Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Květen 2010

Ferien 16.časť

31. května 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Ferien (Prázdniny)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Elis
Diel: 16.

Ja: "Mhm!" prikývla som a rukou som si zotrela slzy. Ľahla som si naspäť a Mary ma prikryla a hladila ma po vlasoch. Po chvíli mi dala pusu na čelo a potichu odišla z izby. Už som bola strašne unavená a tak čo len som zavrela oči zaspala som...

***Ráno***
Keď som sa ráno zobudila strašne ma bolela hlava. Jakeby mi mala o chvíľku puknúť. Sadla som si no asi som sa zdvihla trošku prudšie a zas ma hodilo na posteľ. Hlava ma bolel jak ešte nikdy. Ešte asi 5 minút som ležala a potom som sa začala pomaličky zdvíhať. Prvá zastávka bola v kúpeľni. Šuchtavým krokom som sa tam dotrepala a kukla som do zrkadla no skoro ma jeblo! Kebyže ma teraz niekto uvidí tak ho vystrie. Pomaly som sa opláchla studenou vodou a z tváre som si zotrela všetko čo tam nemalo čo robiť. Nemaľovala som ani nič tomu podobné, len som sa prezliekla, dala vlasy do gumky a pomaly som zišla dolu. Namierila som si to do kuchyne kde už sedel Andy a hrabal sa v jedle. Teta doma nebola. Sadla som si vedľa Andyho a podoprela som si hlavu rukami.
Ja: "Andy??"
Andy: "Hmm?"
Ja: "Kde je teta??" a naďalej som pozerala von oknom.
Andy: "Išla do Berlína.... zariadiť niečo ohľadom pohrebu!" povedal potichu a z oka sa mu vydrala slza. Založil si hlavu do dlaní a rozplakal sa. Objala som ho a stisla najsilnejšie ako som vedela.
Ja: "Neboj, máš ešte mňa a tetu...." a aj mne už tiekli slzy.
Andy: "Č- čo....ako.....ja preboha čo s nami bude!??" a silno ma objal. Plakal mi na pleci a ja som ho utešovala.
Andy sa po chvíli vytratil do izby a ja som si sadla na gauč a zapla telku. Išiel nejaký film tak som ho začala pozerať....popravde, nič som z neho nemala lebo som bola myšlienkami niekde úplne inde. Z môjho snenia ma prebudilo až zvonenie. Vstala som a šla otvoriť. Stáli tam dvojičky a keď na mňa pozreli vytreštili na mňa tie ich veľké hnedé okále.
Tom: "Čo sa ti stalo?" a vystrašene na mňa pozerali. No fasa musela som vyzerať ohromne!
Ja: " Ehmm...načo ste prišli?!" spýtala som sa priškrteným hlasom lebo sa mi zas chcelo plakať.
Tom: "Za Andym...si v pohode?" To som už nevydržala a zakričala som naňho.
Ja: "Nie, nie som v pohode! Práve sa mi zabili rodičia a ja mám byť akože v pohode???!" zakričala som naňho a vybehla som hore schodmi. Nezavrela som ani vchodové dvere a len som ich tam nechala stáť.

***U Toma***
Ja: "To čo bolo!?" a nechápavo som kukol na Billa.
Bill: "Neviem!"
Ja: "Andyyyyyyyyyyyyyyyyyyy!" a vošiel som dnu. ´Predsa nebudem stáť vonku no nie?! J´
Po chvíli sa otvorili dvere na jednej izbe a na schodoch stál Andreas úplne bledý, uplakané oči......no horor.
Ja: "Andreas!? Čo sa ti stalo?" a prišiel som k nemu. Nič nepovedal, len pomaly zišiel dolu schodmi a sadol si na gauč. S Billom sme si k nemu sadli a uprene sme naňho pozerali.
Bill: "Andy?!"
Andreas: "Ja...oni...sú mŕtvy....ale....prečo!?" povedal, zaboril hlavu do dlaní a rozplakal sa. S Billom sme si vymenili ustráchané pohľady.
Ja: "K- kto je mŕtvy!?"

Pokračovanie nabudúce :)

Credendo vides 101. časť

31. května 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Credendo vides (Keď uveríš, uvidíš)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Bill, Nell
Diel: 101. časť

Ja: "Milujem Ťa Nell.....Občas sa správam ako totálny kkt, ale milujem ťa a vždy budem....
S tým zabitím si mala pravdu. Zabil som všetko krásne čo medzi nami bolo....všetko som pochovala len kôli svojej sprostosti.....Jedným ´mrzí ma to´ neodčiním vôbec nič z toho čo som ti urobil, to si plne uvedomujem, ale chcem aby si vedela.........a.......aby si cítila, že ťa budem vždy milovať! Prisahám na všetko čo k tebe cítim.....NAVŽDY...." pošepkal som a pohladil som ju po tvári. Ona sa zamrvila a chytila moju ruku. Na chvíľu som ustrnul, pretože som si myslel, že sa zobudí a začne kričať.... no ona spala ďalej len s tým rozdielom, že pod hlavou mala moju ruku ktorú pevne zvierala v tej svojej.
Ja: "Prepáč mi prosím! Všetko....." zašepkal som, pobozkal som ju na čelo a opatrne som vytiahol ruku spod jej hlavy a jej zovretia. Postavil som sa a podišiel som k dverám. Ešte raz som na ňu pozrel, usmial som sa a vyšiel som z izby. Potichu som zavrel dvere a vybral som sa do svojej izby.
"Čo si tam robil??" ozval sa niekto mne až veľmi známy a poriadne ľadovým tónom. Stela. Otočil som sa a pozrel som na ňu. Nahnevane podišla ku mne a ukazovákom mi štuchla do hrude.
´Au...´ pomyslel som si.
Stela: "Čo si robil v jej izbe ty hovädo!" zavrčala na mňa a z jej očí doslova šľahali blesky.
Ja: "Bol som sa rozlúčiť..." povedal som je pravdivo lebo v podstate som sa s ňou lúčil a popritom som sa jej ospravedlňoval....
Stela: "Ja ti raz takú rozlúčim, že nezabudneš!!" zavrčala. "Ešte raz ťa tam uvidím a roznesiem ťa v zuboch ty sviňa!" zavrčala na mňa, ešte raz ma prepálila pohľadom a zmizla u Nell v izbe. Vzdychol som si a so sklonenou hlavou som sa zašil do svojej izby, zvalil som sa na posteľ a v priebehu pár minút som zaspal.....

*Už Normálne*
Keď som sa ráno zobudila, cítila som sa hrozne. Bolela ma hlava, mala som horúčku a bola som totálne slabá.
Stela: "Ahoj....." usmiala sa a pohladila ma po tvári.
Ja: "Čau..." povedala som potichu. "Koľko je hodín?"
Stela: "Pol deviatej..."
Ja: "Ou...." posadila som sa na posteľ. "Musím ísť na WC!"
Stela: "Zvládneš to?"
Ja: "Mhm...." zdvihla som sa a odšuchtala som sa na WC.
Stela: "Vieš čo sa včera stalo?"
Ja: "Hm...?"
Stela: "Bol tu ten magor...."
Ja: "Konkrétnejšie..." vyšla som z kúpeľne a šla som k nej.
Stela: "Tom tu bol včera večer keď si spala!" zahundrala.
Ja: "Vážne?" usmiala som sa. "A porozprávali ste sa?"
Stela: "No, teoreticky hej...." So zdvihnutým obočím som na ňu pozrela.
Ja: "Čo si mu povedala?" zavrčala som na ňu.
Stela: "Nič...."
Ja: "Stela....." vražedne som na ňu pozrela.
Stela: "No.....prv som sa ho pýtala čo robil v tvojej izbe......."
Ja: "On bol pri mne?"
Stela: "Hej! Hoci neviem čo tu robil, ale už som mu vyčistila žalúdok! Neboj sa!"
Ja: "Krista Stela!" tresla som sa po čele a zúfalo som sa zviezla na posteľ.

