Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Říjen 2010

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 6.časť

30. října 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 6.

Pri mojom aute už čakal ten poslíček z rána.
Poslíček: "Dobrý deň..."
Ja: "Dobrý...ďakujem..." vzal som si od neho kľúče. Len sa usmial a prikývol. Nastúpil som do auta a šiel som preč. Keďže som bol poriadne hladný ako prvé som sa zašil do jednej reštaurácie kde som nebol až tak veľmi na očiach a poriadne som sa najedol keďže som bol hladný jak vlk x) Znudene som prežúval sústo a premýšľal som nad tým čo asi tak robí Natalie, keď som si všimol jednu holku, ktorá sa rozhliadala kam by si mohla sadnúť. Nemala veľmi na výber keďže to bolo dosť plné. Zrazu sa zahľadela rovno na mňa. Trošičku som stuhol. Čo keď je z nejakého bulváru...Bože! Ešte to by mi chýbalo. Letmo sa usmiala a došla ku mne.
Ona: "Ehm...Môžem si prisadnúť? Totižto je to tu plné a..."
Ja: "Hm..." kývol som na voľnú stoličku vedľa mňa.
Ona: "Ďakujem..." usmiala sa a posadila sa. Bola asi tak stará ako Natalie. Mlčky som sa na ňu díval. Zrazu na mňa pozrela.
Ona: "Ou....Som Anabell...." usmiala sa a podala mi ruku. Mlčky som si ju prezeral a potom som jej ňou potriasol.
Ja: "Bill....Si z nejakého bulváru? Z Bildu? Brava?!" Len sa na mňa nechápavo dívala.
Anabell: "Nie..." pokrútila hlavou a usmiala sa.
Ja: "Eee....Si Paparazzi? Alebo nejaká Fanynka? Skalters?!" trošičku som sa od nej odsunul. Len sa na mňa chvíľku nechápavo dívala a potom sa rozosmiala.
Anabell: "A ty si kto? Agent F.B.I, že ma tu vypočúvaš?!" uškrnula sa. Len som sa zachmúril a napil som sa koly. Chvíľu sa ešte usmievala a potom si ma prezrela.
Anabell: "Si mi nejaký povedomí...." so záujmom si ma prezerala...
Ja: "Aha..." preglgol som. "Fakt?!"
Anabell: "Počkaj.....Niekde som ťa už videla..." s prižmúrenými očami si ma prezerala. Podvihol som obočie a taktiež som si ju prezeral. Mala po plecia dlhé čokoládovohnedé vlasy a zelené oči.
Anabell: "Už viem! Ty si ten...ten...Bill Kraulitz?!"
Ja: "Kaulitz..." opravil som ju a znova som sa pustil do jedenia.
Anabell: "Prepáč..." trošičku sa začervenala.
Ja: "V pohode....Si nejaká fanynka?!"
Anabell: "Čo?! Ale nie... keď som sem šla v jednom stánku som ťa videla vycapeného na titulke..." uškrnula sa.
Ja: "Aha..." letmo som sa usmial a ďalej som mlčky jedol. Našťastie už nič nehovorila - nie, že by mi to vadilo ale nerád sa vykecávam s cudzími ľuďmi- a keď som dojedol, pozrel som na ňu.
Ja: "Ehm...Idem...no...Tešilo ma..." tak trošičku rozpačito som sa usmial a vstal som od stola.
Anabell: "Aj mňa..." usmiala sa. "Ahoj..."
Ja: "Čau..." letmo som mávol rukou a šiel som von. Keď som vyšiel von, ešte som sa obzrel. Sedela chrbtom ku mne a jedla. Len som pokrútil hlavou a šiel som k autu. Nastúpil som a šiel som preč....

***O pár dní neskôr***
***Tom***
Znudene som sa pozeral do chladničky. Totižto som chcel uvariť niečo na obed, no došiel som na to, že by sa najprv zišlo zájsť do obchodu. Zabuchol som dvierka na chladničke a šiel som do obývačky, za Natalie.
Ja: "Nat?!" nakukol som dnu. Ležala na gauči a sledovala telku. Pozrela na mňa.
Natalie: "Hm?!"
Ja: "Nejdeš so mnou do obchodu?!"

Pokračovanie nabudúce :)

Never say goodbye 6.časť

30. října 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 6.

Ja: "Prosím?"
Lisa: "Nooo...Ty a ten Tom...Ste dvojčatá?! Lebo ak hej tak potom som ešte nikdy nevidela tak odlišné dvojičky...." Usmial som sa.
Ja: "Už hej..." žmurkol som na ňu a šiel som ďalej. Po pár metroch som ho konečne uvidel. Sedel na ohrade a znudene si točil trávu v rukách.
Ja: "Ako ide život?" posadil som sa vedľa neho. Znudene na mňa pozrel a potom si vzdychol.
Tom: "Ešte v živote som nebol na mieste kde je tak mŕtvolné ticho," povedal s úžasom.
Ja: "To hej..." zahučal som.
Tom: "No...ale má to jedno plus," uškrnul sa. S podvihnutým obočím som naňho pozrel.
Ja: "A aké?!"
Tom: "Tá Lisa je sexy!" Len som so smiechom pokrútil hlavou.
Ja. "Ty si blázon!"
Tom: "No a? Keď nemôžem hrať PS-ko, baviť sa s kamošmi tak čo mám robiť?!"
Ja: "Budeš ju obkukovať čo?!" štuchol som doňho a obaja sme sa rozosmiali.
Tom: "Jou! Ale najprv ju budem musieť skrotiť...."
Boli sme tam ešte chvíľu a kecali sme na adresu tej holky, no potom po nás došiel jeden z jej bratov, že naši rodičia už odchádzajú. Vrátili sme sa naspäť k domu kde sa už naši rodičia rozprávali so Samom & Clair. Mama na nás pozrela a usmiala sa.
Mama: "Musíte sa tváriť tak kyslo?!" opýtala sa zúfalo.
Tom: "Hej..." zahučal. Len som si vzdychol.
Gordon: "Chceš ísť domov?" pozrel naňho.
Tom: "Hej..." s nádejou naňho pozrel.
Gordon: "Fajn, vezmi si veci, opýtaj sa tuto Sama, kde je najbližšia zastávka a môžeš sa tam odviezť trebárs...na koni?!" pozrel na Sama. Doslova mu spadla sánka.
Lisa: "Ja osobne ti ho osedlám!" prehnane milo sa naňho usmiala. To som už nevydržal a rozosmial som sa spolu s chalanmi. Myslím, že sú celkom v pohode len si budem musieť zvyknúť.
Tom: "Čo mi ho?!" vykulil na ňu oči. To sa už smiali všetci. Tom sa len kyslo zaxichtil.
Tom: "A nechcela by si mi osedlať niečo iné?!" opýtal sa uštipačne a nenápadne ukázal na svoj rozkrok. Lisa stíchla a len ho prepaľovala pohľadom.
Mama: "Tom..."
Tom: "Majte sa!" zahučal a bez rozlúčky šiel dnu.
Clair: "Simone neboj, zvládneme to tu..."
Mama: "To dúfam...Vopred však varujem, že to budete mať ťažké, hlavne s Tomom...."
Sam: "Neboj, pár dní a zapáči samu to tu tak, že potom už nebude chcieť odísť! To vám zaručujem!"
Ja: "No to isto..." zahučal som otrávene.
Gordon: "Hovoril si niečo?!"
Ja: "Nie nie..." pokrútil som hlavou a sladko som sa usmial. Rozlúčili sme sa a odišli. Clair na mňa pozrela.
Clair: "Tak...Vitaj na ranči PANDORA," usmiala sa. Len som si vzdychol.
Thomas: "Neboj! Bude sa vám tu páčiť!"
Trevis: "A nudiť sa určite nebudete! Za to vám ručím!" uškrnuli sa na seba a potom na mňa.
Sam: "Fajn...Choďte im ukázať izby dobre? A ty Lisa..."
Lisa: "Viem....Pomôž mame s obedom!"
Clair: "No poď..." s úsmevom ju objala okolo pliec a šli dnu. Ešte sa za mnou obzrela. Pozrel som na chalanov a nevinne som sa usmial.
Trevis: "Počuj..." prehodil mi ruku cez plecia a pomaly sme šli do domu. "Tvoj brat je vždy tak drzý?! A namyslený?!"
Ja: "Drzý ale nie namyslený!"

