Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Rovnica Lásky II. séria - 24.časť

26. července 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Rovnica lásky II. séria

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Ellie, Sára
Diel: 24.

Ja: "Ďakujem..."
Bill: "Teraz si idem kúpiť veľké caffé, mrknem jak sa má Ell a prídem okej?"
Prikývol som a zahryzol som do sendviča. Bill sa len zasmial a odišiel z izby.
Najedol som sa a práve keď som vyhadzoval servítky do koša, niekto otvoril dvere. Keď som ta pozrel, myslel som, že šťastím vyskočím z kože...
Ja: "Ellie...."
Ellie: "Tomí!" usmiala sa a podišla ku mne. Silno som ju objal. Bol som šťastím celý bez seba.
Bill: "To dievča je postrach..." vošiel do izby s Ellienim otcom za pätami.
Ja: "Nenadávaj mi na čaju....Dobrý deň..."
Ellien otec: "Zdravím maroďáci..." zasmial sa. "Ell, mala by si ísť od izby! Nepočula si čo hovoril lekár?"
Ellie: "Ja sa od neho nepohnem! Ani na krok!" objala ma. Bol som rád, že je opäť pri mne. A hlavne, že je v poriadku.
Ellien otec: "Ale..."
Ellie: "Nie! Ja preč nejdem!"
Bill: "Mám dojem, že tých dvoch teraz od seba neoddelíme..." usmial sa.
Ellien otec: "Fajn," vzdychol si. "Idem za doktorom a pokúsim sa ho presvedčiť aby si tu mohla byť s Tomom...."
Ellie: "Ľúbim ťa ocko!" usmiala sa. Len si vzdychol a odišiel z izby.
Bill: "No hrdličky a teraz šup do postele! Musíte sa pekne zotavovať!"
Ja: "Hm..." usmial som sa na Ell a pohladil som ju po tvári.
Bill: "Počuli ste?"
Ellie: "Nič sa nedá robiť!" usmiala sa a ťahala ma k posteli.
Ešte dobre, že v izbe boli dve postele.
Ja: "Počkaj..." podišiel som k posteli, ktorá bola pod oknom a prisunul som ju tesne k tej mojej.
Ja: "Teraz môžeme spať....teda zotavovať sa!" usmial som sa.
Bill: "Si horší jak ja!" rozosmial sa. Len som mykol plecami a ľahol som si vedľa Ell.
Po chvíli sa vrátil Ellien otec.
Ellie: "Tak?"
Ellien otec: "Fajn....Len ti tu donesiem veci, okej?"
Ellie: "Mhm..." usmiala sa.
Bill: "No braček, ja teraz idem a prídem asi až večer spolu s mamou! Okej?"
Ja: "Fajn..." prikývol som. Po chvíli sa vrátil Ellien otec, zložil jej veci na izbe, rozlúčil sa a spolu s Billom odišli. Ostali sme s Ell konečne samy.
S úsmevom na tvári som na ňu pozrel.
Ja: "Nevieš si ani predstaviť ako som sa bál..." pošepkal som a objal som ju. Tvárami sme boli otočení k sebe.
Ellie: "A ja? Keď mi Bill povedal, že si totálne dolámaný myslela som, že ma urve...."
Ja: "No....a keď ku mne prišla mama a povedala, že ťa práve operujú?! Skoro som zomrel..." pošepkal som a pobozkal som ju.
Objala ma a oprela si hlavu o moju hruď.
Ja: "Najviac ma mrzí, že..."
Ellie: "Nie je to tvoja vina....proste....stalo sa, stalo..." skočila mi do reči.
Ja: "Škoda.....celkom by sa mi páčil taký malý prcek...." usmial som sa.
Ellie: "Hm.....počuj, ty kedy si nemal ochranu?"
Ja: "Cí....čo ja viem....asi vtedy na výlete v sprche...."
Ellie: "Aha...." usmial sa a pohladila ma po tvári.
Ja: "Cítim sa za to zodpovedný..." pošepkal som a posadil som sa na posteľ.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.