Pokračovanie nabudúce :)

Love is the answer 101. časť

31. května 2010 v 18:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly- Ann, Ashley
Diel: 101.

Mama: "Zrejme áno...."
Ja: "Milé.......A kde je Kery?!"
Mama: "Ostala doma, ale mala by prísť!"
Ja: "Okej no a Andreas je teraz tu?!"
Mama: "Keď som sem prišla, tak na chodbe telefonoval s Tomom! Počkaj idem sa pozrieť!"
Ja: "Mhm..." prikývla som a mama odišla z izby. Po chvíli sa otvorili dvere a dnu vošiel Andy. Mama s ním už nebola. Keď ma zbadal, usmial sa a podišiel ku mne. Silno som ho objala.
Ja: "Ďakujem!" pošepkala som mu, keď som ho držala v objatí. Andy sa odtiahol a usmial sa.
Andy: "Čo by som neurobil pre čaju môjho naj kamoša!" keď to povedal, sklonila som hlavu a usmiala som sa.
Ja: "No, asi ťa sklamem, ja už s Tomom nechodím! Aj keby si to vedel, tiež by si to urobil?!"
Andy: "Noa! Veď sme kamoši ne?!" usmial sa. Úsmev som mu opätovala.
Ja: "Vraj si volal Tomovi!" povedala som a zadívala som sa naňho.
Andy: "No hej! Ale ja som nevedel, že vy dvaja už ee!"
Ja: "Heh........to nevadí........Ďakujem za všetko čo si pre mňa zrobil!" znova sme sa objali.
Andy: "Nie je začo! Veď čo by som neurobil pre kamošku!" zasmial sa. "Teraz mi prepáč, ale musím ísť. Zajtra by som sa mal ešte zastaviť!" usmial sa a dal mi bozk na líce.
Andy: "Ahoj!"
Ja: "Pa!" usmiala som sa a Andy odišiel. Znovu som si ľahla a pokúšala som sa zaspať, lebo som bola veľmi unavená. No vždy keď som zavrela oči, videla som toho hnusného chalana a to čo sa stalo. Z pod viečok sa mi vykotúľali slzy. Zaspala som asi po pol hodine.
Keď som sa zobudila, vonku sa už stmievalo. Všimla som si, že na stolíku vedľa postele som mala položený mobil. Vzala som ho do ruky a na pozadí mi svietil vysmiaty Tom. Usmiala som sa a mrkla som, koľko bolo hodín. Pol šiestej. Šla som na WC. Keď som sa vrátila do izby, ľahla som si do postele a práve vtedy mi niekto zaklopal na dvere.
Ja: "Ďalej!" povedala som. Dvere sa otvorili a medzi nimi sa objavila Billova dikobrazia hlava.
Ja: "Ahoooj!" usmiala som sa. Bill vošiel dnu a za ním šla Kery.
Bill: "Zdravím sestrička!" usmial sa a dal mi bozk na líce. Silno som ho objala. Bola som nenormálne šťastná, že ho konečne vidím. Potom som sa ešte zvítala s Kery.
Ja: "To je krásne!" povedala som, keď mi Bill podal veľkého plyšového KOŇA!! Usmiala som sa naňho.
Bill: "Väčšieho už nemali! Škoda!"
Ja: "Nee šak aj ten je krásny! Ďakujem!" usmiala som sa na nich.
Ja: "Inak, kde je Tom?!" Bill si s Kery vymenili pohľady.
Bill: "Noo, on sa sem ešte nestihol dotrepať!"
Ja: "Veď ťa sem priviezol ne?!"
Bill: "No hej! Priviezol ma pred nemocnicu a potom ´zdrhol´ !" usmial sa.
Ja: "Aha........" povedala som skleslo. "Nemohol zniesť pohľad na holku, s ktorou čaká decko a ona mu dala košom! Chápem!"
Bill: "Ale nee! Neviem prečo neprišiel, ale isto nie kôli tomu! Neboj sa!"
Ja: "Hmm......"
Ešte dosť dlho sme sa rozprávali o všetkých možných veciach a potom už šli. Ja som išla na večeru, ktorá bola mimochodom totálne na grc a tak som sa vrátila naspäť do izby. Ľahla som si a zaspala som.
Ráno, keď som sa zobudila, pohľad mi padol na OBROVSKÚ kyticu ruží, ktorá bola položená pri mojej posteli. Posadila som sa a vzala som ju do rúk. Usmiala som sa, lebo som dobre vedela od koho je. Potvrdil mi to aj lístoček ktorý tam bol. Stálo v ňom:

Pokračovanie nabudúce :)

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 31.časť

31. května 2010 v 13:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Sebastian
Diel: 31.