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 5.časť

28. října 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 5.

***Sebastian***
Znudene som utieral bar a popritom som robil nejaké veci na notebooku, keď došiel Mark spolu s Brianom. Zdvihol som hlavu od booku a pozrel som na nich. Mrkol som na hodinky. Už sme mali po záverečnej.
Ja: "Čomu vďačím za tak skvelú návštevu?!"
Mark: "No..." posadili sa na barové stoličky.
Ja: "No?!" oprel som sa a o pult a spýtavo som sa na nich díval.
Brian: "Myslím, že toto ťa poteší...." uškrnul sa.
Ja: "Ešte dlho sa budeš škeriť alebo mi to už konečne vysolíš?!"
Mark: "Videli sme Billa..."
Ja: "A?!" nechápavo som sa na nich díval.
Brian: "Teraz..."
Ja: "A?!"
Brian: "Hodil si tašku do kufra a uprostred noci niekam odišiel..."
Ja: "A?!" znova som na nich pozeral jak debil no zrazu som sa zarazil.
Ja: "Počkaj! On odišiel uprostred noci?! Sám?! A s taškou?!" vytreštil som na nich oči.
Obaja prikývli. Doširoka som sa usmial.
Ja: "Takže teraz je tam len s Tomom...."
Brian: "Zrejme hej..."
Ja: "Nájdite ho!"
Mark: "Koho?!"
Ja: "Billa! Chcem vedieť kam šiel a prečo!"
Brian: "A ako to máme zistiť?!"
Ja: "To je mi kurva jedno!" zavrčal som naňho. "Jednoducho mi zistite kde sa nachádza!"
Mark: "Mhm...a keď ho nájdeme tak čo?! Mám ho pozdraviť?!" opýtal sa uštipačne.
Ja: "No haha!" zaxichtil som sa naňho.
Mark: "Fajn fajn....Len...čo chceš urobiť?!"
Ja: "No...." na chvíľočku som sa zamyslel. "Sľúbil som mu predsa, že ho len tak nenechám! A ja svoje sľuby plním..." usmial som sa.
Brian: "Fajn...Tak zajtra..."
Ja: "Hneď teraz!" zavrčal som a otočil som sa k nemu. Obaja sa na mňa mlčky dívali.
Ja: "Budete vonku až kým toho bastarda nenájdete a nezavoláte mi kde sa nachádza!" zavrčal som nahnevane.
Mark: "Fajn..." zahundral.
Ja: "Nezabúdajte na to, že to JA som vás vyhrabal z každej sračky do ktorej ste sa dostali a ešte doteraz to nemám splatené! Takže neodvrávajte a vypadnite nájsť toho debila!" zavrčal som podráždene a prepaľoval som ich pohľadom.
Brian: "Okej....Mark poď..."
Mark: "Fajn..." zahundral a šli k dverám.
Brian: "Keby niečo cinknem..." Len som mu kývol rukou a odišli. Taký je spoľah na odporných prašivých psov! Dolezú za tebou a keď im dáš nažrať a naslopať, odkopnú ťa! Ale u mňa to neplatí!

***Bill***
Bolo asi pol štvrtej keď som sa vybral do mesta. Obliekol som sa, nastyloval a vyšiel som z izby. Zamkol som ju a šiel som k výťahu. Zviezol som sa dole a šiel som k recepcii.
Recepčná: "Vaše auto je už pred hotelom..." usmiala sa na mňa keď som jej podával kľúče.
Ja: "Ďakujem..."
Recepčná: "Dovidenia..."
Ja: "Dovidenia!" usmial som sa a vyšiel som z hotela.

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 4.časť

26. října 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 4.

V noci som vôbec nemohol spať....Vždy keď som zavrel oči videl som ten smutný, zničený, zúfalý Natáliin pohľad. To ako stála v moje izbe s listom od Billa v ruke a plakala....Štve ma to preto, lebo som o tom vedel...vedel som, že chce odísť a neurobil som nič preto aby ostal! Aby neodišiel a...aby sa porozprávali...Teraz je Bill Boh vie kde a mám pocit, že sa o chvíľku nervovo zrútim....
Mrkol som na hodinky. Bolo pol tretej...Super!
Celý deň a celú noc som hore a k tomu všetkému som unavený jak sviňa. Zaboril som tvár do vankúša a konečne som zavrel oči, keď sa z Nataliinej izby ozval krik. Vystrašene som vybehol z izby a vošiel som k Natalie. Bol som prekvapený keď boli dvere otvorené, pretože som si myslel, že je ešte stále zamknutá. Sedela na posteli úplne spotená, roztrasená a vystrašene sa na mňa dívala.
Ja: "Natalie..." vystrašene som k nej podišiel. Posadil som sa k nej na posteľ a ona ma v momente objala a rozplakala sa.
Ja: "Čo sa deje Natalie?!" zúfalo som na ňu pozrel. Chytil som ju za tvár a zadíval som sa jej do očí.
Natalie: "Čo ak mu ublíži?! Ja nechcem aby mu Sebastian ublížil...Nemôžem ho stratiť...."
Ja: "Snívalo sa ti niečo?!" pohladil som ju po tvári. Smutne prikývla.
Natalie: "Že...že ho Sebastian dostal a ublížil mu....že mu ublížil..." pošepkala vystrašene.
Ja: "Neublíži mu..." pošepkal som a pritúlil som si ju k sebe. "Ak by mu chcel ublížiť, bude chcieť aby sme o tom vedeli....Miluje keď ľudia trpia...Ty ho možno poznáš len z tej dobrej stránky no ja viem aký Sebastian je a aký dokáže byť ak si niečo zaumieni....Vieš prečo ťa Sebastian znásilnil?!" Mlčky sa na mňa dívala.
Ja: "Nebolo to pre to, že si sa s ním nechcela vyspať.....Bolo to preto aby dokázal, že je lepší ako ja...Vedel, že ja po tebe idem....A nemohol dopustiť aby sa takto strápnil...Nemohol dopustiť aby som ťa dostal do postele skôr ako on..." ironicky som sa zasmial. Nat sa na mňa len smutne dívala a po tvári jej stiekli slzy. Zotrel som jej ich z tváre.
Ja: "Neplač anjelik..." pošepkal som, no zrazu som sa zarazil.
Ja: "Pre-prepáč...Viem takto ťa volá Bill a...."
Natalie: "To nič....Môžeš aj ty...aspoň mi nebude smutno..." letmo sa usmiala.
Ja: "Sľúbil som Billovi, že na Teba dám pozor a tak aj urobím! Nedovolím aby Ti Sebastian znova ublížil! Si predsa moja sestrička nie?!" usmial som sa.
Natalie: "Ďakujem..."
Ja: "A teraz si ľahni dobre?! Musíš si oddýchnuť..."
Natalie: "Mhm..." prikývla a ľahla si pod perinu.
Ja: "Dobrú noc..." usmial som sa a šiel som k dverám.
Natalie: "Tom?!" ozvala sa potichu. V dverách som sa otočil a usmial som sa.
Ja: "Áno?!"
Natalie: "No...Neostal by si tu prosím kým nezaspím?!" pošepkala. Len som sa usmial a potom som k nej podišiel.
Natalie: "Neboj nehryziem! A tvojmu bratovi som verná! Len.....nemôžem zaspať..." mykla plecami. Usmial som sa.
Ja: "To je v poriadku..." posadil som sa k nej na posteľ a objal som ju. Oprela sa o mňa a zvrela oči.
Natalie: "Myslíš, že je v poriadku?!" opýtala sa potichu.
Ja: "Neboj..." pohladil som ju po vlasoch. "Určite je v pohode...a myslím, že ak by sa niečo stalo tak zavolá...Teraz len potrebuje byť chvíľu sám a uvidíš o chvíľu je naspäť..." usmial som sa.
Natalie: "V to dúfam...." smutne si vzdychla. Len som sa usmial a hladil som ju po vlasoch. Hodnú chvíľu sme boli obaja ticho a myslel som, že už zaspala keď sa zrazu ozvala.
Natalie: "Myslíš, že ma ešte ľúbi?!" opýtala sa potichu. Len som sa rozosmial.
Ja: "Ten ťa miluje viac ako samého seba!" uškrnul som sa a pobozkal som ju na čelo.

