Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Prosinec 2010

Šťastný Nový Rok....a moje kecy okolo :)

31. prosince 2010 v 18:00 | LubQa |  Keď sa J.K. rozpíše ;)
hjjk
Dokonalá osôbka, dokonalá signa :)
Stihla som si všimnúť (aká novinka čo xD), že už doooosť dlho som tu nič nenapíísala :) A nejak sa mi teraz hodil dátum 31.12.2010 - Silvester :)
hgbh
Posledný deň v roku 2010... Tento blog už funguje krásnych 14 mesiacov čo som veľmi rada, pretože mne blog vždy vydržal väčšinou len nejaký týždeň....a potom ma to omrzelo...
No tento nie :) Tento je úžasný a veľmi rada sem chodím :) Vždy sa mi na tvári roztiahne širokánsky úsmev keď si prečítam komenátre od Vás :) Nie je ich bohvie ako veľa ale aj to málo poteší :) Som veľmi rada, že sem chodíte :)
Chcela som Vás upozorniť...no upozorniť jak upozorniť...
Väčšinou keď čítam nejaké FF-ky, tak na českých blogoch a prišla som na to, že menšia zmena neuškodí :)
Budem písať trošku iným štýlom :) No veď čo menšia zmena neuškodí :) Taaakže sa nezľaknite až tu prídete a bum :D nejak sa v tom nebudete vedieť vyznať :) Len som prišla
na to, že takým spôsobom sa toho dá viac z príbehu vyžmýkať :) Jasne, budem si na to musieť zvyknúť, keďže od začiatku som písala formou JA rozprávania, ale pomaličky si zvykám :)
Taktiež tu pribudne jeden príbeh, ktorý píšem pre moju spolužiačku (už rok a pol xD No čo-nejak som sa nevedela dostať k tomu, aby som si sadla a niečo napísala) xD Ja za to nemôžem :) Nebite ma! :) Ja som šikulka viem xD A ešte jeden; ten už bude písaný tým novým štýlom :) Tak snáď to prežijete a neukameňujete ma :)
No...to je asi všeetko...Vlastne, tak som si všimla...zišiel by sa nový dess...Už som si o jeden napísala u jednej holky, len mám pocit, že z toho nič nebude :( Škoda...pretože robí fakt DOKONALÉ dessy...
Rozmýšľam taktiež, že písnem aj kaTHike, ibaže neviem či mi ho urobí, totižto má teraz dosť toho na práci..no nič...skúsim :) Ak sa niečo v najbližšej dobe zmení:D Uvidíte :) Totižto už by to nejak chcelo zmenu...:)

Tááák vám všetkým želám Šťastný Nový Rok a aby ste doňho vykročili tou správnou nohou :)
Vaša adminka LubQa :-*

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 37.časť

31. prosince 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 37.

Ja: "Pri posteli....Fajn...To je široký pojem..." hundrala som keď som šla k posteli. Bože môj! Ako dokáže jedna, JEDNA osoba narobiť taký neporiadok!? Zdvihla som vankúš, perinu, dokonca aj plachtu no nikde tam nebol. Vzdychla som si a kľakla som si k posteli. Zaostrila som zrak keď som konečne zbadala niečo čo teoreticky mohlo byť diaľkové. Trošku viac som vliezla pod posteľ a natiahla som ruku za diaľkovým...teda za teoretickým diaľkovým a keď som ho už konečne držala v ruke, zacítila som, že mi po nej niečo lezie. Zľakla som sa a strhla som sa no neuvedomila som si, že som pod posteľou a tak keď som zdvihla hlavu rovno som ju tresla do postele.
Ja: "Auuu..." zakvílila som zúfalo a už so sklonenou hlavou som vyliezla spod postele. Hodila som diaľkové pred seba a oprela som sa o posteľ. Chytila som hlavu do dlaní a zavrela som oči. Svinsky to bolelo.
Bill: "Anabell?! Si v pohode?!" zakričal z kúpeľne.
Ja: "Hej hej....pohoda...Len sa sprchuj..." odkričala som mu s kyslím xichtom, keďže hlava ma hnusne bolela. Po chvíľke som vstala a zdvihla som diaľkové zo zeme. Postavila som sa a zapla som telku. Išli správy a práve dávali znova to video s Billom. A k tomu pravdaže "múdre kecy" novinárov...Ach jaj...Prečo to ešte stále rozoberajú?! Nemohli by ho už konečne nechať na pokoji?! Asi 15 minút som znudene prepínala kanály keď som telku vypla a hodila som ovládač na skrinku. Zvalila som sa na posteľ a zavrela som oči. Obtáčala som si prameň vlasov okolo ukazováka, keď zrazu začal zvoniť telefón. Zdvihla som hlavu a rozhliadla som sa po izbe. Nebol to môj mobil, keďže ten som mala vo vrecku. Vstala som z postele a šla som ku gauču z ktorého to zvonenie vychádzalo. Všimla som si tam Billov mobil.
Ja: "Eeee...Bill??!" zakričala som a vzala som mobil do ruky. Svietilo tam nejaké číslo. Podišla som ku kúpeľňovým dverám a zaklopala som.
Bill: "No?!"
Ja: "Zvoní ti mobil!"
Bill: "Ahaaa....a kto volá?!"
Ja: "Noo..." mrkla som na displej. "Neviem....je tu len nejaké číslo..."
Bill: "Aha....jooj no zdvihni a povedz, že som v sprche a o chvíľu dôjdem..."
Ja: "A si v sprche?!"
Bill: "Nieee....len zdvihni a povedz, že o chvíľu som tam..." aj keď som ho nevidela, vedela som, že sa uškiera. Hajzlík jeden. Vzdychla som si a zdvihla som.
Ja: "Prosím?!" ozvala som sa. Ticho...
Ja: "Je tam niekto?!" opýtala som sa pochybovačne. Niečo tam zašušťalo a potom sa ozvala nejaká holka.
"Kto tam je?!"
Ja: "Eee....Bill je v sprche a odkazuje, že máš chvíľku počkať..." práve keď som dopovedala sa v dverách objavil Bill. Rýchlo som mu podala mobil. Zvraštil obočie a priložil si mobil k uchu.
Bill: "Prosím?!" ozval sa milo. Potom som počula už len to ako naňho skríkla, že ho nenávidí a zrejme zložila. Bill na mňa totálne vykulene pozrel a odtiahol si mobil od ucha. Až vtedy mi doplo, že to bola najskôr Natalie....Zúfalo som naňho pozrela a priložila som si ruku na ústa.
Ja: "Prepáč..." pošepkala som zúfalo.
Bill: "Nie...nie to...."
Ja: "Mala som to nechať tak..." krútila som hlavou a posadila som sa na posteľ. Bill ku mne podišiel.
Bill: "Nie je to tvoja vina...apropo....ja som ti to kázal zdvihnúť takže je to moja chyba!"
Ja: "Lenže teraz je to všetko totálne v hajzli..." zúfalo som naňho pozrela a cítila som, že mi po líci steká slza. Toto som nechcela....
Bill: "Ono to bolo v hajzli už dávno predtým...." smutne si vzdychol a potom ma objal...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 37.časť

31. prosince 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 37.