***Natalie***
Bolo asi pol deviatej keď sme s Billom vypli hru.
Bill: "Ja už nemôžem..." pokrútil hlavou a zvalil sa na gauč.
Ja: "To sme dvaja...Som unavená..." zatiahla som zúfalo a posadila som sa k nemu. Pozrel na mňa a podoprel si rukou hlavu.
Bill: "Vlastne...Ani som sa nespýtal...Ako sa cítiš?! Teda od toho čo..."
Ja: "Aha....no...Fajn..." trošku rozpačito som sa usmiala. Je pravda, že občas....teda dosť často som ešte mala doslova nočné mory a bežne som sa niekedy nad ránom budila keď už pri mne nebol ale...nechcela som ho tým...zaťažovať...
Posadil sa a chytil ma za ruku.
Bill: "Fakt?!" spýtavo na mňa pozrel. Pevne som jeho ruku stisla v tej svojej a usmiala som sa.
Ja: "Keď viem, že si pri mne až kým nezaspím, nemôže sa mi spať viac ako vynikajúco! Si predsa môj anjelik strážny nie?!" usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Bill sa usmial a pobozkal ma na čelo.
Bill: "Chceš aby som ostal aj dnes?!"
Ja: "Mhm..." prikývla som.
Bill: "Dobre....ale..." odhrnul mi vlasy z tváre a pohladil ma po líci. "Neklameš však?!"
Zahryzla som si do spodnej pery a sklonila som hlavu.
Bill: "Nat...ja len chcem aby si bola v poriadku...." pošepkal a podvihol mi hlavu.
Ja: "Ja viem..." pošepkala som. "Prepáč..."
Bill: "Poď tu..."
Oprela som sa oňho a on ma objal.
Bill: "Neboj....bude to dobré..."
Ja: "Vieš čo mi napadlo?!" pozrela som naňho.
Bill: "Čo?!" odhrnul mi vlasy z tváre a usmial sa.
Ja: "Že sa ku mne miestami správaš omnoho krajšie ako sa ku mne správal Sebastian za celý čas čo spolu chodíme..."
Bill: "No...ehm...možno preto, že mi na tebe záleží..." trošku rozpačito sa usmial. Z hlboka som sa nadýchla.
Ja: "Ďakujem...Ďakujem za všetko čo pre mňa robíš..." usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Len sa usmial a stisol moju ruku v tej svojej.
Bill: "Pre Teba by som urobil všetko..." usmial sa. Len som pokrútila hlavou a znova som ho objala. Z hlboka som sa nadýchla.
Ja: "Som unavená....Uspíš ma?!" uškrnula som sa. Pozrel na mňa s podvihnutým obočím a v zápätí sme sa obaja rozosmiali.
Bill: "No poď...ty moje bábätko..." uškrnul sa.
Ja: "Kaulitz!" štuchla som doňho a vstala som z gauča. Vyšli sme hore do izby a ľahla som si do postele. Bill si hačol ku mne a objal ma.
Bill: "Kebyže sem teraz vpáli Sebastián..."
Ja: "....tak by ho porazilo..." uškrnula som sa.
Bill: "Ja viem, že toto je osobná otázka....Ale..."
Ja: "Neublížil mi..." povedala som skôr než sa niečo stihol opýtať. Viem, že keď sa TO stalo, povedal mi, že ak by mi Sebastian akokoľvek ublížil, mám mu zavolať.
Bill: "Nie...teraz som nemyslel na to ale...." zahryzol si do spodnej pery a bolo vidieť, že je nervózny.
Ja: "Tak o čo ide?!" pozrela som naňho.
Bill chvíľku mlčal, no potom sa z hlboka nadýchol a pozrel mi rovno do očí.
Bill: "No....Sebastian....Ľúbiš ho?!" opýtal sa a spýtavo sa na mňa díval. Úprimne, táto otázka ma zarazila...

Pokračovanie nabudúce :)

The last house on the left 46.časť

30. května 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The last house on the left (Posledný dom vľavo)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Timea
Diel: 46.

***O niečo neskôr***
***Elizabeth***
Vošla som do baru a hneď som sa rozhliadla po Justinovi. Po chvíli som ho uvidela ako šiel s táckou v ruke od jedného stolu. Šla som za ním.
Ja: "Justin?!" ozvala som sa. Keďže bol otočený chrbtom ku mne, trošku sa strhol.
Justin: "Aaa....Slečna Eliz sa nám stavila..."
Ja: "Nechaj si tie debilné pripomienky okej?!" kyslo som sa zatváril a posadila som sa na stoličku. Rukami som sa oprela o pult a zadívala som sa naňho.
Ja: "Tak?! Ako si včera dopadol?! Pohol si sa ďalej alebo si stále na jednom a tom istom bode?!" zavrčala som naňho. Justin sa kyslo zaxichtil.
Justin: "Dopadlo to...celkom fajn, ale myslím, že by ťa nebavilo chodiť celý deň s ľadom na guliach!" zavrčal na mňa. Rozosmiala som sa.
Ja: "Ježííííš...Ty si totálne neschopný!"
Justin: "Vieš čo?! Môžeš mi byť ukradnutá tak ako aj ten imbecil Kaulitz a tá suka! Okej?! Nájdi si nejakého iného chumaja, ktorý bude skákať tak ako si ty budeš vypiskovať!" zavrčal na mňa a ďalej tam niečo utieral. Vzdychla som si. Ten chalan je nepolepšiteľný =)
Ja: "Vážne?! A to sa len tak vzdáš príležitosti...Pretiahnuť ma?!"
Justin: "No ak to takto bude pokračovať ďalej, tak ťa nebudem mať s ČÍM pretiahnuť," ironicky sa usmial. Zoskočila som zo stoličky a šla som k nemu za pult. Postavila som sa pred neho a pohladila som ho po tvári.
Ja: "Neboj. Dnes večer máš ešte jednu šancu. Keď premrháš aj tú..." len som mykla plecami.
Justin: "Fajn. Kedy a kde?!"
Ja: "Prídu tu...tak ako každý večer..."
Justin: "Celá parta?!"
Ja: "Nie...len oni dvaja..."
Justin: "A to vieš ako?!"
Ja: "No...dajme tomu tak, že som ich dnes ráno "náhodou" počula ako sa rozprávajú. Najprv pôjdu ku Kaulitzovi a potom sa tu zastavia na 100%!"
Justin: "Fajn....stavíš sa aj ty?!"
Ja: "Ešte neviem. Tak zatiaľ! A nech ti to dnes vyjde!" usmiala som sa, pobozkala som ho a odišla som.
So mnou sa nebude nikto hrať. Zistíš čo je to bolesť ty suka z Berlína. Už sa teším až ťa Kaulitz odkopne tak ako mňa. Toto mi zaplatíš. Draho zlatko. Draho!
Usmiala som sa a vyšla som z baru...

***Timea***
Práve som bola u Toma v izbe. Mali sme ísť do baru. Prehovorila som ho x) Našťastie =) Totižto neviem čo by sme tu robili...
Tom: "Tak...idem do sprchy..." usmial sa a pobozkal ma.
Ja: "Fajn. Kým sa nastyluješ, idem na Pokec k Billovi," usmiala som sa.
Tom: "Hééj! Mám žiarliť?!"
Ja: "Hm...Nemusíš," usmiala som sa, pobozkala som ho a vyšla som z Tomovej izby. Podišla som k dverám od Billovej izby a potichu som zaklopala.
"Ďalej..." ozval sa potichu. Usmiala som sa a nakukla som dnu.
Ja: "Dobrý večer..."
Bill: "Ahoj..."
Ja: "Nevyrušujem?!" opýtala som sa, lebo som si všimla, že sedel za stolom a niečo písal. Len sa usmial a pokrútil hlavou.
Bill: "Čomu vďačím za tvoju návštevu?!" uškrnul sa. Vošla som dnu a zavrela som dvere.
Ja: "No...Tom sa sprchuje a tak som došla na kec...Môžem?!"

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The dark side of the sun 60.časť

30. května 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 60.

Vzal som Liu do náručia a pevne som si ju k sebe privinul. Po tvári mi už veselo stekali slzy. Pobozkal som ju do vlasov.
Ja: "Lia...sestrička prepáč....prosím....prosím nezomieraj....nenechávaj ma tu samého....prosím nie..." plakal som...