Pokračovanie nabudúce :)

Never say goodbye 4.časť

26. října 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 4.

Ja: "Mhm..." zahmkal som flegmaticky a vyhodil som zo skrine mikiny na posteľ.
Bill: "Otec si už trhá vlasy!" S úškrnom som naňho pozrel.
Ja: "Fakt? Bude potrebovať parochňu kým zleziem dole?!" opýtal som sa ironicky.
Bill: "Myslím, že tú potrebuje už dávno!" odvetil flegmaticky a podišiel k oknu. Pozrel som naňho a taktiež som k nemu podišiel. Vykukol som von a všimol som si otca, ktorý s cigaretou v ruke stepoval pri aute a poriadne klial xP Uškrnul som sa. Pozrel som na hodinky.
Ja: "Veď mám ešte dve minúty tak nech nestresuje," mykol som plecami a vrátil som sa k taške. Ešte som si skontroloval či mám všetko, vzal som si mobil, i-pod, prehodil som cez seba mikinu a vyšiel som z izby s Billom za pätami. Keď som vyšiel von, Gordon odhodil cigaretu a prepálil ma pohľadom.
Gordon: "Tebe treba kolkovanú žiadosť?!" opýtal sa značne podráždene a otvoril kufor. Vrazil som mu tašku do rúk a silene som sa usmial.
Ja: "Skús nabudúce. Ale nezaručujem, že to zaberie."
Nasadil som si slnečné okuliare a nastúpil som do auta. Zastrčil som si slúchatká do uší a hudbu som si pustil naplno. Neušlo mi, že mama na mňa pozerala jak na blázna. Vybral som si slúchatko z ucha.
Ja: "Čo?!" nechápavo som na ňu pozrel.
Mama: "Nič..." mykla plecami a pozrela na Billa, ktorý práve nastúpil a taktiež si chystal dať slúchatká do uší.
Bill: "Čo?!" zarazene na ňu pozrel.
Mama: "Viete povedať aj niečo iné?!"
Ja/Bill: "Keď tam dôjdeme, zobuď ma!!" pozreli sme na seba, uškrnuli sme sa a potom som už len čakal kedy vyrazíme a vôbec, ale vôbec som sa netešil...

•••Na druhý deň•••
•••Lisa•••
Vstala som ešte pred východom slnka. Totižto som vôbec nemohla spať, keďže som neustále musela myslieť na to, čo budú zač tí dvaja. Tie "dvojčatá!"
Obliekla som sa a potichu som vyšla von. S úsmevom na perách som podišla k stajni a vošla som dnu. Ozvalo sa tiché zaerdžanie zo zadného boxu. Usmiala som sa. Diablo je vždy skoro hore. Podišla som k jeho boxu a usmiala som sa. Už čakal s hlavou vystrčenou von a sledoval ma.
Ja: "Ahoj krásavec..." podišla som k nemu a pohladila som ho po hlave. Pomaly som otvorila závoru na boxe a vošla som dnu. Pohladila som ho po krku.
Ja: "Dáme si malú prechádzku?!" usmiala som sa. Otočil ku mne hlavu a ticho zaerdžal. Usmiala som sa a pohladila som ho po lysine na hlave. Usmiala som sa a osedlala som ho. Potichu som s ním vyšla zo stajne a zavrela som za sebou dvere. Podišla som k nemu a potľapkala som ho po krku.
Ja: "Hor sa na prechádzku krásavec!" usmiala som sa a vysadla som naňho. Pozrela som na dom. Ešte stále všetci spali. Jasne! Kto by vstával tak skoro ako ja?
Usmiala som sa, štuchla som Diabla do slabín a poklusom som sa vybrala preč...

Naspäť na ranč som sa vrátila až okolo desiatej. Už z diaľky som videla nejaké cudzie auto. No pekne! Naše dvojčatká došli...
Znudene som došla na ranč a zoskočila som z Diabla.
Ja: "Myslím, že naša návšteva už došla..." vzdychla som si a pohladila som ho. Len na mňa pozrel.
Ja: "No poď," chytila som ho za uzdu a viedla som ho do stajne. Odsedlala som ho, vysušila a rozlúčila som sa s ním.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 3.časť

24. října 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 3.

***Tom***
Vybehol som za ňou na chodbu a zastavil som ju.
Ja: "Počúvaj..." chytil som ju za tvár. "Nie je to tvoja vina dobre?! Nič si neurobila...."
Natalie: "Veď v tom je ten problém! Že som neurobila vôbec nič!"
Ja: "Nie nie....počúvaj! Bill odišiel preto, lebo to potreboval....potrebuje si oddýchnuť a myslím, že vám prospeje ak chvíľu nebudete spolu..."
Natalie: "Možno....možno som nepotrebovala jeho bozky a objatia no mne stačilo to, že je pri mne! Že je pri mne a nemusím sa ničoho báť no teraz.... teraz keď odišiel a nechal ma tu samú...Ja to nezvládnem..." zavzlykala a pokrútila hlavou.
Ja: "Nenechal ťa samú....Som tu ja dobre?! Som s Tebou a dám na teba pozor..." smutne som sa na ňu díval a pohladil som ju po tvári no ona sa mi vyvliekla.
Natalie: "Nechaj ma..." pošepkala a pokrútila hlavou. Otvorila dvere na svojej izbe.
Ja: "Natalie počkaj...."
Natalie: "Vypadni!" skríkla s plačom a tresla mi dverami rovno pred nosom. Zavrel som oči a z hlboka som sa nadýchol. Do čerta! Bill je kretén! Odporný hajzel! Zabijem ho keď sa mi dostane do rúk. Vrátil som sa k sebe do izby a vzal som mobil zo stola. Posadil som sa na posteľ, vytočil som jeho číslo a priložil som si mobil k uchu. Zvonilo to no nezdvíhal. Skúsil som to ešte raz aj keď som vedel, že je to márne....Nezdvihne...chce byť sám a ja to musím rešpektovať....Fajn....len nech to vysvetlí Natalie...Položil som mobil na stolík a zaboril som tvár do dlaní. Dúfam, že sa vráti čoskoro....A, že je v poriadku....
Ja: "Do riti!" zatiahol som zúfalo. Milujem keď sa sám seba snažím presvedčiť, že je všetko v pohode keď to tak nie je! Bill odišiel a teraz má k nemu Sebastian voľnú cestu....Aj keď myslím, že nevie kde je ale to je len dočasné...Ten hajzel si to zistí a potom....Bože....dúfam, že sa mu nič nestane lebo to by som už nezvládol! Ani ja nie som zo železa!
Zvalil som sa do postele a zaboril som tvár do vankúša. Vedel som predsa, že chce odísť....prečo som do čerta nič neurobil! Muselo mi dopnúť, že určite neodíde cez deň....som chumaj....a Natalie....Bože, dúfam, že to zvládnem pretože ak nie....spolu so mnou pôjdu dole všetci...