•••Bill•••
Bolo asi pol ôsmej, keď som zliezol dole. Chalani práve raňajkovali.
Thomas: "Dobré ráno..." uškrnul sa. Len som mu mávol rukou a podišiel som k linke. Nalial som si kávu do hrnčeka a posadil som sa k stolu. Chalani sa na mňa s úškrnom dívali.
Ja: "Čo jeee?!" zahučal som, no taktiež som sa uškrnul.
Trevis: "Čo si v noci stváral?!"
Ja: "Spal..."
Thomas: "A to preto si taký unavený?!" uškrnul sa. Štuchol som doňho a potom sme sa všetci traja rozosmiali.
Ja: "Hej..." usmial som sa a rozhliadol som sa okolo. "Kde máte sestru?!"
Trevis: "Čo ja viem...asi už niekde mučí tvojho brata..." uškrnul sa.
Ja: "No to hej...Čo dnes budeme robiť?!" so záujmom som na nich pozrel.
Chalani na seba pozreli.
Thomas: "Čo ja viem...Môžme..."
Trevis: "Pôjdeme na kone..."
Ja: "No počkaj počkaj...Akože jak na kone?!"
Thomas: "No pekne ti osedláme...teda ty si osedláš Dáriusa a hor sa na prechádzku!" uškrnul sa. S podvihnutým obočím som naňho pozrel a potom som sa rozosmial.
Ja: "No to isto..."
Trevis: "Ale vážne..." usmial sa.
Ja: "No to teda nie...mňa na koňa neposadíš..."...
•••
Dosť vyklepane som podišiel k boxu, v ktorom bol Dárius. Pozrel som na chalanov. Len sa uškierali jak cvičené opičky v ZOO.
Ja: "Ehm...a nemohli by ste ho vyviesť vy? Viete...nebol by som rád ak by ma kopol..."
Thomas: "Neboj..." uškrnul sa a podišiel ku mne. Potom otvoril dvere na boxe a vošiel dnu.
Trevis: "Veď minule si ho von vyviedol tak čoho sa teraz bojíš preboha!" uškrnul sa.
Ja: "Ale minule som naňho nemusel vysadnúť..." kyslo som sa usmial a potom som opatrne vošiel do boxu. Podišiel som k Dáriusovi a pohladil som ho. Usmial som sa keď ku mne otočil hlavu. Thomas mi podal uzdu a tak som mu ju pripol a vyviedol som ho von.
Trevis: "Fááájn..." žmurkol na mňa a potom som ho osedlal s ich, ale hlavne s Božou pomocou. Chalani sa na seba uškrnuli a potom si osedlali svoje kone. Vyšli sme von pred stajňu.
Ja: "Eh...fajn a nenašiel by sa nejaký stolík?!" Chalani na seba pozreli, potom na mňa a nakoniec sa rozosmiali jak taký retarďáci.
Thomas: "S-stolík?!" rehotal sa a dobre, že ho nerozpučilo. Uškrnul som sa a taktiež som sa s nimi rozosmial.
Ja: "Noa?! Veď....veď pozri aký je vysoký!" Chalani sa ešte viac rozosmiali.
Trevis: "Fajn....princeznička..." uškrnul sa. Prepálil som ho pohľadom a zachmúril som sa.
Ja: "V živote som nesedel na koni....teda raz...ale mal som trinásť!" zahučal som.
Thomas: "Noa?! Daj nohu do strmeňa...No nekukaj na mňa jak bager na tvardu hľinu!" Zaklipkal som očami a potom som sa znova rozosmial.
Trevis: "Mám ťa priviazať o jeho chvost aby ťa ťahal za sebou?!" uškrnul sa. Odkašľal som si a hrabol som si do vlasov. Potom som pozrel na chalanov a znova na Dáriusa. Chytil som sa sedla a dal som nohu do strmeňa.
Trevis: "Počkaj..." podišiel ku koňovi a pridržal ho. Len som sa usmial a potom som naňho vysadol.
Ja: "Hou...wow..." uškrnul som sa a vzal som do rúk opraty. Trošku zatriasol hlavou no inak ostal pokojne stáť. Chalani sa na neska uškrnuli.
Thomas: "Fajn...myslím, že to pôjde..." usmial sa a potom aj oni vysadli na svoje kone.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 36.časť

29. prosince 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 36.

***Anabell***
Dosť dlho sme ležali a ani jeden sa nehol. Bill mal stále zavreté oči a ja som ho hladila po vlasoch. Odhrnula som mu vlasy z tváre a zadívala som sa naňho. Ukazovákom som mu jemne prešla po línii tváre na čo sa usmial.
Ja: "Vieš čo urobíš teraz?!"
Bill: "Hmm....Budem aj naďalej ležať a nechám sa tebou hladiť po tvári?!" otvoril oči a usmial sa na mňa. Trošku rozpačito som sa usmiala.
Ja: "Heh..." trošku zarazene som sa usmiala. "Dobre no..." mykla som plecami. Len sa usmial a zadíval sa na mňa. Jemne ma pohladil po tvári a letmo sa usmial. Jednou rukou ma chytil za krkom, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Bola som úplne šoknutá, no po chvíľke som ho jemne chytila za tvár a spolupracovala som.
Bol to krásny pocit, no po chvíli som sa od neho odtiahla. Je predsa zadaný...
Ja: "Prepáč...ja...ja nemôžem...." odtiahla som sa od neho.
Bill: "Nie...bola to moja chyba ty prep..." nedopovedal, pretože som ho znova pobozkala. Bill sa na mňa prevalil a ruky mi chytil nad hlavou pričom sa na mňa pomaličky položil a stále ma bozkával. Po hodnej chvíli sa odo mňa pomaličky odtiahol a jemne ma uhryzol do spodnej pery. Čelom sa oprel o to moje a obaja sme zrýchlene dýchali.
Nosom sa úplne jemnulinko otrel o ten môj a sladko sa usmial.
Bill: "Som hajzel..." zasmial sa.
Ja: "A ja mrcha...sme si kvit..." povedala som trošku udýchane. Len sa zasmial a znova ma pobozkal. Chvíľku som sa nechala no potom som sa odtiahla.
Ja: "To nemôžeme..." pokrútila som hlavou.
Bill: "Jou...Máš pravdu..." prikývol a vstal zo mňa. Zdvihol sa a mrkol na mobil. Potom sa na mňa usmial.
Bill: "Idem do sprchy okej?! A..."
Ja: "Mám na výber?!" usmiala som sa.
Bill: "Hmm....nie! Takže tu na mňa pekne počkáš pokiaľ nemáš nič dôležitejšie na práci!" usmial sa.
Ja: "A potom?!" oprela som sa o lakte a zadívala som sa naňho.
Bill: "Potom môžeme ísť von...pretože sa tu asi zbláznim..." rozhodil rukami a zúfalo na mňa pozrel.
Ja: "Dobre...A...čo paparazzi?!"
Podišiel k skrini z ktorej si vybral uteráky a s úsmevom na perách na mňa pozrel.
Bill: "Dám si na hlavu vrece a budem pre všetkých paparazzi neviditeľný!" uškrnul sa. S podvihnutým obočím som naňho pozrela a potom som vyprskla smiechom. Nechápavo sa na mňa díval a uškrnul sa.
Bill: "Čo je?!"
Len som pokrútila hlavou a zaborila som tvár do vankúša. Ešte stále som sa smiala....No...mám pocit, že tak skoro ma to neprejde x)
Bill: "Fajn no...Idem do sprchy a dúfam, že keď sa vrátim už sa dorehoceš!" podotkol a potom som počula už len to ako zatvára dvere. Ešte chvíľu som sa smiala, no potom som sa posadila na posteľ a z hlboka som sa nadýchla. Že s vrecom na hlave...Bože to je ťuťko...S úškrnom som pokrútila hlavou a vstala som z postele. Chcela som si zapnúť telku, no nejak som nemohla nájsť diaľkové.
Ja: "Bill?" zakričala som a podišla som k dverám. Už som počula tiecť vodu. Zaklopala som na dvere.
Bill: "No?!"
Ja: "Kde je diaľkové od telky?!" Chvíľu bolo ticho a potom som ho počula ako sa smeje.
Ja: "Čo ti je smiešne?!" zahučala som.
Bill: "Asi...niekde pri posteli....Heh..."

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 36.časť

29. prosince 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 36.