*Tom*
Ostal som sedieť na schodoch a díval som sa do zeme. Cítil som na perách krv. Otrel som si ju a po tvári mi stekali slzy.
Ublížil som jej....Strašne...Krista prečo som taký kretén!? Prečo?! Prečo vždy ublížim tomu, na kom mi najviac záleží!? Do šľaka!
K tomu všetkému som ju udrel...Bože ja som chuj! Običajný debil! Aj keď to bolo nechtiac, keďže to mal schytať jej brat ale aj tak...
Zrazu som začul sirény...Záchranka (?)
Zdvihol som hlavu. Práve pred Liinym domom zastala sanitka. Čo? Ale prečo? Nechápavo som sa díval na doktorov, ktorí vybehli aj s nosidlami....LIA!
Vyskočil som na rovné nohy a vbehol som do domu. Vybehol som hore schodmi a keď som zbadal dvere na kúpeľni a Simona...
Ja: "Simon?!" povedal som opatrne a chcel som tam vojsť no predbehli ma lekári. Simon ešte stále kľačal a vtedy som si všimol krv a....Liu...
Nie...Bože! Nie, nie, nie! Chcel som ísť dnu no lekári ma tam nepustili. Po chvíli odtiaľ vyšli aj s Liou na nosidlách. Bola totálne bledá.
Ja: "Lia..." pošepkal som a len som tam stál ako prikovaný. Simon okolo mňa prebehol a šiel do Liinej izby. Potom z nej opäť vyšiel obliekajúc si tričko a šiel ku schodom, no hneď na to sa otočil, chytil ma za ruku a bez slova ma ťahal dole.
Ťahal ma k autu, ktoré stálo pred domom. Vlastne...to bolo moje auto, ktorým som sem prišiel...
Simon: "Daj mi kľúče...."
Bez slova som mu ich vložil do dlane a nastúpili sme. Simon naštartoval a vyrazili sme hneď za sanitkou. Fajn, že šoféroval pretože ja som teraz nič nedokázal robiť.
Simon: "Kurva! Kurva, kurva, kurva!"
Ja: "P-prečo to urobila??" opýtal som sa potichu.
Simon: "PREČO? Lebo sme hold debili! Do čerta! Pobili sme sa rovno pred ňou! Ako malé deti! Mlátili sa medzi sebou dve osoby, na ktorých jej najviac záleží! Do piče!" nadával.
Zaboril som tvár do dlaní a z hlboka som sa nadýchol. Ďalej sme boli obaja ticho...
No teda až na to, že Simon celú cestu nadával. Pred nemocnicou prudko zabrzdil a skoro som si vybil zuby na palubnej doske. Neriešil som to však. Vystúpili sme za auta a šli sme do nemocnice...

Simon: "Do šľaka! Mohol som to tušiť! Kurva vždy som na ňu kašľal! Vždy! Prečo som taký kretén!?"
Obaja sme sedeli...teda Simon sedel, ja som sa prechádzal po chodbe a čakali sme kým odniekiaľ vyjde doktor a povie, že je v poriadku...
Simon: "Mohol som čakať, že to urobí znova..."
Ja: "Znova?" zarazene som naňho pozrel. "Ona sa už niekedy pokúšala zabiť??" opýtal som sa šokovane a zviezol som sa vedľa neho na lavičku. Simon prikývol.
Simon: "Asi pred rokom..."
Ja: "Bože..." pošepkal som zarazene a privrel som viečka.
Simon: "Nechcem o ňu prísť! Nechcem prísť o ďalšieho človeka, ktorého milujem a na ktorom mi záleží...Už nie....Ak ju stratím tak to neprežijem..."

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Len trošku šťastia 46. diel

30. května 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Len trošku šťastia

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Emma, Blair
Diel: 46.

***Tom***
Naštvane som šiel spolu s Emmou za triednou. Keď sme vošli do kabinetu, triedna sa posadila a ukázala na stoličky pri stole. Blair a Emma si sadli, no ja som ostal stáť.
Triedna: "A vy?!"
"Ja si sadať nebudem! Vysvetlíte mi už konečne, prečo som tu?" zavrčal som.
Triedna: "Blair za mnou prišla a povedala, že vraj ste jej fotku vycapili na nástenku pri volebných urnách..." založila si ruky na prsiach a prísne na mňa pozrela.
"Pozrite, neviem ktorý debil to tam dal ale JA som to nebol! Keď som sa tuto s Blair vyspal, boli sme ešte len druháci a pokiaľ ste si nestihli všimnúť, na tej fotke má Blair melír, no ten v druhom ročníku nemala! Takže som to asi ťažko urobil JA!" povedal podráždene.
"A mimochodom, neviem načo by som dával jej fotku na nástenku v škole!! Ak by som ju chcel zverejniť, tak to drbnem na internet!" zavrčal som. Triedna si ma premerala pohľadom a potom pozrela na Blair.
Triedna: "Chcete sa k tomu vyjadriť?!" Blair ma len prepálila pohľadom a pokrútila hlavou.
Triedna: "Fajn. Tak pokiaľ ste to vážne neurobili vy..."
"Vážne som to neurobil ja!" skočil som jej do reči.
Triedna: "...tak potom môžete ísť! A vy Blair, musím vám aj keď nie s veľkým nadšením oznámiť, že budete vyškrtnutá z volieb na Kráľovnú školy!"
Blair: "Čože?!" zapišťala šokovane. Tiež ma to prekvapilo a myslím, že aj Emmu.
Triedna: "Nemôžem totižto nadsadiť korunku na hlavu niekomu, kto má na nástenke vycapené nechutné fotografie!"
Blair: "Ale veď..."
Triedna: "Čo?! Chcete poprieť, že ste na tej fotke vy?" opýtala sa ironicky. Blair na ňu len škaredo pozrela.
Triedna: "A mám pocit, že vy veľmi dobre viete, že Tom tú fotku neurobil a taktiež ju tam nezavesil! Tak buďte rada, že to neriešim cez riaditeľa!"
Emma: "Prečo ju chcete vyškrtnúť z volieb?!"
"Presne! Myslím, že tá fotka by jej len zdvihla hlasy!" zahlásil som ironicky.
Triedna: "Pretože by to bolo zaujímavé a dosť neetické ak by voľby vyhral niekto, kto si robí zbierku porno fotografií a chce si nimi získať viac hlasov!" zasyčala na Blair.
Blair na ňu vytreštila oči, potom vystriedala asi všetky farby od červenej až po zelenú a naštvane vybehla z kabinetu.
"Môžeme odísť?!"
Triedna: "Áno...a slečna Bartonová?!"
Emma: "Áno?"
Triedna: "Skúste si to taktiež nepokašľať tak ako Blair! Inak nám už neostane žiadna kandidátka....teda žiadna normálna kandidátka na kráľovnú školy," usmiala sa.

