučala som. "Už ste sa rozhodli?!"
Otec: "Hej! Chceli sme vás nechať tak ako predtým ale..."
Tom/Ja: "Fakt?!" opýtali sme sa naraz, avšak, Tom tak zúfalo a ja skôr s nádejou v hlase. Smutne som naňho pozrela. Mlčky sa díval na otca a o mňa pohľadom ani len nezavadil. Rodičia na seba zúfalo pozreli.
Mama: "Preboha tak čo chcete?! Najprv hundrete, že ste spolu a teraz zas, že spolu nebudete..." zatiahla zúfalo.
Ja: "Ja nemám nič proti tomu aby sme boli aj naďalej tak ako teraz....Ak však Tom nechce...ja ho nútiť nebudem...." mykla som plecami. Tom na mňa konečne pozrel.
Mama: "Takže?!" spýtavo na nás pozrela.

Pokračovanie nabudúce :)