Odtrhol som si sedmokrásku a zvalil som sa na chrbát. Zdvihol som ruku so sedmokráskou nad hlavu a zadíval som sa na ňu. Mapoval som ju pohľadom, keď mi zrazu niečo napadlo. Usmial som sa....snáď ju potom tá debilná nálada prejde...
Vstal som a stále držiac v ruke tú sedmokrásku som sa pomaly vrátil naspäť na ranč. Keď som došiel k stajni, Lisa práve vyvádzala von Diabla a Keshu. Bola však otočená chrbtom ku mne, keďže tam ešte niečo robila....Potichu som k nej zozadu podišiel a strčil som jej sedmokrásku popod nos.
Lisa: "Čo..." zarazene sa ku mne otočila. Nevinne som sa usmial a mykol som plecami.
Ja: "Prepáč..."
Lisa: "Ehm....a za čo?!" nechápavo na mňa pozrela.
Ja: "Za to čo som ti povedal..." zadíval som sa na ňu a podával som jej kvietok. Chvíľu sa na mňa zachmúrene dívala, no potom sa usmiala a pomaly si ho odo mňa vzala.
Ja: "Neboj, nie je tam bomba..." zasmial som sa. Len s úsmevom pokrútila hlavou.
Lisa: "Pri tebe človek nikdy nevie..."
Ja: "No to hej....je tamto z lúky a pokiaľ vám tam nerastú vybuchujúce kvietky tak potom je neškodná!" uškrnul som sa a zadíval som sa na obe kone.
Lisa: "Neboj...nebudem ťa nútiť jazdiť na nej..." mykla plecami.
Lisa: "Inak...Ďakujem..." ukázala na sedmokrásku a potom vzala obe kone za uzdu.
Ja: "Aháá...a to chceš jazdiť naraz na oboch?!" uškrnul som sa. Pozrela na mňa.
Lisa: "Nie...jazdiť budem len na Diablovi..." diabolsky sa usmiala a potom naňho vysadla. Už brala Keshu za uzdu no zastavil som ju.
Ja: "No počkáááj....Teraz patrí mne nie?!" žmurkol som na ňu a vzal som si od nej Keshu. Len na mňa s podvihnutým obočím pozrela.
Lisa: "A už sa nebojíš?!" rýpla si. Prižmúril som oči a uškrnul som sa.
Ja: "Strašne!" vyplazil som jej jazyk.
Lisa: "Fajn...tak na ňu vysadni a ideme..."
Ja: "Aha...no fajn a nezdrhne...Alebo...čo keď ma zhodí?!"
Lisa: "Dávam na teba bacha ne?!"
Ja: "No to si ma utešila..." otrávene som na ňu pozrel a pohladil som Keshu.
Lisa: "Joooj..." zosadla z Diabla a chytila Keshu za ohlávku. "Teraz sadaj...Alebo ťa mám vytlačiť?!" uškrnula sa.
Ja: "Mohla by si..."
Lisa: "Ha ha....Fajn...daj nohu do strmeňa, chyť sa sedla a vyšvihni sa hore..." Len som si vzdychol a....vysadol som na Keshu.
Ja: "Wooow..." uškrnul som sa.
Lisa: "Fajn...to bol len začiatok...ešte sa ju musíš naučiť ovládať...Hmm...počkaj chvíľu..." usmiala sa a vybrala sa do stajne.
Ja: "Héééj....nenechávaj ma samého!" zúfalo som na ňu pozrel.
Lisa: "Neboj...nehne sa kým ju nevyzveš....Hneď som späť..." usmiala sa a stratila sa mi v stajni. Pozrel som na Diabla no ten spokojne prežúval trávu. Kesha sa zrazu pohla.
Ja: "Héééj....stoj...počkaj..." vytreštil som na ňu oči. Ona ďalej pomaličky kráčala.....ku kýbliku z vodou.
Ja: "No fajn..." uškrnul som sa keď začala piť. Po chvíľke zo stajne vyšla Lisa. Keď ma zbadala, rozosmiala sa.
Ja: "No ha ha!" kyslo som sa usmial. Len pokrútila hlavou, šla po Diabla a potom ku mne podišla. Pripla Keshi nejaké lano o ohlávku.
Ja: "Eeee....to čo je?!"
Lisa: "To aby si mi nezdrhol...nedobrovoľne..." usmiala sa a vysadla na Diabla. Priviazala lano (lonžovacie) o hrušku diablovho sedla a s úsmevom na mňa pozrela.
Lisa: "Hor sa na prechádzku..." štuchla Diabla do slabín a pomaly vykročila a ja za ňou...

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 35.časť

27. prosince 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 35.

***Natalie***
Zbehla som dole schodmi a šla som do kuchyne.
Ja: "Tom?!" nakukla som dnu. Práve sa hrabal v chladničke.
Tom: "Hmm?!"
Ja: "Eee....Nevidel si niekde môj mobil?!"
Tom: "Eeee....naposledy bol v obývačke na gauči...Kde je teraz to neviem..." mykol plecami a vybral si papaníčko z chladničky.
Tom: "Dáš si?!" pozrel na mňa. Len som pokrútila hlavou. Tom si siahol do vrecka a podával mi svoj mobil.
Tom: "Cinkni si..." Vzala som si ho od neho.
Ja: "Ďakujem..." usmiala som sa a naťukala som svoje číslo. Priložila som si mobil k uchu a započúvala som sa. "Volaný účastník je dočas..." zrušila som to.
Ja: "Je vypnutý...super..." položila som mobil na stôl a šla som do obývačky. Najprv som prehľadala gauč či niekde nie je zapadnutý a potom som mrkla pod gauč. A BINGO! Vytiahla som mobil spod gauča a zapínajúc ho som šla do kuchyne.
Tom: "Máš?!"
Ja: "Mhm..." usmiala som sa a posadila som sa k stolu. Keď sa konečne zapol, všimla som si jeden neprijatý hovor a SMS. Ten hovor bol od...
Ja: "Bill?!" pošepkala som prekvapene.
Tom: "Čo?!" nechápavo na mňa pozrel.
Ja: "Volal mi Bill...a...Čo tam je?!" podávala som mu mobil. Bola tam totižto aj SMS-ka tiež od Billa. Vzal si odo mňa mobil a chvíľu doňho čučal.
Tom: "Heh....Milujem Ťa..." usmial sa.
Ja: "Čo?! Mňa?!"
Tom: "V tej SMS...stojí tam: Milujem Ťa..." s úsmevom mi vrátil mobil. Zadívala som sa na tú SMS a cítila som ako mi po tvári stekajú slzy.
Tom: "Čo je?!" chytil ma za ruku.
Ja: "Prečo....prečo to robí...." zúfalo som naňho pozrela. "Prečo jednoducho nepríde?! Ja ho potrebujem Tom...Potrebujem ho..." zavzlykala som. Tom vstal a podišiel ku mne. Pevne ma objal. Taktiež som ho objala a rozplakala som sa.
Ja: "Chcem aby sa vrátil....aby bol naspäť so mnou..."
Tom: "Vráti sa....neboj....on sa vráti..."
Ja: "A kedy?! Keď sa z toho všetkého už načisto zbláznim?!" zavzlykala som zúfalo. Pohladil ma po tvári a pritisol si ma k sebe.
Tom: "Pšššt....Bude to v poriadku....uvidíš..."
Ja: "Keď...keď chce aby som sa zbláznila tak sa mu to pekelne darí..." Tom sa uškrnul.
Tom: "Fakt? Vyzeráš celkom normálne..."
Ja: "Prestááň..." štuchla som doňho a zachmúrila som sa. Len sa usmial a zotrel mi slzy z tváre. Smutne som sa naňho dívala.
Ja: "Tebe nechýba?!" pošepkala som. Tom sa len zasmial.
Tom: "Nechýba?! Idem sa zblázniť z toho, že tu nie je...Pozri..." vzal mobil zo stola a podal mi ho.
Tom: "Zavolaj mu..."
Ja: "Teraz?!"
Tom: "A kedy?! Nebodaj zajtra?! Teraz hneď! A keď ti nezdvihne tak je to len običajný hajzel a nie niekto kto ťa miluje!" strčil mi mobil do ruky. Ešte raz som naňho spýtavo pozrela, no keď prikývol, vzdychla som si a v zozname som si vyhľadala jeho číslo. Vytočila som ho a priložila som si mobil k uchu. Chvíľku to zvonilo....teda dosť dlho to zvonilo, kým niekto konečne zdvihol.
"Prosím?!" ozvala sa nejaká holka....Len som vyplašene pozrela na Toma....