***Emma***
"Ehm...d-dobre..." prikývla som a potom sme s Tomom odišli.
Tom: "To bolo čo?!" opýtal sa keď sme šli do triedy.
"Neviem..." uškrnula som sa. "Počuj...fakt si sa vyspal s Blair?!" zastala som a pozrela som naňho.
Tom: "Hej. Ale to bolo pred dvoma rokmi! Prisahám!" priložil si ruku na srdce.
"Dobre. Verím ti. Neboj," chytila som ho za ruku a zložila som mu ju dole. Usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
"Ľúbim ťa..." povedala som s úsmevom na perách a pobozkala som ho. Objal ma.
Tom: "Aj ja Teba..." po chvíľke sa odtiahol, chytil ma za ruku a šli sme do triedy. Keď som tam však vošla, zrazu ma niekto zdrapil za vlasy a sotil o tabuľu.
Tom: "BLAIR!" skríkol naštvane.
Blair: "Zabijem ťa ty odporná hnusná suka!" zaziapala na mňa a zdrapila ma za vlasy.
"Auuu....spamätaj sa..." snažila som sa ja od seba odstrčiť no nejak to nešlo.
Chvíľu som okolo seba nič nevnímala len som si rukami zakrývala tvár aby mi tá ťava nevyškriabala oči. Počula som krik... Tom kričal na Blair, ona naňho a Bill na obidvoch. Strašne mi hučalo v hlave a chcela som odtiaľ vypadnúť. Zrazu ma niekto objal. Zdvihla som hlavu. Kimberly. Zavrela som oči a pevne som ju objala. Strašne ma bolela hlava a mala som pocit, že mi o chvíľu praskne.
Kimberly: "Tom!" zahučala naňho. Práve sa totižto chystal Blair zrejme zabiť.
Bill: "Tom nechaj ju!" odtiahol ho od nej. "Nestojí ti za to," povedal už kľudne.
Tom z hlboka dýchal a prepaľoval ju pohľadom.
Tom: "Nenávidím ťa aby si vedela!" zavrčal na ňu. Ešte raz ju prepálil pohľadom a šiel ku mne, keď ho zrazu zdrapila za ruku a rovno predo mnou ho pobozkala. Tom sa neodtiahol ani nespolupracoval. Len tam tak stál a nechal sa bozkávať. Neviem či bol tak zaskočený alebo sa mu to tak páčilo. Len som sklamane pokrútila hlavou, vstala som a vybehla som z triedy, pričom som do nich nezabudla drgnúť. Tak rýchlo ako to šlo (keďže sa mi točila hlava) som šla na wc. Nie však na tie kde chodia skoro všetky holky z tejto chodby ale úplne na koniec chodby kde boli jedny wecká, kam nechodil nikto. Zrejme sa nikomu nechcelo trepať až na koniec chodby keď má wc hneď oproti triede. Zavrela som za sebou dvere a posadila som sa k radiátoru vzadu za kabínkami. Oprela som sa chrbtom o stenu a zavrela som oči. Strašne ma bolela hlava. Mala som pocit, že o chvíľu exploduje.
Objala som si kolená a oprela som si o ne hlavu. Po tvári mi stekali slzy a ani som sa nenamáhala zotrieť si ich. Neviem ako dlho som tam sedela, keď som začula tresnúť dvere a potom rýchle kroky. Pomaličky som zdvihla hlavu a trochu som si otrela slzy z tváre. Tom.
"Choď preč..." pošepkala som a opäť som od neho odklonila hlavu. Namiesto toho aby odišiel však podišiel ku mne a zviezol sa na kolená.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 30.časť

29. května 2010 v 16:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Sebastian
Diel: 30.

***Sebastian***
Ja: "Takže do obchodu?!" volal som s Brianom.
"Hej...Šli do Billy na nákup..."
Ja: "Aha...A potom?!"
"Potom sa odviezli domov a znova sú dnu..."
Ja: "Super...tak ich nespusť z očí...Čau..." zložil som. Položil som mobil na bar a pozrel som na Katy.
Katy: "Čo?! Nebodaj ti čaja zahýba?!" uškrnula sa a ukladala umyté poháre na poličku.
Ja: "No skúsila by...A Kaulitz vie, že ak by som prišiel na to, že s ňou niečo má tak by dobre nedopadol! Ten sa jej ani nedotkne....Lebo ak áno...dotknem sa potom ja najprv jej a potom jeho..."
Katy: "Uuu....Chceš ho zbiť?!"
Ja: "Ja?! Ja si ruky špiniť nebudem..." uškrnul som sa a pobozkal som ju.
Katy: "Prestáááň....Sú tu zákazníci..." uškrnula sa a odstrčila ma od seba.
Ja: "Fajn..." vzdychol som si. "Idem do zadu...keby niečo zavolaj ma..." zakýval som jej a šiel som preč...

***Bill***
S Nat sme práve hrali hru. Bolo asi pol siedmej a ja som sa už minimálne tisíc krát pokúšal vyhrať, no nejak sa mi to nedarilo.
Ja: "Ja už nehrám..." položil som joistic na stôl a zachmúril som sa na Natalie. Tá sa len zasmiala.
Natalie: "Ale no..." uškrnula sa a vypla to.
Ja: "Ale vážne! Vždy len prehrávam!" rozhodil som rukami na čo sa Nat znovu rozosmiala.
Natalie: "Počúvaj..." chytila ma za ruku. Prekvapene som na ňu pozrel. Len sa usmiala a potom mi do ruky vopchala joistic.
Natalie: "Chybu robíš...No zapni to nie?"
Ja: "Ah...H-hej..." stisol som play a znova sme hrali.
Natalie: "No vidíš! Tu! V zákrute pribrzď, lebo to nevytočíš! Ty vždy do každej zákruty letíš na plný plyn! Sa potom čuduj, že ťa vždy vyhodí z cesty..."
Usmial som sa.
Ja: "Fajn..." prikývol som a riadil som sa podľa jej slov. Po chvíľke som si všimol, že to predsa len šlo.
Natalie: "No vidíš..." usmiala sa. Chvíľu som hral, no keď sme znova skončili, vypol som to. Položil som joistic na stôl a pozrel som na Nat.
Ja: "Prečo si to urobila?!" spýtavo som na ňu pozrel.
Natalie: "Čo?!" usmiala sa.
Ja: "Ten bozk..."
Natalie: "A ty?!"
Ja: "Lebo som to chcel..." pošepkal som pravdivo...Chvíľku sa na mňa mlčky dívala...
Natalie: "Aj ja som chcela...Je to podraz?!" opýtala sa potichu.
Ja: "Eee....To neviem..."
Natalie: "Aha....a...ak by som to zopakovala?!" opýtala sa potichu a zahryzla si do spodnej pery.
Ja: "Ehm..." trošku rozpačito som sa na ňu díval. "T-to...to by už bol podraz..." vydýchol som.
Natalie: "Aha....Tak potom fajn, že som to neurobila ešte raz..." usmiala sa a znova vzala joistic do ruky. Nechápavo som sa na ňu díval.
Prečo sa ma niečo také pýta....prečo by ma chcela znova pobozkať...prečo to urobila pred tým...a prečo...?
Natalie: "Hráš?!" zamávala mi joisticom pred tvárou.
Ja: "Hej..." vydýchol som, usmial som sa a znova sme hrali...

Pokračovanie nabudúce :)

Ferien 15.časť

29. května 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Ferien (Prázdniny)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Elis
Diel: 15.