***Natalie***
Pomaličky som podišla k posteli a posadila som sa na ňu. Chrbtom som sa oprela o stenu a pokrčila som nohy. Rukami som si objala kolená a oprela som si o ne hlavu. Zavrela som oči a po líci mi stiekli slzy.
Prečo odišiel? Viem....správala som sa ako krava ale povedal, že ma chápe tak nechápem...nechápem prečo šiel preč! Mohol....mohol sa rozlúčiť....tak odporne to bolí....tak strašne bolí to, že odišiel bez toho aby sa so mnou rozlúčil a vôbec netuším kde sa nachádza. Šiel niekam úplne sám a bojím sa hlavne toho, že Sebastian mu ublíži....Aj keď sa už dosť dlho "neozval"......tá veta ktorú v ten večer povedal mi ešte stále behá po rozume.... ´Toto je len začiatok pekla, ktoré zažiješ...Len začiatok Kaulitz....´
Nechcem aby mu ublížil.....Nechcem....Billa potrebujem....potrebujem ho....A nikdy, NIKDY by som si neodpustila ak by mu Sebastian ublížil!! Znova...
Schúlila som sa pod perinu, ktorú som si vytiahla až po bradu a zavrela som oči....

***Tom***
Celý deň som bol zašitý v izbe tak ako aj Natalie. Pár krát som bol pri nej, no ďalej ako k dverám som sa nedostal, keďže ma k sebe nepustila.
Bál som sa o ňu keďže celý deň nič nejedla. Aspoň ja som ju nevidel a nepočul som, že by vyšla z izby....

Pokračovanie nabudúce :)

Never say goodbye 3.časť

24. října 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 3.

Bill: "Mňa tam nedostanú!" pokrútil hlavou a zvalil sa na posteľ.
Ja: "To si píš, že ani MŇA! Ja sa nebudem srať na nejaký debilný ranč k nejakým bláznom! Na to nech zabudnú!" ironicky som sa zasmial, zvalil som sa na posteľ a do uší som si strčil slúchatká...

•••Lisa•••
Zúfalo som sa dívala na rodičov a snažila som sa neskolabovať.
Ja: "To mi nemôžete urobiť! Ja...ja sa nemienim celé dva mesiace starať o nejaké malé deti!" skríkla som zúfalo.
Otec: "Nie sú to žiadne malé deti! Sú to dvojčatá..."
Ja: "No ešte lepšie! A budú mať aj menovky aby som ich rozoznala?!" opýtala som sa uštipačne a s poriadnou dávkou irónie.
Mama: "Lisa....Zlatko, uvidíš, že z vás budú kamoši. Sú len o dva roky starší ako ty takže si budete rozumieť..."
Ja: "Rozumieť?! MY si nebudeme rozumieť! Mami! Nebudem si rozumieť s nejakými namyslenými deckami z mesta! A k tomu všetkému sú ´slávny´! Myslíš, že sa budú zapodievať mnou? Nejakou ´sedláčkou´?" poťukala som si po čele. Mama si vzdychla a zúfalo pozrela na otca.
Otec: "Chrobáčik....Uvidíš, budú sa ti páčiť. A vôbec nie sú namyslení!"
Ja: "Nooo jasne! Už len také hviezdy jak oni nie sú namyslení! Ha! Fajn pokus o vtip," pokrútila som hlavou a odišla som z kuchyne. Vyšla som von na terasu, kde som natrafila na Thomasa, ktorý sa práve šantil s Dastym a Marelym. Usmiala som sa. Na to, že už má 21 sa občas správa ako taký 13 ročný fagan. Chvíľu som ho sledovala a potom som k nemu pomaly podišla.
Thomas: "Čo sa deje?" opýtal sa skôr, než na mňa pozrel.
Ja: "Nič!" zahučala som otrávene a šla som preč. Zastavila som sa až pri ohrade s našimi koňmi. Postavila som sa na ňu a zadívala som sa na lúku, kde sa pásli kone.
Nechcem aby sem prišli nejaký....namyslení pajáci....Vlastne....Ani neviem kedy majú prísť...
"Už ti to povedali však?!" ozval sa za mnou mne veľmi známy hlas.
Ja: "Ty si to vedel?" otočila som sa a pozrela som na Thomasa.
Thomas: "Obaja....Už minimálne týždeň," mykol plecami a podišiel ku mne.
Ja: "Aj Trevis?!" neveriacky som sa naňho dívala. Len mykol plecami.
Ja: "Bože vy ste hajzli!" pokrútila som hlavou a znova som sa k nemu otočila chrbtom.
Thomas: "Prečo z toho robíš takú vedu? Veď prídu & odídu. Nebudú tu predsa celý život!"
Ja: "Veď dobre...ale aj tak to nie je fér! Prečo povedali, že niekto príde najprv vám a mne až o týždeň neskôr a....vlastne kedy by mali prísť?!"
Thomas: "Nooo....asi zajtra ráno..."
Ja: "Super..." zahundrala som otrávene. Thomas ku mne podišiel a objal ma okolo pliec.
Thomas: "Mám úžasný liek na nervy..." s úsmevom na mňa pozrel.
Ja: "Hej? A čo?!" nahla som sa cez ohradu a odtrhla som si púpavu.
Thomas: "Vietor vo vlasoch!" pošepkal mi do uška a vtisol mi pusu na líce.
Ja: "Môžem osrať celý vietor!" zahundrala som namrzene a šla som preč. Fakt som teraz nemala chuť na jazdenie...

•••Večer•••
•••Tom•••
Keďže som bol na rodičov poriadne nasratý, chcel som ich aj ja poriadne nasrať xP Takže som sa začal baliť 15 minút pred odchodom xP
Som sviňa ja viem. A som na to hrdý!
Bill: "Tom pohni!" vpálil do izby. Znudene som naňho pozrel a odšuchtal som sa k skrini.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Ferien II. séria 38. časť

23. října 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Ferien (Prázdniny) II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Elis, Tom
Diel: 38.

Keď som vošla dnu, zaplavila ma vlna spomienok...............na ten deň, keď som ráno vstala a zišla som dole naraňajkovať sa s rodičmi..................ako sme s Andym vtipkovali o Krvavej Mary a ocko mal z toho nervy.................na to, keď sa Andy potkol o moje tašky, ktoré som mala položené rovno pod schodmi a spadol..................keď sme sa v aute hádali aby ocko vypol rádio, ptž v ňom práve púšťali TH................všetko sa na mňa teraz valilo ako nezastaviteľná obrovská vlna. Po líci sa mi skotúľala slza, ktorá pristála na studenej podlahe a chodbou sa ozvalo tlmené klopnutie. Vyzula som sa a prešla som do obývačky...........znova sa mi vynorili spomienky na to, ako sme sa bili s Andreasom a ocko si z nás robil srandu........v duchu som sa usmiala a prešla som do kuchyne.......všetko bolo tak ako predtým.........možno len s tým rozdielom, že bolo všade poupratované.........niekto z rodiny tu bol a dal všetko do poriadku........
Vrátila som sa späť na chodbu a vzala som kufor. Vyniesla som ho hore na medziposchodie a postavila som sa pred dvere od mojej a Andyho izby. Položila som ruku na kľučku a mnou prešla menšia triaška. Zavrela som oči a otvorila som dvere. Keď som otvorila oči, predo mnou sa vynímala na modro vymaľovaná izba..........znovu som sa musela pousmiať. Vzala som kufor a vošla som dnu..........
Ja: "Vitaj doma Elis!" povedala som si a podišla som k oknu. Odhrnula som záves a do izby preniklo slnečné svetlo. Otvorila som okno a nechala som aby do izby vprúdil čistý vzduch. Vrátila som späť ku kufru a vyložila som ho na ustlanú posteľ. Otvorila som skriňu a vzadu som si všimla pripnuté rodinné fotky..................tie som si tam dala, ešte keď som tu bývala............vlastne ja tu bývam a budem navždy.