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 35.časť

27. prosince 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 35.

•••Tom•••
Stál som tak jak taký debil, mokrý od hlavy po päty a díval som sa na zavreté dvere za ktorými práve skončila Lisa.
Sviňa jedna! Pozrel som na moju totálne zmočenú posteľ. Chvíľu som rozdýchaval a potom som sa prezliekol. Otvoril som okno a vyvesil som von perinu aby vyschla. Zabijem ju! Už si ani ľahnúť nemôžem lebo by som sa okúpal...
Zašil som sa do kúpeľne a uterákom som si osušil xicht. Umyl som si zuby, vzal som si mobil a zbehol som dole.
Naštvane som vyšiel von. Na terase už čakala Lisa. Keď ma uvidela, doširoka sa usmiala.
Lisa: "No vidíš, že to ide..." usmiala sa a potom sa vybrala do stajne. Len som jej vyplazil jazyk a znechutene som šiel za ňou.
Lisa: "Vieš čo budeš dnes robiť?!" s úškrnom na mňa pozrela a vošla do stajne.
Ja: "Mučiť Ťa?!" zavrčal som.
Lisa: "Ha-ha....Naučíš sa jazdiť na koni..."
Ja: "Zabudni..."
Lisa: "A pomôžeš mi vyviesť kone na lúku..."
S podvihnutým obočím som na ňu pozrel a potom som sa rozosmial.
Lisa: "Fajn....keď sa ti to zdá smiešne, potom môžeš ešte vyčistiť všetky boxy!" sladko sa usmiala a vošla do boxu k Diablovi.
Ja: "A kto mi to nakáže?! Nebodaj ty?! Vieš čo ja ti na to môžem tak akurát z vysoka!"
Lisa: "Fajn....Ale ver, že raz sa na tom koni musíš naučiť jazdiť!" pozrela na mňa.
Ja: "Bože a načo?!" rozhodil som rukami. "To žeby som naklusal nabudúce na pódium na koni?!"
Len sa zasmiala.
Lisa: "Dobre...rob si čo chceš..." mykla plecami a vyšla z boxu. Šla do sedlárne odkiaľ vzala Diablove veci. Položila ich do boxu a postavila sa predo mňa.
Lisa: "Ale ver, že odo mňa už v živote žiadnu pomoc nedostaneš!" prepálila ma pohľadom a vošla k Diablovi do boxu. Zasmial som sa.
Ja: "A žiadal som ju od teba niekedy?!" sarkasticky som sa zasmial a vošiel som k nej do boxu. Ani na mňa nepozrela. Chytil som ju za ruku a nalepil som ju na stenu. Zachmúrene na mňa pozrela.
Lisa: "Čo robíš?!"
Ja: "Tak žiadal som ťa kurva niekedy o pomoc?!" zavrčal som naštvane.
Lisa: "Nie..." povedala potichu a sklonila hlavu. Pustil som ju.
Ja: "Tak potom drž jazyk za zubami..." prepálil som ju pohľadom a vyšiel som von z boxu. Už som vychádzal zo stajne, keď ma zastavila. Chytila ma za ruku a otočila si ma k sebe.
Lisa: "Počkaj..." zadívala sa na mňa. Podvihol som obočie....no jasne...je úplne na mäkko...
Ja: "Nemám záujem..." silene som sa usmial a chcel som pokračovať v ceste, no znova ma zastavila.
Lisa: "Tom veď....prečo sa hneď za všetko naštveš?!" rozhodila rukami.
Ja: "Ja nie som naštvaný, len ma nebaví byť tvojím pajácom na gumičke!"
Zarazene na mňa ostala zízať....
Ja: "Čo zas?!" vyštekol som na ňu.
Lisa: "Už nič..." odstúpila odo mňa. "Môžeš ísť...ver, že ja ťa už nikdy nezavolám..." povedala potichu, ešte na mňa pozrela a potom sa vrátila k Diablovi.
Ja: "Fajn...jak chceš!" zahučal som na ňu a vyšiel som zo stajne. Znudene som si to namieril k lúke kde som sa zas zvalil pod ten strom a zaboril som tvár do dlaní.
Z hlboka som sa nadýchol a zavrel som oči. Neviem prečo, no v momente sa mi vybavil Lisin smutný pohľad keď mi hovorila, že môžem ísť...Nechcel som k nej byť tak hrubý a protivný.... Nikdy sa tak nesprávam k holkám.... Tak prečo k nej hej...?!

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 34.časť

25. prosince 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 34.

Viac som však mala strach o Billa...totižto ešte v ten deň keď odišiel som večer v správach videla tú momentku, kde všetkých fotografov slušne poslal do predele....Zrejme toho musí mať už cez hlavu...Ani sa mu nečudujem...
Párkrát som mu volala no bol mimo dosahu...takže mal najskôr vypnutý mobil...
Keď už však prešli tri dni a vôbec som sa mu nemohla dovolať som sa rozhodla, že ho pôjdem skontrolovať...Je v podstate aj moja chyba to čo sa teraz deje okolo neho...
Našťastie, keď som došla k hotelu, neboli tam žiadny fotografi...aspoň ja som žiadnych nevidela...Vošla som do hotela a šla som k recepcii.
Ja: "Dobrý deň...Ja...Je tu ubytovaný Bill Kaulitz?!"
Recepčná: "Dobrý....Hmm...Áno...izba 299...Mám vás ohlásiť?!"
Ja: "Ja....Netreba...môžem ísť za ním?"
Recepčná: "Určite..." usmiala sa. Tiež som sa tak letmo usmiala a šla so k výťahu. Vyviezla som sa na druhé poschodie a hľadala som izbu číslo 299. Po chvíľke som ju našla. Na dverách mal zavesenú tú kartičku, že: Nevyrušovať!
Vzdychla som si a zaklopala som na dvere. Chvíľku sa nič nedialo a potom otvoril dvere. Vyzeral strašne....mal obrovské kruhy pod očami, bol úplne biely a bolo na ňom vidieť, že len nedávno plakal...Keď ma uvidel, díval sa na mňa dosť prekvapene....
Bill: "Anabell?!" pošepkal smutne. Len som sa naňho zúfalo dívala. Po chvíľke ticha ma vtiahol dnu a silno ma objal.
Bill: "Som rád, že si prišla..." pošepkal a pevne ma držal. Silno som ho objala a oprela som si hlavu o jeho plece.
Ja: "Bála som sa o Teba....Neozval si sa a....nezdvíhal si telefón..." šepkala som a pevne som ho držala. Po hodnej chvíli som sa od neho pomaly odtiahla a pohladila som ho po tvári.
Ja: "Vyzeráš zničene..." pošepkala som smutne. Len sa na mňa zúfalo díval. Potom sa mlčky otočil a podišiel k posteli na ktorú sa posadil. Chrbtom sa oprel o stenu, rukami si objal kolená a oprel si o ne bradu. Smutne som sa rozhliadla po izbe... Mal tu bodrel jak v tanku. Podišla som k oknu a otvorila som ho. Otočila som sa naspäť k Billovi a podišla som k posteli. Opatrne som sa k nemu posadila a pohladila som ho po vlasoch. Pozrel na mňa. Letmo som sa usmiala a objala som ho..
Ja: "Všetko bude v poriadku...uvidíš....vyrieši sa to...." pošepkala som a pevne som si ho u seba držala. Po chvíľke si ľahol a položil si hlavu na moje nohy. Usmiala som sa a hladila som ho po vlasoch a tvári. Celý čas mal zavreté oči.
Ja: "Keď si sa neozval....Myslela som, že si odišiel..."
Bill: "Bez rozlúčky?" otvoril oči a s letmým úsmevom na mňa pozrel. Len som mykla plecami.
Bill: "Je toho na mňa veľa..." pošepkal. Vzdychla som si a pohladila som ho po tvári.
Ja: "Videla som ťa v telke...Ten tvoj pozdrav pre všetkých reportérov bol sexy!" usmiala som sa.
Bill: "To som nebol ja! To bol ten zlý Bill, ktorý je vo mne vieš...."
Ja: "Ahá....Tak fajn...Ty zlý Bill..." uškrnula som sa. Letmo sa usmial.
Ja: "No vidíš....Usmej sa ešte troškúúúú...." uškrnula som sa a prstami som mu roztiahla ústa do úsmevu na čo sme sa obaja rozosmiali.
Bill: "Anabell?!" ozval sa potichu a zadíval sa na mňa. Usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Ja: "Áno?!"
Bill: "Som rád, že som ťa spoznal...." pošepkal a usmial sa.
Ja: "Hej....Aj...Aj ja som rada, že som ťa spoznala...." pošepkala som trošku zarazene, no potom som sa usmiala.
Pobozkala som ho na čelo a objala som ho.
Ja: "Aj ja som rada, že som Ťa spoznala....Bill Kaulitz..."