Sally: "JJ!"
Ja: "No ale ani u mňa to nevidím nejako ružovo!"
Sally: "Prečo?!" a otočila sa na mňa.
Ja: "Tak neska na mňa parádne vyletela....jakeby bola na práškoch!" Sally na mňa pozrela a potom sme chytili fajny ujeb. Keď sme sa ukľudnili vstali sme a už sme chceli ísť preč keď sa ku mne náhlil ANDREAS?? Čo ten chce?! Keď ku nám došiel bol úplne zadychčaný a mal uplakané oči. Vyľakala som sa.
Ja: "A- Andy č- čo sa stalo!?"
Andy: "Ja...ja....p- poď domov rýchlo" a plakal. Andreas brutálne plakal. Chytil ma za ruku a ťahal k tete. Nevedela som čo sa dialo, len som sa dala Andym viesť k tete. Pripadalo mi to akoby to trvalo deň....mesiac....rok...pripadalo mi to akoby sme sa vliekli ako slimáky.
Nič som nevnímala len som sa dala viesť Andym ktorý letel cez celé Loitsche jak o život.
Konečne sme došli pred tetin dom a Andy rýchlosťou blesku rozrazil dvere a vtiahol ma dnu kde som si všimla tetu ako sedela na gauči a plakala...PLAKALA...prečo všetci plačú...prečo? Trasúcim hlasom som sa opýtala
Ja: "Č- čo sa stalo?!" Teta na mňa pozrela...mala strašne červené oči ale to čo povedala, ma dorazilo na celej čiare.
Mary: "E- Elis.....t- tvoji rodičia...oni...oni..." nedopovedala lebo sa strašne rozrevala.
Ja: "Čo!? Čo sa im stalo!" teraz som už kričala aj ja a vycítila som, že to nebude nič dobré. Po chvíli Andy povedal úplne trasúcim hlasom.
Andy: "Elis...rodičia...oni....sú mŕtvy!"
Ťažko sa mi dýchalo a do očí sa mi tisli prúdy horúcich sĺz.
Ja: "Č- čo!?" bezvládne som sa zvalila na sedačku a pokúšala som sa nadýchnuť.
Ja: "T- to nemôže byť pravda...veď veď pred chvíľou odchádzali....to nie....nie....."
Teraz som už bola psychicky na dne. Vstala som a vybehla do izby. Zabuchla som za sebou dvere a ľahla som si do postele. Prikryla som sa až po uši a hlavu som zaborila do vankúša ktorý sa stával útočiskom mojich sĺz. ´To nemôže byť pravda...veď len pred chvíľou odchádzali vysmiaty a teraz sa dozviem, že sú MŔTVY!!? To...to je ako zlý sen...nie...je to horšie ako zlý sen. To je krutá realita. Hnusná sku*vená realita...jak ja to nenávidííííím!´
Nepamätám sa kedy, zaspala som. Sníval sa mi hrozný sen...stála som uprostred cesty. Bola noc a v diaľke som videla slabé záblesky svetla. O chvíľu sa spoza zákruty vynorilo veľké čierne auto a za volantom sedel otec a strašne psychopaticky sa usmieval. Vedľa neho sedela mama. Mala červené opuchnuté oči a nekontrolovateľne sa smiala. Auto zastalo a obaja na mňa pozreli. Rozbehla som sa im naproti no namiesto toho aby vystúpili z auta otec sa usmiala a dupol na plyn. Zastala som a auto sa na mňa rútilo nekontrolovateľnou rýchlosťou. Nemohla som sa ani pohnúť a len som na nich so slzami v očiach pozerala keď do mňa vpálili veľkou rýchlosťou, mňa odhodilo a z diaľky som počula už len nekontrolovateľný smiech ktorý patril mojim rodičom...
Ja: "Niééééééééé!" kričala som a strácali sa mi pred očami keď som mnou niekto začal mykať.
Andy: "Elis kľud to bol len zlý sen!" a objímal ma. Triasla som sa od strachu a silno som ho stisla. Plakala som. O chvíľku prišla do izby aj teta a sadla si ku mne na posteľ. Andy ma pustil a po líci mu stiekla slza. Teta nás oboch objala.
Mary: "To bude dobré....nebojte!" už tiekli slzy aj jej. Asi 10 minút sme tam tak sedeli v objatí, keď sa Andy postavil a bez slova odišiel do svojej izby. Dobre som vedela ako sa cíti a viem aj to, že teraz potrebuje byť sám. Ak niečo bude chcieť príde...
Mary: "Už je lepšie?!" spýtala sa ale ešte stále ma držala.

Pokračovanie nabudúce :)

Love is the answer 100. časť

29. května 2010 v 14:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly- Ann, Ashley
Diel: 100.

Jasmine: "Nie čo, ale koho!"
Ja: "Pochop, že Tom o teba nastojí!" zavrčala som na ňu. Ona sa len zasmiala.
Jasmine: "Mne nejde o Toma!" povedala a krútiac hlavou sa ku mne približovala. Ja som cúvala až kým som chrbtom nenarazila do jedného z tých chalanov. Ponad plece som naňho pozrela. On sa len usmial a sotil ma dopredu a kebyže ma Jasmine nechytila, spadla by som tvárou k zemi.
Jasmine: "Mne ide o to mále čo máš tuto!" rukou mi prešla po bruchu. Strhla som sa a začala som sa mykať.
Jasmine: "To ti nič nepomôže!" hystericky sa zasmiala. Potom ma odsotila a pristála som na zemi. Podišla k tomu chalanovi, čo som doňho vrazila. Usmiali sa na seba a potom ho pobozkala. Keď sa od neho odlepila, pozrela znovu na mňa. Doširoka sa usmiala.
Jasmine: "Prajem príjemnú zábavu!" otočila sa a dosť rýchlo sa vzďaľoval, až kým sa mi nestratila z dohľadu.
Pohľadom som prešla po všetkých chalanoch. Ten, čo sa s ním Jasmine olizovala sa doširoka usmial a pomädlil si ruky.
Ja: "Nie...." pokrútila som hlavou. Vstala som a chcela som sa rozbehnúť preč, no ten chalan bol rýchlejší, schmatol ma za ruku a surovo ma k sebe otočil.
On: "Kam si sa vybrala cica!"
Ja: "Pusť ma prosím!" plakala som.
On: "Ale áno, pustím ťa! Len čo si s tebou užijem!"
Ja: "Nie, prosím!" po líci mi tiekli slzy.
On: "Neboj, bude sa ti to páčiť!" zasmial sa a začal ma bozkávať na krku. Metala som sa ako najviac to šlo, ale čím viac som sa metala, tým silnejšie ma držal.
Ja: "Nieeeee!" skríkla som s plačom, no on mi priložil ruku na ústa........

Sedela som skrčená pod stromom plakala som a triasla som sa. Ale nie od zimy......od toho hnusu.......
On: "Bolo to super!" cmukol na mňa. "Dúfam, že si to ešte niekedy zopakujeme!" zaškeril sa a zazipsoval si zips na nohaviciach. Trhlo mnou, ešte viac som sa rozplakala. Oni sa len zasmiali a pomaly odišli, pričom sa neustále smiali.
Po hodnej chvíli som sa pozviechala zo zeme a pomaly som sa drala cez tie stromy, kým som konečne došla na chodník...
Tackavo som sa vybrala smerom domov a asi na pol ceste mi prišlo zle a stratila som vedomie. Posledné, čo som si zapamätala, bola krv a nejakú postavu, ktorá sa ku mne približovala................
Keď som sa prebrala, ležala som mne až vo veľmi známej izbe. V nemocničnej izbe. Posadila som sa na posteli a vtedy ku mne niekto podišiel a objal ma. Ten niekto bola mama. Silno som ju objala a rozplakala som sa. Ešte stále som mala pred očami to, čo sa stalo....
Mama: "To je hrozné čo ti spravili!" povedala a zotrela si slzy z tváre. Mlčky som prikývla a prehltla som slzy.
Ja: "A dieťatko?!" spýtala som sa potichu.
Mama: "Keby ťa Andreas našiel o desať minút neskôr, potratila by si a možno.......možno by si zomrela aj ty......"
Ja: "Takže........takže to Andy? Andy ma našiel.....to on bol ten chalan, čo som ho videla?" Mama mlčky prikývla. Chvíľu bolo ticho, a potom som sa opýtala.
Ja: "A Tom?!"
Mama: "Už včera večer mu volal Andreas, hneď keď ťa našiel....."
Ja: "Aha..........a?!"
Mama: "Hneď vyrazili na cestu!"
Ja: "A Tom mu veril?!" spýtala som sa ironicky.