Keď som bola hotová s vybaľovaním vecí, zasunula som kufor pod posteľ a zišla som dole. Keďže som bola hladná a v chladničke pochopiteľne nebolo nič, vzala som peniaze a šlo sa do obchoďáku. V obchode som sa zdržala asi pol hodinky. Doma som potom všetko povybaľovala a zrobila som si na jedenie špagety, ktoré som kúpila...........nič moc no ale ozdaj nebudem hladná....... :D Keď bolo papaníčko hotové, sadla som si pred telku. Jedla som a popritom som mrkala nejaký romantikuš film. Zrazu niekto zazvonil. Vstala som a pobrala som sa otvoriť. Keď som otvorila hneď sa na mňa vrhlo asi 20 fotoaparátov a fotili o sto šesť. Lietali otázky typu: "Fakt ste sa vyspali s bratom Billa Kaulitza?" "Ako sa teraz cíti Bill Kaulitz?" "Boli ste opitá keď sa to stalo alebo to bolo úmyselne?!" Len som na nich čumela jak ovca na maľované vráta a nezmohla som sa ani na slovo. Keď som sa prebrala z počiatočného šoku, povedala som alebo lepšie zakričala:
Ja: "Prepáčte, ale k tomuto sa vyjadrovať nebudem!" a zavrela som dvere aj keď to nebolo vôbec ľahké, lebo tí reportéri boli jak pirane! Oprela som sa o dvere a zosunula som sa na zem............neviem prečo, ale pochytil ma pocit takého zúfalstva, strachu, zraniteľnosti..............cítila som sa ako novorodeniatko.............úplne bezbranná a ľahko zraniteľná..........po tvári mi tiekli prúdy sĺz, ktoré nešli nijak zastaviť. Ešte asi hodinu tu tie svine oxidovali a tak odišli..........zdvihla som sa, vypla telku a pobrala som sa hore. Moja prvá zastávka bola sprcha. Teraz som potrebovala pekne ľadovú sprchu. Keď som sa osprchovala, zaliezla som do postele a prikryla som sa až po uši. Už som skoro zaspávala, keď mi začal zvoniť mobil na stole.
Ja: "Jemineee!" a vopchala som hlavu pod vankúš. Bola by som tak ostala až dokým by sa nevybila baterka na mobile, no zišlo mi na um, že to môže volať Mary a tak som sa vyštverala z postele a šla som k stolu zdvihnúť to.
Schmatla som mobil, stisla to zelené tlačítko a priložila som si ho k uchu. Ani som sa neobťažovala pozrieť kto volá..........šak keď volá ta volá ta čo ja s tým!
Ja: "Prosím?!"

TBC :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 2.časť

22. října 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 2.

***Bill***
Okolo desiatej som dorazil do Berlína. Zastal som pred prvým hotelom a vystúpil som. Zamkol som auto a vošiel som dnu.
Recepčná: "Dobré ráno..."
Ja: "Dobré...."
Recepčná: "Želáte si?!"
Ja: "Áno...ehm....Máte nejaké voľné izby?!"
Recepčná: "Určite...Počkajte chvíľočku...." niečo chvíľu majstrovala na počítači a potom sa na mňa usmiala.
Recepčná: "Izba číslo 299 je voľná....Vyhovuje?!"
Ja: "Áno..." prikývol som.
Recepčná: "Na ako dlho?!"
Ja: "Hm....Asi na týždeň..."
Recepčná: "Fajn...Takže týždeň....Budete platiť kartou alebo v hotovosti?!" s úsmevom na mňa pozrela.
Ja: "Kartou..." Prikývla, znova tam niečo ťukala a potom som zaplatil.
Sekretárka: "Nech sa páči..." naspäť mi podávala kartu.
Ja: "Ďakujem...."
Sekretárka: "Nosič Vás odprevadí hore do izby..." usmiala sa a kývla na jedného z tých hotelových "poslíčkov" (neviem jak sa to volajú x) a hneď ku mne podišiel. Podala mu kľúče a šli sme k výťahu.
Poslíček: "Ste mi nejaký povedomý..." zadíval sa na mňa.
Ja: "Hej?! No...čo už..." letmo som sa usmial.
Poslíček: "Nie ste vy..."
Ja: "Bill Kaulitz?!" Prikývol. Usmial som sa a prikývol som.
Poslíček: "Wow...ehm....Moja dcéra vás zbožňuje..." nevinne sa usmial. Uškrnul som sa.
Ja: "To nie je jediná..." Po chvíľke sme zastali na poschodí kde som mal izbu a šli sme k dverám. Ten pán zastrčil kľúč do izby a otvoril ju.
Poslíček: "Dúfam, že sa Vám tu bude páčiť...Ak by ste niečo potrebovali stačí zdvihnúť telefón..."
Ja: "Ďakujem....Ehm....Nemáte pero?!"
Chvíľu šmátral po vreckách a potom mi ho podal. Z bočného vrecka tašky som vybral jendu podpis kartu.
Ja: "Ako sa volá vaša dcéra?!" pozrel som naňho.
Poslíček: "Samantha..."
Usmial som sa a napísal som tam:
Samanthe zo ♥ venuje Bill Kaulitz =) a podal som mu to.
Ja: "Nech sa páči...A pozdravujem ju...." usmial som sa.
Poslíček: "Veľmi pekne ďakujem...." usmial sa.
Ja: "To je v poriadku...Ehm...ešte môžem?!" ozval som sa, keď už odchádzal.
Poslíček: "Áno?!"
Ja: "No...myslím, že ak moje auto niekto nepreparkuje o chvíľu mi ho odtiahnu..." uškrnul som sa a podával som mu kľúče.
Poslíček: "Bude v podzemnej garáži...Ak by ste ho potrebovali, stačí povedať..."
Ja: "Ďakujem..."
Poslíček: "Dovidenia..." usmial sa a odišiel. Zavrel som dvere a rozhliadol som sa po izbe. Ako prvé som podišiel k oknu a otvoril som ho. Usmial som sa a potom som si vybalil veci z tašky. Zobliekol som si bundu a zvalil som sa do postele. Bol som strašne unavený a jediné po čom som teraz túžil bol dobrý dlhý spánok. Totižto som celú noc šoféroval a som tak unavený, že o chvíľočku by som zaspal aj po stojačky x)
Založil som si ruky pod hlavu a zavrel som oči. Túžil som len po jednom. Poriadne sa vyspať!

Pokračovanie nabudúce :)

Never say goodbye 2.časť

22. října 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 2.