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 34.časť

25. prosince 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 34.

•••Lisa•••
Chvíľu mlčal a potom sa na mňa uškrnul ako posledný debil na svete.
Ja: "Čo je?!" zahučala som otrávene. Nič nepovedal len si jazykom prešiel po spodnej pere a potom ma zrazu vzal na ruky....teda presnejšie, prehodil si ma cez plece.
Ja: "Héééj...pusti maaa..." pišťala som a metala som sa, no on sa len uškrnul.
Tom: "Nemáš mi žrať nervy..." zazubil sa a potom ma niesol...rovno ku kadi s vodou....no teda bola to taká obrovská nádoba s vodou...
Ja: "Nie...prestaň....daj ma dole..." hučala som naňho a metala som sa najviac ako to šlo, no ten kretén sa len smial.
Tom: "Aby si nabudúce nežrala nervy..." uškrnul sa a keďže zastal pri tej vani s vodou, bez tej najmenšej drzosti ma do nej hodil. Voda nebola až tak studená ale predsa.
Ja: "Aaaaaaaaaaa....ty...ty...kretén!" pišťala som naštvane. Hajzel! Tom sa len smial.
Tom: "Aj ja ťa mám rád! Hlavne keď spíš a držíš jazyk za zubami!" uškrnul sa, poslal mi vzdušnú pusu a bez tej najmenšej drzosti odišiel.
Myslela som, že ma porazí. Sedela som v tej hnusnej vode totálne zmočená a nezmohla som sa ani na jedno slovo. Len som sa dívala na chrbát toho chumaja, až kým nezmizol v dome.
Kretén jeden vydrbaný! Hajzel!
Naštvane som vyliezla z tej odpornej vody, pretože už mi začínala byť kosa. Vyzerala som jak strašiak do sena...
Toto mi zaplatíš Kaulitz! Draho!
Už k nemu nikdy nebudem milá! Nikdy! Tieto prázdniny mu tak znepríjemním, že na to do konca svojho debilného života nezabudne! Prisahám!
Naštvane som vpálila do domu a hneď som si to namierila hore do izby. Vošla som do kúpeľne a zamkla som za sebou. Ešte som však podišla k dverám do Tomovej izby. Prudko som ich rozrazila. Tom si práve prezliekal tričko takže tam bol hore bez. Vražedne som naňho pozrela, vybrala som kľúče z dverí a zatresla som za sebou dvere. Zamkla som ich a ZNOVA som zaliezla do sprchy...

•••Ráno•••
Bolo ešte len 6:15 keď som rozrazila dvere na Tomovej izbe. Strhol sa a rozospato na mňa pozrel.
Tom: "Čo....robíš?!" zúfalo na mňa pozrel.
Ja: "Máš 10 minút na to, aby si sa vykotil z postele a zliezol dole inak ti na hlavu vylejem kýbeľ vody!"
Len niečo zahundral, pretiahol si perinu cez hlavu a spal ďalej. Uškrnula som sa a zbehla som dole. Na stole v kuchyni som našla odkaz od rodičov, že vraj šli do mesta a prídu asi až večer tak sa máme správať NORMÁLNE a nerobiť voloviny. Uškrnula som sa a mrkla som na hodinky. Ešte mal 6 minút.
Z misky na stole som si vzala jablko, umyla som si ho a mrkla som smerom ku schodom. Ešte stále nešiel. Zahryzla som do jablka a šla som do obývačky. Zapla som si telku a znudene som ju sledovala. Po asi 15 minútach (+ tých Tomových 10, t.j. po 25 minútach) som sa zdvihla a šla som do kúpeľne. Do vedra som napúšťala poriadne ľadovú vodu a keď bolo plné až po okraj, šla som hore. Potichučky som otvorila dvere na jeho izbe a nakukla som dnu. Spinkal. Uškrnula som sa a vošla som do izby. Potichu som podišla k jeho posteli. Keď som však uvidela ten jeho xicht, skoro ma vystrelo. Položila som vedro na zem a vybrala som mobil z vrecka. Odfotila som ho a potom som mu ten kýbeľ vody bez mihnutia oka kydla na hlavu. Vyskočil z postele a totálne vykulene sa na mňa díval.
Ja: "Máš 5 MINÚT!" ešte som mu to aj ukázala na prstoch a bez mihnutia oka som vyšla z jeho izby. Keď som zbehla dole, zvalila som sa na gauč a rozosmiala som sa.
Nj, ten jeho xicht.... xD

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 33.časť

23. prosince 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 33.

Ako som predpokladal, pred hotelom bol húf fotografov...Ledva som tam zaparkoval auto. Hneď sa ku mne predral poslíček.
Ja: "Ďakujem..." podal som mu kľúče a predieral som sa pomedzi tých debilných fotografov do hotela.
Reportér: "Je pravda, že sa vaša priateľka vyspala s vaším bratom?!"
Reportérka: "A vy?! Vyspali ste sa s tou predavačkou?!"
Reportér2: "Je to vážne?! Už ste sa rozišli s vašou terajšou priateľkou?!"
Mal som sto chutí rozbiť im všetkým ústa.
Reportérka: "Čo hovoríte na to, že Váš brat sa vyspal s Natalie?!" Prudko som sa otočil a vražedne som pozrel na tú reportérku.
Ja: "Viete čo na to hovorím?!" zavrčal som. "Toto!" kyslo som sa zaxichtil a ukázal som im vztýčený prostredník. A všetci tí fotografi jak sprostí začali fotiť. Super...Len som pokrútil hlavou a šiel som do hotela. Vzal som si kľúče od recepčnej a vyviezol som sa k svojej izbe. Keď som za sebou zavrel dvere, chrbtom som sa o ne oprel a zviezol som sa na zem. Toto je horšie ako zlý sen....ako tá najstrašnejšia nočná mora....Nenávidím tento život! Nenávidím život hviezdy....Ale na druhej strane ho milujem....Vybral som si túto cestu a teraz z nej zísť nemôžem...Dosť dlho som tam takto sedel opretý chrbtom o dvere a spod zavretých viečok mi tiekli slzy....Anabell mala pravdu....môžem utekať pred všetkými mojimi problémami ale takto ich nevyriešim...Nevyriešim ich tým, že sa zavriem do hotelovej izby a budem revať....Otrel som si slzy z tváre a vstal som zo zeme. Zamkol som za sebou dvere a odšuchtal som sa do kúpeľne. Postavil som sa pred zrkadlo a oprel som sa o umývadlo. Vyzeral som otrasne....Po celom xichte som mal rozmazané tiene a make-up....No nádhera vám poviem....Pomaly som otočil kohútikom a pustil som studenú vodu. Opláchol som si tvár a zavrel som oči. Prečo vždy to o čom si myslím, že je správne je len obrovská hovadina!!!?
Otvoril som oči a zadíval som sa na seba....Prečo som taký zbabelec...Prečo som sa nenarodil aspoň so štipkou odvahy a do všetkého ma vždy musel niekto dokopať...?!
Utrel som si tvár do uteráka a vyšiel som z kúpeľne. Posadil som sa na posteľ a díval som sa pred seba. Po chvíľke som sa nahol nad stolík a vzal som z neho môj mobil. Vymenil som terajšiu kartu za tú starú a otrel som si kvapku ktorá mi stekala po líci. V zozname som vyhľadal Natáliino číslo a vytočil som ho. Priložil som si mobil k uchu a čakal som kým zdvihne. Zvonilo to no nezdvíhala...
Do čerta! Prečo teraz.....prečo teraz keď som konečne nabral aspoň štipku odvahy....Zúfalo som sa zadíval na mobil....Po chvíľke som si smutne vzdychol. Otvoril som novú správu a napísal som jej tam stručné ale výstižné: Milujem Ťa...
Vedel som, že mi neodpíše....a aj to, že bude mať chuť zabiť ma ale musel som....už nevládzem....potrebujem ju...
No dnes nie....a myslím, že ani najbližšie dni, pretože ak by som vyšiel z hotela, rovno by som sa viezol do nemocnice, pretože tie odporné paparazzi hovädá sú všade! A skončil by som na ARE s ušliapaným mozgom....Aaargh... Zvalil som sa na chrbát a s mobilom položeným na hrudi som sa díval do stropu. Chýba mi...Tak veľmi mi chýba...Zavrel som oči a cítil som ako mi po líci stekajú slzy...Milujem ju...Milujem....