Pokračovanie nabudúce :)

Credendo vides 100. časť

29. května 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Credendo vides (Keď uveríš, uvidíš)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Bill, Nell
Diel: 100. časť

Stela: "Ešte ho.....no.......miluješ?"
Ja: "Zrejme viac než na začiatku....." pošepkala som a sklonila som hlavu.
Stela: "Po tom všetkom? Na tvojom mieste by som oňho ani nezakopla!"
Ja: "To je tvoj názor, ale ja svoj meniť nebudem! Milujem ho a navždy budem, ale....."
Stela: "Ale už to nikdy nebude tak ako bolo...." povedala smutne.
Ja: "Presne......ublížil mi a on to vie. Veľmi ma to mrzí...."
Stela: "A......odpustíš mu niekedy?"
Ja: "Už som mu odpustila....dávno....A myslím, že by ho potešilo keby si mu odpustila aj ty...."
Stela na mňa zarazene pozrela.
Stela: "Ja? A za čo?"
Ja: "Za všetko čo si mu v ten večer povedala...." milo som sa usmiala.
Stela: "NIKDY!" zavrčala. Len som mykla plecami a usmiala som sa na chalanov ktorí už konečne prišli. Gusto predo mňa položil tanier na ktorom bol obrovský rezeň, zemiaky a k tomu ešte zeleninový šalát..... =)
Gusto: "Dobrú chuť!
Ja: "Ehm....díky!" usmiala som sa.
Georg: "Ale davaj bacha aby si nepribrala!"
Ja: "Cí....za toto ťa uškrtím!" zasmiala som sa a zo srandy som ho začala škrtiť. Zrazu som sa však zarazila. Pustila som Georga a dívala som sa na Toma, ktorý práve vošiel do jedálne. Pohľady sa nám na zlomok sekundy stretli, no Tom hneď sklonil hlavu a posadil sa k stolu ktorý bol úplne v predu. Odvrátila som od neho pohľad a začala som jesť...

Ja: "Stela? O koľkej príde mama?" spýtala som sa Stelči keď sme už vychádzali z jedálne. Stela: "Neviem, asi ráno......nejak okolo desiatej...."
Ja: "Fajn.... A ona o TOM vie?"
Stela: "Ne-e! Nehovorili sme jej to!"
Bill: "Sorry, že to tak dopadlo...."
Ja: "Ale to nevadí....neboj. Už je to v pohode..." usmiala som sa naňho.
Bill: "Neviem..."
Ja: "Tak, ja idem do postele! Zatím pa!" usmiala som sa na nich a zavrela som sa do izby. Prezliekla som sa a znova som sa šupla pod perinu. Zavrela som oči a po chvíli som zaspala, keďže som bola unavená.

*Tom *
Z jedálne som odišiel úplne posledný a šiel som hore. Cesta výťahom mi pripadala tak dlhá, že miestami som mal pocit, že sa zastavil čas. Keď som konečne vystúpil a šiel som do izby, ako na povel som sa zastavil pred Nellinou izbou. Pohľadom som mapoval dvere, keď som k nim podišiel a potichu som zaklopal. Pokiaľ je Nell v izbe, mala by to počuť. Pomaly som otvoril dvere a nakukol som dnu.
Ja: "Nell....." sekol som sa. Spala! Potichu som zavrel dvere a podišiel som k posteli na ktorej spala. Čupol som si k posteli a zadíval som sa na ňu. Ležala tvárou otočená ku mne. Vyzerala ako anjelik. Odhrnul som jej vlasy z tváre a pohladil som ju po líci. Bola spotená a zrejme mala horúčku lebo bola úplne rozpálená.
Ja: "Keby som nebol taký idiot, teraz by si tu neležala v horúčke...
Je to len moja vina. Mrzí ma všetko čo som ti v poslednom čase povedal a urobil.
Len debil by ublížil niekomu tak krásnemu a nevinnému ako si ty. A teraz k tým debilom patrím aj ja...." pošepkal som, aj keď som vedel, že ona to nepočuje a nemá ani páru, že som tu......

Pokračovanie nabudúce :)

The dark side of the sun 59.časť

28. května 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 59.

Ja: "Choď preč..." povedala som potichu a snažila som sa zadržať slzy, ktoré sa mi drali z očí.
Tom: "Lia ja ti to vysvetlím..." chcel ma chytiť za ruku, no ja som sa mu vytrhla.
Ja: "Nechaj ma!" Simon sa medzi nás postavil.
Simon: "Čo si jej urobil?!" zavrčal na Toma a drgol doňho.
Tom: "Héééj....ukľudni sa okej?!"
Simon: "Čo si urobil Lii??"
Ja: "Simon prestaň..." chytila som ho za ruku no on sa mi vytrhol zo zovretia. Tom sa na mňa zadíval so slzami v očiach.
Tom.: "Lia prepáč...Ja ani neviem čo som včera robil..." povedal potichu. Sarkasticky som sa zasmiala.
Ja: "Preťahoval si nejakú šľapku! A nehovor, že nie! Videla som vás na vlastné oči! Krásny pohľad fakt! Ako si to môj chalan....teda, teraz už bývalý, BÁVALÝ chalan rozdáva s nejakou sukou!" skríkla som zúfalo. Simon pozrel na mňa, potom na Toma a ani neviem ako a už sa mlátili.
Ja: "Prestaňte!" skríkla som zúfalo. Nič, ani ich nehlo.
Ja: "Simon!" skočila som medzi nich, no práve vtedy sa Tom chystal vraziť Simonovi a tak som to schytala zaňho. Zviezla som sa k zemi a priložila som si ruky na tvár. Cítila som ako mi z nosa tečie krv. Chalani sa zarazili a dobre, že sa nepretrhli, ktorý z nich mi skôr pomôže. Napriala som však pomoc ani jedného.
Ja: "Nechajte ma na pokoji! Obaja! Ste odporné svine! Nenávidím vás!" skríkla som s plačom a vbehla som do domu. Vybehla som hore do kúpeľne a zamkla som za sebou dvere. S plačom som podišla k skrinke a hrabala som sa v nej dokým som z nej nevytiahla žiletku. Teraz som už neváhala ani stotinku, priložila som si žiletku k zápästiu a potiahla som. Z rany mi pomaly začala vytekať krv. Chrbtom som sa oprela o stenu a sledovala som pramienok krvy, ktorý mi stekal po zápästí.
Znova som si priložila žiletku k zápästiu a porezala som sa len pár milimetrov od tej prvej rany. Chvíľu to bolelo, no potom som cítila už len uvoľnenie...Taký príjemný chlad, ktorý sa mi pomaličky rozlieval celým telom. Zviezla som sa na zem a sledovala som krv, ktorá vytekala z rám. Vzala som žiletku do druhej ruky a porezala som sa aj na druhom zápästí. Po tomto som sa už zviezla na zem, žiletku som pustila z ruky a jediné čo som vnímala bol už len chlad a to ako som postupne slabla. Túžila som už len po jednom...Po smrti...