Z hlboka som sa nadýchol, usmial som sa a šiel som do kúpeľne. Keď som však uvidel svoj odraz v zrkadle, úsmev mi na tvári vystriedal kyslí úškľabok. Vyzerám hrozne! Jak strašiak do sena! Uškrnul som sa, opláchol som si tvár studenou vodou aby som sa aspoň trochu prebral. Totižto ešte stále som mal pocit, že som v ríši snov. Preboha, veď to len v sne môže mať niekto také obrovské....priam gigantické kruhy pod očami!!!
Ešte raz som si opláchol tvár studenou vodou a utrel som si ju do uteráka.
No...už som vyzeral trochu lepšie. Ako taká menšia smrtka xP
Vrátil som sa naspäť do izby, obliekol som sa a zbehol som dole.
Ja: "Dobré ráno..." pozdravil som rodičov a vtisol som mame bozk na líce.
Mama: "Ahoj," usmiala sa. Práve chystala raňajky.
Pohľadom som zablúdil k Billovi. Sedel za stolom s Gordonom a na niečom sa smiali. Bill na mňa pozrel. Uškrnul sa. Viem na čo myslí! Na to čo som povedal včera večer. Len som prekrútil očami a posadil som sa k stolu.
Mama ešte chvíľku niečo majstrovala a potom sme konečne začali raňajkovať. Všetci sme mlčky jedli, sem-tam sme niečo povedali a ja som celý čas čakal kedy zo seba vymáčknu to, že sa nás mienia minimálne na 2 mesiace (prázdniny) zbaviť!!
Bolo už skoro po raňajkách, keď som si všimol, že mama tak divne pozrela na otca. Pozrel som na Billa pohľadom allá: "Teraz uvidíš..."
Mama: "Gordon..." štuchla doňho a kývla na nás hlavou.
Bill: "O čo ide?!" znudene na nich pozrel. "Rád by som si dal sprchu..."
Otec: "No..."
Ja: "Kam nás to chcete odpratať?" opýtal som sa na rovinu. Všetci...traja na mňa pozreli dosť prekvapene.
Ja: "No čooo? Nemohol som spať..."
Mama: "A tak si špehoval?!" s podvihnutým obočím na mňa pozrela.
Ja: "Špehoval? Nie, chcel som si ísť po mlieko no nechcel som vás rušiť....a keď som potom začul svoje meno tak mi to nedalo a chcel som vedieť o čo tak vážne ide, že ste to začali rozoberať až keď sme obaja zaľahli do postele!" zahučal som.
Bill: "Ty si neblúznil...Mamíííí!" zatiahol zúfalo a pozrel na ňu.
Mama: "Nikam vás nechceme odpratať..." vzdychla si a zúfalo pozrela na Gordona, u ktorého hľadala pomoc. Ešte mi niečo napadlo.
Ja: "Ehm...A kto sú to Sam&Clair?!"
Gordon: "No ty si vôbec nešpehoval!"
Ja: "Nešpehoval som!" oboril som sa naňho. Mama na mňa škaredo pozrela.
Ja: "Čo je? Vyklopíte to už??"
Mama: "Pôjdete na prázdniny k Samovi, je to Gordonov dobrý kamarát..."
Bill/Ja: "Čo??" vyhŕkli sme naraz.
Gordon: "No....A..." pozrel na hodinky, "mali by ste sa ísť pomaly baliť, pretože o takých 12 hodín odchádzame," usmial sa. Mal som pocit, že ma tam na mieste porazí.
Bill: "Č-čo?! To akože..."
Ja: "Nie! Ja nejdem k žiadnemu Samovi na žiaden..."
Mama: "Ranč..." usmiala sa.
Bill/Ja: "RANČ!??" vykríkli sme naraz. Len som sa silene usmial a krútiac hlavou som vstal od stola.
Ja: "Si píšte, že na žiaden ranč, ktorý je zašitý Boh vie kde na konci sveta ma nedostanete! NEDOSTANETE!" zavrčal som naštvane.
Bill: "Tak to sme dvaja..." pokrútil hlavou a podišiel ku mne.
Ja: "Poď..." schmatol som ho za tričko, ešte som pozrel na fotrovcov a šli sme hore do izby. Naštvane som tam vpálil.
Ja: "Oni sa snáď zbláznili??" zúfalo som sa naňho díval. Posadil som sa na posteľ.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Ferien II. séria 37. časť

21. října 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Ferien (Prázdniny) II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Elis, Tom
Diel: 37.

Ja: "B- Bill??!" vykoktala som zo seba.
Andy: "No jo!"
Ja: "Aha......oka no keď chce môže prísť!"
Andy: "O koľkej odchádzaš??!"
Ja: "O 11:00!" klamala som! Určite by som mu nepovedala, že odchádzam ráno a on by mi tu dovliekol Billa..........NIKDY!!
Andy: "Super....."
Ja: "Heh....dobrú noc!" obišla som ho a vyšla som hore schodmi a zavrela som sa v izbe. Ešte som si nastavila budík na siedmu a zaľahla som spať.
***Ráno***
Keď mi zabrinčal budík, vyštverala som sa z postele.
Ja: "Uaaaa!" zívla som si a pobrala som sa do kúpeľne, sprobovať rannú hygienu :D Keď som bola hotová, vzala som kufor a potichu som ho zniesla dolu. Najedla som sa a niečo som si vzala aj na cestu. Peňazí som mala dosť, čiže s tým problém nebol. Keď bolo osem hodín, bola som už vychystaná. Ešte som napísala Mary odkaz a pobrala som sa smer DOMOV.
Autobusom som sa odviezla na stanicu, kde som si asi 20 minút počkala kým mi došiel bus ktorý mieril do Berlína. Sadla som si na obrubník a čakala. Do uší som si zapichla MP3-ku, v ktorej mi hrali pesničky všetkého druhu.............hlavne také pomalé a smutné............vyjadrovali, ako sa práve v tejto danej situácii cítim..............najradšej by som tu ostala a tešila sa zo života, tešila by som sa z toho, že mám kamošov, ktorý stoja pri mne............ale nemohla som...........nemohla som z vedomím, že som zradila svoju najväčšiu lásku............Billa................Bill Kaulitz- tak pekný, úprimný, spravodlivý chalan.........nezaslúži si niekoho, kto sa k nemu zachoval tak kruto ako ja..................kto ho zradil ako mávnutím ruky...........to JA som zrobila strašnú chybu a tým som pokazila život sebe ale aj jemu...........vždy budem-e myslieť na ten deň, keď som vyšla z moje izby a na chodbe sme sa stretli..................vždy budem-e myslieť na TEN deň, keď som sa vyspala s Tomom....................už len keď na to pomyslím, bolí ma srdce.........ale jedno viem isto, zavinila som si to sama, čiže sa z toho aj sama vylížem...........trošku kruté viem..........keď odídem, možno sa situácia zlepší , možno zabudnem...............vždy tam je to MOŽNO! Prečo?? .................
Konečne mi došiel bus. Vstala som z obrubníka a pobrala som sa k autobusu. Kúpila som si lístok, a s kufrom vlečúcim za sebou som vošla do autobusu. Sadla som si do predposledného sedadla k oknu. Oprela som si hlavu o okno a čakala som, kedy vyštartujeme.............kedy odídem a vrátim sa späť DOMOV. Konečne nastúpil posledný človek a vyštartovali sme. Pozrela som von oknom, smerom k stanici, ale nečakala som, že tam uvidím človeka, ktorého nadovšetko milujem.............stál tam Bill a upieral pohľad plný sĺz, teraz už na odchádzajúci autobus. Až v tej chvíli som si uvedomila, akú chybu som zrobila, ale viem, že vycúvať sa už nedá.............musím s tým žiť.............musím žiť s pomyslením, že už nikdy v živote sa nezamilujem...........nikdy, ptž už by som nedokázala zraniť ďalších ľudí.........zrobiť zas a znova tú istú chybu.........nikdy! Radšej budem naveky sama ako by som mala ubližovať nevinným ľuďom.

Okolo jednej som dorazila do Berlína. Keď som vystúpila z autobusu, ovládol ma taký divný pocit...........pocit radosti ale aj smútku.........bola som šťastná, že som konečne doma ale na druhej strane som bola smutná, ale aj nahnevaná sama na seba za to čo som spravila......... Vzala som kufor a pobrala som sa domov. Ani nie za desať minút som stála pred domom, v ktorom som niekedy bývala.......... Prešla som pred dvere a vybrala som z tašky kľúč. Zastrčila som ho do zámky a pootočila. Ozvalo sa to známe šťuknutie a otvorila som dvere.