***O pár dní neskôr***
***Anabell***
Už asi štyri dni som Billa nevidela a ani sa neozval. Vždy keď som šla do práce a prechádzala som okolo hotela kde bol ubytovaný, mala som chuť ísť za ním...no...niečo mi v tom bránilo...V práci to nejak moc nerozoberali....Vždy majú všetko v paži...x)
Pár fotografov striehlo občas aj pred mojím blokom no kašľala som na nich...vôbec som si z toho nerobila veľkú hlavu....veď ich to aj tak jedného dňa prejde...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 33.časť

23. prosince 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 33.

Ja: "Takú jednu z lásky jej dám, že sa nepostaví..." zahučal som.
Bill: "Veď to nemôže byť až tak zlé..."
Ja: "Zlé?!" zúfalo som naňho pozrel. "To sa slovami opísať nedá!"
Bill: "Ahá....veď si ju pobozkal?! Aspoň malé spríjemnenie nie?!" uškrnul sa.
S podvihnutým obočím som naňho pozrel.
Ja: "Myslíš?!"
Bill: "Bolo to až tak zlé?!"
Ja: "Bozkáva sa jak malé decko!" uškrnul som sa a Bill taktiež.
Bill: "Fajn..." vzdychol si. "Idem hore....ešte sa chcem osprchovať..." usmial sa.
Ja: "Hej....čau..."
Bill: "A keby sme sa už nevideli tak dobrú noc no..." uškrnul sa a odišiel. Vzdychol som si a napil som sa koly. Jasne...odrbal som ho....bozkáva sa celkom fajn....
Vzdychol som si a vstal som. Zhasol som a vyšiel som z kuchyne. Nakukol som do obývačky, no nikto tam nebol. Zvalil som sa na gauč a zapol som si telku. Bolo niečo okolo pol deviatej a vôbec sa mi nechcelo spať...Mal som nervy, takže by som nezaspal...len by som sa znudene prehadzoval zo strany na stranu.
Prešla asi pol hodina, keď som počul ako niekto zbehol dole schodmi. Myslel som, že to budú chalani alebo Clair, no ako na potvoru to bola Lisa. Keď som ju zbadal v dverách, otrávene som si vzdychol a znova som otočil hlavu k telke. Cítil som, že ma sleduje. Podišla ku gauču a zvalila sa vedľa mňa. S podvihnutým obočím som na ňu pozrel.
Lisa: "Čo?! Nemôžem si sadnúť?!"
Ja: "Máš voľné obidve kreslá no ty sa musíš votrieť ku mne!! To ťa baví?!" zahučal som.
Lisa: "Joooj bože....tu sa lepšie sedí..." mykla plecami a sledovala telku. Prepálil som ju pohľadom, potom som sa zdvihol a šiel som preč z obývačky.
Lisa: "Héééj....veď som ti nič neurobila!" zakričala za mnou. Len som jej ukázal prostredník a šiel som na chodbu. Obul som si botasky, z bundy som si vybral cigarety a zapaľovač a vyšiel som na terasu. Zvalil som sa do jedného z prútených kresiel a zapálil som si cigaretu. Všimol som si na stolíku položený popolník takže niektorý z chalanov fajčí...alebo Sam...
Znudene som poťahoval z cigarety keď zrazu došla Lisa. Otrávene som zahasil cigaretu a vstal som na odchod, pretože som fakt nemal chuť byť v jej blízkosti, no ona ma zastavila.
Lisa: "Počkaj..." postavila sa rovno predo mňa a ruky mi položila na hruď čím ma zastavila. Otrávene som na ňu pozrel.
Ja: "Čo chceš?!"
Lisa: "Héééj...len mi nehovor, že si nadrbaný...."
Ja: "A to ti mám za to poďakovať?!" zasyčal som na ňu.
Lisa: "Bože...veď to bol len taký fór..."
Ja: "Daj sa vypchať!" zhučal som a chcel som ísť dnu no ona ma nepustila.
Ja: "Mohla by si prestať!" zavrčal som podráždene.
Lisa: "Bože čo ťa štve?! Že som ti "Ho" videla!? Joj no bože sa neposkladaj teraz..." zahučala a zachmúrene sa na mňa dívala. Prižmúril som oči a prezrel som si ju.
Lisa: "Čo je?!" zahučala.
Ja: "To sa pýtaš ty?!"
Lisa: "Chcem si len pokecať!" zahundrala.
Ja: "Zrazu?! A prečo so mnou?! Nemáme o čom?! Tam choď za Billom!" zahučal som.
Lisa: "Kriste pane ty si totálny ale totálny chumaj!" zahučala nahnevane. Naštvane som sa otočil a podišiel som k nej. Len ma mlčky sledovala.
Ja: "Mohla by si konečne prestať?!" zasyčal som na ňu.
Lisa: "A prečo?!"
Vzdychol som si a rozhliadol som sa okolo. V tom som si neďaleko všimol takú obrovskú vaňu (?) kde bola voda. Uškrnul som sa a pozrel som na Lisu.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 32.časť

21. prosince 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 32.

***Bill***
Vyšiel som z kúpeľne už nastylovaný ako vždy a šiel som za Anabell do kuchyne. Keď ma uvidela usmiala sa.
Anabell: "No....hneď vyzeráš lepšie..."
Ja: "Heh...Ďakujem..." usmial som sa a posadil som sa za stôl. Zamyslene som sa díval pred seba. Musí ma nenávidieť....Bože....Prečo som taký kretén?!
Anabell: "Bill?!" Strhol som sa a pozrel som na ňu.
Ja: "Hm?!"
Anabell: "O čom rozmýšľaš?!" usmiala sa a položila na stôl tanier s raňajkami.
Ja: "Nooo....O tom koľko novinárov bude pred hotelom a ako dlho mi bude trvať kým sa dostanem do svojej izby a....o tom, že som kretén...." mykol som plecami.
Anabell: "Hm...Vrátiš sa?! Myslím...domov..."
Ja: "Jedného dňa určite..."
Anabell: "Bill!" zahučala.
Ja: "Keď..."
Anabell: "Miluješ ju?!" opýtala sa zrazu. Zdvihol som hlavu a zadíval som sa na ňu.
Ja: "Viac než svoj život..." pošepkal som.
Anabell: "Tak keď ju miluješ tak ako hovoríš, prečo dovolíš aby jej ten Sebastian ešte stále ubližoval?!"
Zarazil som sa....Má pravdu....Ak by som ju vážne miloval tak by som bol pri nej...lenže ja nemôžem....nedokážem to....nedokážem vrátiť sa....
Ja: "Lebo som običajný zbabelec....preto..." zvesil som hlavu a zadíval som sa do svojho pohára s kávou. Anabell vstala a čupla si predo mňa.
Anabell: "Pozri....Presne toto chce....chce aby si ostal tu a on jej mohol aj naďalej ubližovať....Nevidíš to?! Chce len to aby ste sa rozhádali..."
Len som sa na ňu smutne díval.
Anabell: "Môžeš ostať tu....trčať v meste a nevystrčiť z hotela ani pätu...lenže tým problémy nevyriešiš....Musíš sa im postaviť a nie nechať ich aby sa kopili....Tým, že to všetko zahodíš za hlavu to len zhoršíš....Ja byť na tvojom mieste, už dávno o ňu bojujem..." smutne si vzdychla a vstala.
Ja: "A keď sa zamilovala do Toma?!"
Anabell: "Tak to bude určite tým, že ty si totálne spomalený!" uškrnula sa a naspäť sa posadila. Letmo som sa usmial.
Ja: "A keď ma vykopne?!"
Anabell: "Nooo...Tak..."
Ja: "Prídem tu?!"
Anabell: "Hej...šak ja tu mám Deň otvorených dverí!" uškrnula sa a vzápätí sme sa obaja rozosmiali...
***
Vzal som si bundu a obul som sa. Anabell ma s letmým úsmevom na perách pozorovala.
Ja: "Čo je?!"
Anabell: "Uvidíme sa ešte?!"
Ja: "No....neviem....musím nad tým pekne porozmýšľať...."
Anabell: "Nie! Ty radšej nerozmýšľaj pretože tu budeš trčať až do Vianoc..."
Len som s úsmevom pokrútil hlavou.
Ja: "Keď pôjdem preč, prídem sa rozlúčiť..." usmial som sa.
Anabell: "Dobre...Dúfam, že nebudem čakať mesiace..."
Ja: "Prestááň..." štuchol som do nej.
Anabell: "Ak by som nebola tu, som v obchode..." Len som prikývol a vyšiel som von.
Ja: "Ďakujem..." usmial som sa na ňu a šiel som preč...

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 32.časť

21. prosince 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 32.

Chvíľu tam s niečím trieskal a nakoniec sa rozleteli dvere od kúpeľne. Pravdaže tie moje. Tom tam len tak stál s rukami v rozkroku (pochopiteľne, zakrýval si svojho maličkého x)) a prepaľoval ma pohľadom.
Tom: "Kde mám veci do čerta??!? A okamžite mi odomkni dvere do izby!" zareval nahnevane. Uškrnula som sa a podoprela som si hlavu. S podvihnutým obočím som naňho pozrela.
Ja: "Eee...no neviem...ale celkom fajn pohľad..." uškrnula som sa. Totižto od zlosti rozhodil rukami a naskytol sa mi.....fáááájn pohľad...
Rýchlo si rukami zakryl rozkrok a vražedne na mňa pozrel.
Tom: "Odomkni mi dvere!" zasyčal.
Ja: "Nemám kľúč..." nevinne som sa usmiala a mykla som plecami. Od zlosti totálne očervenel...alebo od hamby?! No neviem...x)
Tom: "Ty...ty...ja...zabijem ťa!" zasyčal a potom šiel k dverám. Pomaly ich otvoril a vykukol von. Zrejme bol čistý vzduch, pretože som počula ako si vydýchol a zdrhol do svojej izby. Keď odišiel rozosmiala som sa na celú izbu. No Lisa....toto ti fakt vyšlo!!!
Dosť dlho som sa rehotala, no potom som predsa len vstala a šla som dole do kuchyne. Totižto som bola smädná. Natrafila som tam na Billa.
Bill: "Ahoj..." usmial sa. Taktiež si došiel po vodu. Tiež som sa usmiala.
Ja: "Čau..." podišla som k linke a naliala som si vodu do pohára. Bill si ma mlčky prezeral.
Bill: "Čo si taká vyrehotaná?!" s podvihnutým obočím na mňa pozrel. Mykla som plecami a radšej som pila vodu, pretože by som sa znova rozosmiala. Počula som tresnúť dvere a potom sa do kuchyne dorútil Tom. Ten keď ma uvidel skoro s ním kleplo a ja som sa zas rozosmiala.
Bill: "Lisa?!" nedôverčivo na mňa pozrel. Len som mávla rukou a od smiechu som sa až zvíjala v kŕčoch. Tom sa tváril, že si to nevšíma a vzal si kolu z chladničky....no jasne....potrebuje sa schladiť...
Po chvíľke som sa ukľudnila, položila som pohár do drezu a podišla som k nemu. Keďže bol ku mne otočený chrbtom, švacla som ho po zadku.
Ja: "Sexy prdelka..." uškrnula som sa. Tom, ktorý práve pil na mňa vytreštil oči a dobre že sa nezadusil. Bill zaklipkal očami a potom sa rozrehotal.
Uškrnula som sa na Toma, ktorá sa snažil nadýchnuť a šla som k dverám. Ešte som sa však otočila.
Ja: "No....Kaulitz nezdáš sa..." letmo som mrkla na jeho rozkrok, tak som sa uškrnula, žmurkla som naňho a šla som hore do izby, kde som sa znova rehotala...

•••Tom•••
Zavrel som oči a v mysli som napočítal do desať. Potreboval som sa ukľudniť, lebo som myslel, že explodujem!!
Bill: "T-to....to bolo čo?!" rehotal sa. Pozrel som naňho a prepálil som ho pohľadom.
Ja: "To nebolo nič!" vyštekol som naňho a posadil som sa k stolu. Bill zmĺkol a pozrel na mňa.
Bill: "Čo ti zas vyviedla?!"
Ja: "NIČ!" zavrčal som. "Len mi pripomeň, že ju mám pri najbližšej príležitosti zabiť!"
Bill: "Ou...a-ha...okej..."
Ja: "Inak..." odpil som si z koly. "Ako sa máš?!"
Bill: "Heh..." posadil sa oproti mne. "Fajn....Bývame v jednom dome a vidíme sa jedine keď do seba náhodou vrazíme..." uškrnul sa. Ja taktiež.
Ja: "To hej....No nemôžem za to, že tá striga ma nepustí ani na krok!" zahučal som. Znova sa uškrnul.
Bill: "Toľká láska až to praská..." uškrnul sa.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 31.časť

19. prosince 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 31.