TBC :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria 1.časť

20. října 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Anabell
Diel: 1.

***Natalie***
Zobudila som sa okolo pol deviatej. Pretočila som sa na bok a otvorila som oči. Na Billovom vankúši, ležala nejaká obálka. Ešte rozospato som sa posadila na posteľ a nechápavo som sa rozhliadla po izbe. Znova mi pohľad padol na tú obálku. Vzala som ju do ruky. Bol v nej nejaký list. Striaslo ma. Opatrne som ju otvorila a pomaly som ho z nej vybrala. Roztvorila som ho a začala som čítať...

Ahoj Natalie!
Keď čítaš tento list už tu nie som. Viem, že odkedy...odkedy ťa Sebastian znova znásilnil si to mala ťažké, možno...možno sa to ani nedá vyjadriť slovom....ja som to nezažil a Ty si mi nič nepovedala....a v tom je ten problém. Odkedy sa "to" stalo, nepovedala si ani slovo...Viem, zranilo Ťa to no nevieš si ani predstaviť ako otrasne som sa cítil ja, keď som tam sede, díval som sa na to a nemohol som ti pomôcť...Nemohol som nič urobiť len sa dívať na to ako Ti ubližuje! Ako Sebastian ubližuje osobe, ktorá je pre mňa všetkým.....
Možno som sa po tom tváril, že som silný, no bol som silný len kôli Tebe.....Bol som silný len kôli tomu, aby som podržal Teba no....keď si sa potom uzavrela do seba a ja som nemohol urobiť nič....zranilo ma to...Ani si nevieš predstaviť ako som trpel keď si okolo mňa prešla bez toho aby si sa na mňa čo i len pozrela....Keď si sa ku mne za celý ten týždeň ani raz neozvala a doslova som bol pre Teba vzduch.
Viem....nerobila si to naschvál, no ja už nevládzem...nevieš si ani predstaviť ako strašne bolelo, keď som ťa nemohol pohladiť, nemohol som sa ťa dotknúť, pobozkať Ťa....nemohol som byť pri Tebe a pevne Ťa objať aby si cítila, že pri Tebe niekto stojí....že je pri Tebe niekto, kto Ťa má rád....
Tváril som sa akože je všetko Okej, no vo vnútri som strašne plakal....doslova som kričal zúfalstvom aby som Ťa mohol pohladiť....objať Ťa keď si zaspávala a šepkať Ti ako veľmi Ťa Milujem! Milujem Ťa Natalie a chcem aby si to vedela...Nechcem aby si si myslela, že som odišiel preto lebo si pochybila alebo niečo také...Nie! Dôvod prečo som odišiel, je ten, že už nevládzem....Neboj, nenechal by som ťa "samú" ak by som nevedel, že je s Tebou Tom....Neboj sa Anjelik....Uvidíme sa okej? Prídem, lenže nie teraz....Teraz nemôžem....Potrebujem si urovnať myšlienky, potrebujem nad všetkým popremýšľať....
Uvidíš....ani sa nenazdáš a bude naspäť, dobre?
Dávaj si na seba pozor dobre?! O pár týždňov....možno len o pár dní budem naspäť...
Ľúbim Ťa Anjelik a dúfam, že Tom mi na Teba dohliadne.... =)

PS: "Nie je to preto, že by som Ťa nemiloval! Naopak! Milujem Ťa viac ako si dokážeš predstaviť..." =)

Po líci mi stiekli slzy a len som sa na ten list zarazene dívala....Takže on odišiel....Odišiel a....a nechal ma tu...odišiel len tak bez rozlúčky a....
Vstala som z postele a vyšla som z izby. Rozrazila som dvere na Tomovej izbe a so slzami v očiach som sa naňho dívala. Sedel na posteli a zrejme už taktiež dočítal svoj list....
Ja: "Povedz....povedz, že to nie je pravda..." krútila som hlavou a zúfalo som sa naňho dívala.
Ja: "Povedz, že je to len nejaký hlúpy žart! Prosím povedz, že je to vtip...Prosím...." zavzlykala som. Tom sa na mňa strašne zničene díval.
Ja: "Prečo...." zavzlykala som a s plačom som sa zviezla na zem. Tom rýchlo vstal a podišiel ku mne.
Ja: "Povedz, že to nie je pravda....povedz, že je to len hlúpy sen a keď sa zobudím bude tu....bude pri mne..." plakala som. Tom ma objal. Pevne som ho objala a rozplakala som sa.
Tom: "Nevieš si predstaviť ako rád by som ti to povedal....Mrzí ma to Natalie...." pošepkal.
Ja: "Je to moja chyba..." pošepkala som. Tom na mňa pozrel a pohladil ma po tvári.
Tom: "Nie je to tvoja chyba...." pokrútil hlavou. "Len potrebuje "vypnúť"..."
Ja: "Ale je....ak...ak by som ho nebola ignorovala....neodišiel by..." pokrútila som hlavou a vstala som zo zeme. Tom taktiež a chytil ma za ruky.
Tom: "Neodišiel kôli tomu! Natalie...."
Ja: "Odišiel!" skríkla som s plačom. "Všetko je to len moja vina! Som običajná krava!" rozhodila som rukami a šla som preč z jeho izby.
Tom: "Natalie..." vybehol za mnou.

Pokračovanie nabudúce :)

PS: Milujem túto FF-ku :-*

Never say goodbye 1.časť

20. října 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Never say goodbye (Nikdy nepovedať zbohom)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lisa
Diel: 1.

•••Tom•••
Znudene som zbehol dole schodmi a namieril som si to do kuchyne. Bolo niečo po pol jedenástej a keďže som nemohol zaspať, šiel som si po mlieko. Keď som však bol tesne pred dverami zarazil som sa. V kuchyni sedeli rodičia a o niečom debatovali. Chcel som sa otočiť a vrátiť sa do izby, no moja zvedavosť zvíťazila a tak som podišiel k dverám a načúval som o čom debatujú.
Ja viem....nemal by som, lenže keď som začul svoje meno, nedalo mi to a nastražil som uši.
Mama: "...hlavne Tom...Myslíš, že je to dobrý nápad?!"
Gordon: "To si píš, že je to dobrý nápad! Pekne krásne ich tam zajtra odveziem! Nemám už totižto náladu neustále ich ťahať z nejakých sračiek! Veď posledný mesiac nerobia nič len večne vymetajú bary! Už ma nebaví čumieť večne do fotoaparátov, keď otvorím dvere..."
Mama si vzdychla.
Mama: "Fajn...Ale povieš im to ty..."
Gordon: "Ja?"
Mama: "Áno ty...a ešte musíš zavolať Samovi a Clair aby ich neporazilo..."
Gordon: "Ale prečo ja?"
Mama: "Pretože tebe lezú tí fotografi na nervy..." počul som vŕzgať stoličku a tak som sa rýchlo skryl za stenu. Po chvíli som zbadal mamu ako vychádza s kuchyne a šla hore do spálne. V kuchyni zhaslo svetlo a chvíľku na to vyšiel z kuchyne aj otec. Keď obaja zmizli v spálni, vybehol som hore do izby. Keď som za sebou zavrel dvere, hneď som podišiel k Billovej posteli.
Ja: "Bill!" štuchol som doňho. Len sa zamrvil.
Ja: "Ty kretén vstávaj!" stiahol som z neho perinu.
Bill: "Čo robíš ty magor!? Chcem spať!" zahučal otrávene a pretiahol si perinu až cez hlavu.
Ja: "Počúvaj! Rodičia nás chcú niekam poslať! Preč! Chápeš?!" zatiahol som zúfalo. Bill na mňa pozrel s jedným okom prižmúreným.
Bill: "Počuj..." vybral ruky spod periny. "Nemáš ty horúčku?!" chcel mi priložiť ruku na čelo.
Ja: "Prestaň..." odstrčil som ho od seba. Len sa uškrnul a pokrútil hlavou.
Bill: "Vyspi sa, dobre?" pretočil sa na bok a znova sa zakryl perinou až po uši.
Ja: "Veď ty uvidíš zajtra..." podišiel som k svojej posteli. Len niečo nezrozumiteľné zahundral. Uškrnul som sa a zaľahol som do postele...
Skoro celú noc som však preležal s otvorenými očami a premýšľal som nad tým čo rodičia mysleli tým, že nás zajtra niekam odvezú a kto sú SAM&CLAIR....
Takže som toho moc nenaspal....