Len som sa smutne usmiala.
Ja: "To hej..." smutne som prikývla.
Tom: "Myslím, že teraz mu je úplne jedno, že je v novinách vycapený s nejakou holkou....Jeho bude teraz trápiť to, že si v tých novinách ty a novinári ti nedajú pokoj...Ale nech sa trápi! Možno si konečne uvedomí ako ti ublížil....ako nám ublížil obom..." vzdychol si a objal ma. Zavrela som oči a pevne som ho objala.
Ja: "Zariadil to Sebastian však?! Určite to bol on...chce nás zničiť...ešte...ešte stále si nedokáže vryť do tej svojej debilnej hlavy, že ja oňho nestojím....že milujem Billa...A tak sa nás snaží silou mocou rozdeliť však?!" pošepkala som a zúfalo som naňho pozrela.
Tom: "Myslím, že to by naňho úplne sedelo..." vzdychol si.
Tom: "Vyčistím ti to okej?!" pohladil ma po tvári a potom vybral vatu a peroxid z lekárničky.
Ja: "Bude to bolieť?!" vystrašene som naňho pozrela. Chvíľu sa na mňa mlčky díval a potom sa rozosmial.
Tom: "Ty sa bojíš?!"
Sklonila som hlavu a zadívala som sa do zeme.
Ja: "A nemala by som po tom všetkom čo som si prežila?! Čo sme si prežili všetci?!"
Tom: "Prepáč...nemyslel som to tak..."
Ja: "Už nevládzem..." povedala som potichu. "Nevládzem....Chcem aby bolo všetko tak krásne ako predtým...keď tu bol Bill...Keď tu bol so mnou a nemusela som sa báť toho, že mi Sebastian znova ublíži..."
Tom: "Teraz tu máš mňa...A nemusíš sa ničoho báť dobre?!" opýtal sa a zotrel si slzy z tváre.
Tom: "Dám na teba pozor....Dobre?! Dám na teba pozor..." pošepkal a pevne ma objal. Odtiahli sme sa od seba až po dosť dlhej dobe a Tom mi vyčistil ranu na tvári. Ešte mi to prelepil leukoplastom a potom sa usmial.
Tom: "No...hotovo..."
Ja: "Ďakujem..." letmo som sa usmiala. Vstal a odložil lekárničku naspäť do skrinky. S úsmevom na perách sa ku mne otočil.
Ja: "A teraz?!"
Tom: "Neviem jak ty..." podišiel ku mne a chytil ma za ruky. Zdvihol ma z vane a usmial sa.
Tom: "Ale ja si idem dať sprchu a potom idem spať, pretože som bol celú noc hore! Najprv zavretý na wc-ku spolu s tebou kde si pomaly polovicu noci "prekecala" so záchodovou misou a potom som sa ťa pokúšal uspať, keďže ti bolo zle a neustále si opakoval dookola, že Bill je kretén..." uškrnul sa.
Ja: "Heh...a...ten striptíz na stole?!" uškrnula som sa. Tom ma objal okolo pliec.
Tom: "Nooo....skoro ma na mieste vystrelo keď som ťa tam uvidel....No našťastie v tom najlepšom som ťa odtiaľ stiahol dole a vyviedol spolu s Andym hore na wc pretože nechýbalo veľa a bola by si všetkých tých chalanov, ktorí ťa obkukovali otykovala..." hovoril keď sme vychádzali z kúpeľne. Zastala som a prekvapene som naňho pozrela.
Ja: "Fakt?!"
Tom: "Mhm..."
Ja: "Bože môj! Veď si povedal, že na mňa dáš pozor!" štuchla som doňho a zachmúrila som sa naňho.
Tom: "Veď som dával! Prvé dve hodiny a potom ma Andreas spil jak dogu...Aaaa...potom som stretol jednu holku..."
Ja: "Šak jasne..." zahundrala som naoko nahnevane a šla som do kuchyne.
Tom: "No len sa nezlosť hej?! Ja som ti nekázal opiť sa jak sviňa!" zahundral. Škaredo som naňho pozrela a po chvíľke sme sa obaja rozosmiali. Tom ku mne podišiel a rozstrapatil mi vlasy.
Ja: "Prestááááň..." štuchla som ho do brucha. Len sa uškrnul a vybral kolu z chladničky. Nalial si do pohára a napil sa.

Pokračovanie nabudúce :)

Never Say Goodbye 31.časť

19. prosince 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 31.

Ja: "To by som si pozrel..." uškrnul som sa. Prepálila ma pohľadom a šla preč.
Keď Lisa odišla do stajne, všetci traja na mňa pozreli.
Thomas: "Znova?!"
Ja: "Eee...čo myslíš?!" rozpačito som sa poškrabal na brade.
Trevis: "Ty si sa vykurvil s mojou sestrou??" uškrnul sa. Chvíľu som mlčal a potom som sa diabolsky usmial.
Ja: "No predstav si....A dokonca až dvakrát..." uškrnul som sa. Všetci traja na mňa vytreštili oči...No teda len dvaja. Bill ma totižto prepaľoval pohľadom. Usmial som sa.
Ja: "Teraz ak vám to nevadí idem naštvať vašu sestru..." uškrnul som sa a vedúc za sebou Keshu som šiel do stajne. Už z diaľky som počul Lisu ako na mňa nadáva a preklína ma xP
Usmial som sa a odviedol som Keshu do boxu. Neušlo mi, že Lisa stíchla. Pozrel som na ňu. Totižto tam boli namiesto drevenej steny také mreže, takže som videl do susedného boxu.
Ja: "Eeee...V pohode pokračuj....Akoby som tu nebol!" usmial som sa a zložil som Keshi uzdu. Ešte som ju očistil, dal som jej ovos, vodu a vyšiel som z jej boxu. Lisa ma celý čas sledovala. Odniesol som všetky veci do sedlárne a vyšiel som zo stajne. Vrátil som sa k chalanom. Teraz pre zmenu strieľal Thomas.
Trevis: "Už si ju naštval??" uškrnul sa.
Ja: "Strašne..." uškrnul som sa a posadil som sa na drevo, kt. tam bolo naskladané.
Trevis: "Vieš čo nedokážem pochopiť?!"
Ja: "Hm?" pozrel som naňho.
Trevis: "Prečo ju rovno nepozveš na rande..."
Ja: "Nooo....lebo nechcem!?" usmial som sa a odtrhol som si steblo trávy.
Bill: "Nechceš?!" začudovane na mňa pozrel.
Ja: "Nechcem..." mykol som plecami.
Thomas: "A prečo?!"
Ja: "A prečo by som mal?!" nechápavo som sa na nich zadíval.
Ja: "Hééééj! O čo sa tu pokúšate??" uškrnul som sa.
Trevis: "My? O nič!" zatváril sa jak anjelik. Len som pokrútil hlavou a vstal som.
Ja: "Čaute..." kývol som im a bez toho aby som sa ešte obzrel som šiel do domu...

•••Lisa•••
Práve sme sa navečerali a Tom sa ako vždy šiel hore osprchovať. Usmiala som sa a taktiež som zdrhla hore do izby. Celý čas som čakala za dverami, kým som konečne začula pustenú vodu. Chvíľku som ešte počkala a potom som potichu odomkla dvere na kúpeľni. Nakukla som dnu. Tom bol v sprche. Uškrnula som sa a potichu som vošla dnu. Keďže tá sprcha mala narokom zahmlené sklo, nič konkrétne som nevidela...len jeho siluetu xP
Pohľad mi hneď padol na jeho veci, kt. tam mal nachystané. Uškrnula som sa a potichu som mu ich vzala. Taktiež aj uteráky. No...keď mrcha tak poriadna x) Zahryzla som si do spodnej pery aby som sa nerozosmiala a odniesla som veci do mojej izby. Hodila som ich na posteľ keď mi ešte niečo napadlo. Vrátila som sa k dverám a znova som nakukla do kúpeľne. Ešte stále bol v sprche. Uškrnula som sa, potichu som prebehla na druhú stranu kúpeľne a zamkla som jeho dvere do izby x) Keďže tam dvere z vonku neboli, mohol tak vyjsť len cez moju izbu x)
Dala som si kľúč do vrecka a vrátila som sa do izby. Strčila som jeho veci pod posteľ, aby si nebol hneď tak istý, že som mu ich šlohla ja, aj keď tipujem, že to bude vedieť hneď...
Zvalila som sa na posteľ a s úškrnom som v rukách obracala kľúč od jeho dverí =)
Som sviňa...ja viem, ale je to jeho chyba....Nemal len tak odísť zo stajne a nechať tam Keshu....chudinka...no, ale aspoň sa prebehla...veď keď mu zdrhla x) Ja na jej mieste by som taktiež zdrhla x) Uškrnula som sa.
Asi o 15 minút som počula Toma, ktorý pekne nahlas zahrešil. No...asi sa dosprchoval...

Pokračovanie nabudúce :)