•••Ráno•••
Zobudil som sa na to, že tresli dvere. Rozospato som si pretrel oči a rozhliadol som sa po izbe. Fajn, Bill šiel dole. To je taký kretén! On normálne zatvárať dvere nevie...
Vzdychol som si a zvalil som sa naspäť do postele. Bol som unavený jak hovädo, keďže som celú noc rozmýšľal nad tým rozhovorom včera večer v kuchyni...
Dúfam len, že sa nás nesnažia zbaviť. To nám mohli povedať rovno a nie o tom "rokovať" o jedenástej večer v kuchyni.
Bože! Mal som tam vojsť, nevinne sa usmiať, vziať si pohár mlieka a vrátiť sa naspäť do izby.
A ne jak debil počúvať...
Vzdychol som si a vyliezol som z postele. Podišiel som k oknu a odhrnul som závesy. Otvoril som ho a nechal som do izby prúdiť čistý vzduch...

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Ferien II. séria 36. časť

19. října 2010 v 19:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Ferien (Prázdniny) II. séria
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Elis, Tom
Diel: 36.

Ja: "Včera večer, keď sme sa vrátili, bol za mnou........alebo lepšie povedané sledoval nás, no a povedal mi, že už ma nemiluje........" mykla som plecami.
Tom: "To kok*t chlapec!" pokrútil hlavou a sadol si na lavičku.
Ja: "Hmm..............má právo........ak, by mi spravil on to isté, aj ja by som sa cítila tak ako on!"
Tom: "No jo...........ale ako ti môže tvrdiť, že ťa nemiluje, keď to nie je pravda?!"
Ja: "To ako myslíš?!"
Tom: "Spýtaj sa ho!" postavil sa.
Ja: "Ako sa ho mám spýtať, keď som mnou nekomunikuje?!" pokrútila som hlavou.
Tom: "Oka, nechaj tak! Tento rozhovor aj tak k ničomu nevedie...... chcem len aby si vedela, že som tu ešte ja....."
Ja: "Ďakujem!" a objali sme sa.
Tom: "Tak....šťastnú cestu!"
Ja: "Heh......ahoj a.....pozdrav Billa.......aj keď......."
Tom: "Aj keď?!"
Ja: "Ale nič, tak maj sa!" ešte raz sme sa objali a pobrali sme sa každý svojou cestou. Šla som cez park, aby som si aspoň niečo zapamätala ako nejakú peknú vec..........aspoň jedna pekná spomienka..............
Krížom cez park som sa dostala až na uličku, kde bol Maryn dom. Pomalým krokom som sa vybrala po ceste k domu. Keďže som mala sklonenú hlavu a pozerala som si pod nohy, nevšimla som si osobu pred sebou a vrazila som doňho/ do nej.
Ja: "Prepáč.........nechcela som!" povedala som ale hlavu som nezdvihla.
"Nič sa nestalo!" povedal ten niekto a šiel ďalej. Šla som ďalej, bez toho aby som sa otočila a pozrela do koho som vrazila..........vôbec mi nenapadlo, že to mohla byť osoba, ktorú veľmi dobre poznám.... osoba, s ktorou som pred časom veľmi dobre vychádzala..........

Ja: "Som doma!" zakričala som, keď som otvorila dvere a vošla som na chodbu. Vyzula som sa a prešla som cez obývačku do kuchyne.
Ja: "Čau!" pozdravila som Mary, ktorá ležala na gauči a čumela do telky.
Mary: "Ahoj zlatíčko......ak si hladná, v chladničke máš pizzu!" a usmiala sa.
Ja: "Ďakujem, ale nie som hladná.....idem hore. Potrebujem sa vyspať!"
Mary: "Oka! Dobrú noc!"
Ja: "Hmm........." otočila som sa a keď som prechádzala cez chodbu ku schodom, až teraz som si všimla, že Bill je u nás. Pomaly som vyšla hore schodmi a vošla som do izby. Osprchovala som sa, umyla som si vlasy a zabalila som sa do župana. Keďže som bola smädná, vybrala som sa dole, po pohár vody. Keď som vyšla z izby, vtedy vychádzali aj Andy a Bill a tak sme sa stretli.....
Andy: "Čau...."
Ja: "Mhm..." a schádzala som dole schodmi. Bill a Andy šli rovno za mnou, a dobre že ma nezvalcovali. Konečne som zišla a čo najrýchlejšie som odpochodovala do kuchyne.
Naliala som si do pohára minerálku a chvíľu som počkala v kuchyni. Keď som si bola istá, že Bill už odišiel, vyšla som z kuchyne a chcela som odísť späť do izby, no na chodbe ma zastavil Andy.
Ja: "Čo bys rád?!" spýtala som sa ho až veľmi milo, a to malo značiť, nech sa mi zdekuje z cesty......
Andy: "No zajtra sa s tebou príde niekto rozlúčiť!" a škeril sa jak idiot.
Ja: "Fakt? A kto ma poctí svojou návštevou?!" a usmiala som sa naňho.
Andy: "Bill a Sally!" Úsmev mi zamrzol.

TBC :)

Jeden krásny ROK :)

17. října 2010 v 21:48 | LubQa |  Keď sa J.K. rozpíše ;)
xD

PS: I Love You...
Hmm...snáď to jedného dňa aj ja niekomu napíšem, alebo "niekto" mne a bude to myslené fakt od srdiečka...
Áááále nie o tomto som chcela :)
Som sa práve kuk na blog a čo nevidím?! Že tento blogííís už slávi ROK svojej existencie :)
Fúúúú...to je prvý blog, ktorý mi takto dlho vydržal a dúfam, že ešte vydrží pekne dlho :) Som rada, že ho mám a, že sem chodíte...možno návštevnosť nemám boh vie akú, ale mňa dokáže potešiť aj to, že mi sem zavíta aj pár ľudú a nechá komentík...takže ĎAKUJEM aj tomu málu, ktorý tu chodíte a som Vám za to veľmi vďačná a dúfam, že mojím FanFictions ostanete verní aj naďalej... :)
Možno ste si aj stihli všimnúť, že blogííís prechádza menšou rekonštrukciou, no keďže mám obmedzený prístup na net a nie som tu pravidelne, ide to dosť pomaly...snáď sa mi to podarí stihnúť do konca tohto roka...bola by som nesmierne happy xD...
Tento blog vystriedal už tri krásne designy a za všetky som vďačná KaTHik-e :) (www.moji-milacikova.blog.cz). Myslím...teda viem, že ďalší dess si znova objednám u nej, pretože jej dessy sú úžasné...možno nie sú nejak extra zložité no kto by nevedel: V jednoduchosti je krása :) ;)
No...to by bolo asi všetko...nejak som sa rozpísala xD Ach jééje...
Takže, ešte jedno veľké ĎAKUJEM patrí všetkým, ktorý na tomto blogu boli, tým ktorí sem chodia pravidelne a vopred aj tým, ktorí sem ešte len zavítajú :)

ĽubQa :-*