*Simon*
Obaja sme ostali zarazene stáť. Po chvíli som sa spamätal.
Ja: "Vypadni!" zavrčal som naňho, prepálil som ho pohľadom a vošiel som do domu.
Ja: "Lia?!" zakričal som, no neprichádzala žiadna odpoveď. Vošiel som do kuchyne, do obývačky, aj do kúpeľne no nebola tam. Vybehol som hore do jej izby. Taktiež nič. Vtedy som sa zarazil. Otočil som sa a šiel som do kúpeľne. Keď som však stlačil kľučku, zarazil som sa. Bolo zamknuté.
Ja: "Lia?!" zatrieskal som na dvere a lomcoval som kľučkou.
Ja: "Lia otvor! Prosím..." zúfalo som trieskal na dvere. Bál som na najhoršieho. Odstúpil som od dverí a vyrazil som ich. Dalo mi to trochu zabrať, keďže bolo zamknuté, no napokon sa mi to podarilo.
Ja: "LIA!" skríkol som zúfalo a pribehol som k nej. Ležala na podlahe v kaluži krvi.
Ja: "Nie...sestrička nie..." povedal som zúfalo a vzal som ju do náručia. Bola totálne studená....priam ľadová.
Nahmatal som jej pulz, ale úplne slabý. Rýchlo som vzal prvú vec, ktorou som jej mohol uškrtiť rany aby nekrvácali a tak som šiel do izby po mobil. Vytočil som záchrannú službu, dal som im adresu a pustil som mobil z ruky. Vrátil som sa do kúpeľne.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The last house on the left 45.časť

28. května 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The last house on the left (Posledný dom vľavo)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Timea
Diel: 45.

Ja: "Tom!" štuchla som doňho. Objal ma a zvalil na seba. Pobozkal ma.
Tom: "Čo je?!" usmial sa od ucha k uchu.
Ja: "Došiel môj otec," nevinne som sa usmiala. V momente sa posadil a vystrašene sa na mňa díval.
Tom: "Č-čo?!"
Ja: "No....a....ehm....musíš ísť! Pretože ak ťa tu nájde....som mŕtva!" zúfalo som sa naňho dívala. Tom si prešiel rukou cez xicht a potom si vzdychol. Opäť sa zvalil na posteľ a zakryl sa až po uši.
Tom: "Vôbec sa mi nechce..." uškrnul sa.
Ja: "Fajn....Ale potom sa budeš musieť sám obhajovať pred mojím otcom," mykla som plecami a chcela som ísť preč, no zvalil ma na posteľ a ľahol si na mňa. Rozosmiala som sa.
Ja: "Tom prestáááň..." zapišťala som potichu, keď ma začal bozkávať na krku.
Tom: "Fakt?!" smutne na mňa pozrel.
Ja: "Keby tu nebol môj oco tak pokračuj...ale nechcem riskovať, že mi vpáli do izby..." nevinne som sa usmiala a pobozkala som ho. Keď som sa chcela odtiahnuť, chytil si ma za krkom a stále ma bozkával. Keď sa konečne odtiahol, štuchla som doňho.
Ja: "Si nejaký nadržaný nemyslíš?!" uškrnula som sa.
Tom: "A kto by nebol pri takej sexici?!" usmial sa, pohladil ma po tvári a znova ma pobozkal.
Ja: "Tomí fakt musíš ísť...Nechcem ti narobiť problémy..."
Len si vzdychol, zvesil hlavu, no potom sa uškrnul a znova ma pobozkal.
Tom: "Fajn...Ale to mi vynahradíš!" znova ma pobozkal, potom si vzal veci a šiel do kúpeľne. Po chvíli odtiaľ vyšiel krásne nastylovaný ako vždy. Vstala som z postele a podišla som k nemu. Chytila som ho za tričko, pritiahla som si ho k sebe a pobozkala som ho.
Ja: "Ľúbim ťa," pošepkala som keď som sa odtiahla.
Tom: "Aj ja Teba," usmial sa a pohladil ma po tvári.
Ja: "No poď," chytila som ho za ruku a potichu som s ním vyšla z izby. Ešte som skontrolovala otca, no ten už spal.
Zbehli sme dole.
Tom: "Keď chceš, môžeš dnes dôjsť..." usmial sa a pohladil ma po tvári.
Ja: "Okej...A tvoja mama?!"
Tom: "Eee...Myslím, že bude v robote..." uškrnul sa.
Ja: "Myslíš alebo vieš?!"
Tom: "No," pozrel na hodinky. "Dnes má ísť do práce až o siedmej večer takže isto nebude doma!"
Ja: "A otec?!"
Tom: "Gordon?! Ten sa nestará...a myslím, že ani on nebude doma...Tak prídeš?!"
Ja: "Dobre," prikývla som.
Tom: "Teším sa na Teba."
Ja: "Aj ja," usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Tom sa usmial a pomaly šiel preč, no po chvíľke sa otočil a vrátil sa naspäť.
Ja: "Niečo si zabudol?!"
Namiesto odpovede ma chytil za krkom a vášnivo ma pobozkal. Keď sa odtiahol, len som s úsmevom pokrútila hlavou.
Ja: "Jedného dňa sa zabudneš aj najesť!"
Tom: "To nehrozí," uškrnul sa.
Ja: "Ľúbim Ťa," pošepkala som a s úsmevom som sa naňho dívala.
Tom: "Ja Teba taktiež. Ľúbim celým srdcom," usmial sa a pobozkal ma. Pohladila som ho po tvári, ešte raz som ho pobozkala a tak už šiel. Ostala som stáť v dverách až kým som ho nestratila z dohľadu. Potom som s úsmevom na perách zavrela dvere a pomaly som šla hore do izby. A vraj sa už nikdy nezamiluješ Timea... =)

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Len trošku šťastia 45. diel

28. května 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Len trošku šťastia

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Emma, Blair
Diel: 45.

Okolo pol piatej som šla domov. Tom ma odprevadil k dverám.
Tom: "Máš všetko?" opýtal sa a podával mi krabicu so šatami + taštičku so šperkmi.
"Nooo...už nie..." uškrnula som sa.
Tom: "Ahááá. Ééé...a neľutuješ to?"
Rýchlo som pokrútila hlavou. Pohladila som ho po tvári a pobozkala.
"Bola to tá najúžasnejšia noc," pošepkala som mu s úsmevom. Usmial sa.
Tom: "Som rád, že sa ti to páčilo," pohladil ma po tvári a jemnulinko sa perami dotkol tých mojich. Usmiala som sa.
"V pondelok?"
Tom: "V pondelok..." usmial sa a pobozkal ma. Pohladila som ho po tvári, usmiala som sa a pomaly som šla preč. Pri bránke som sa ešte zastavil a otočila. Tom stále stál v dverách a opieral sa o futro dverí. Usmiala som sa, poslala som mu pusu a šla som domov.
Po pár krokoch som sa však zastavil. RUŽA!
Vrátila som sa ku Kaulitzovým. Zazvonila som a čakala kým niekto otvorí dvere.
Tom: "Áno?" otvoril dvere a prekvapene na mňa pozrel.
Tom: "A ty tu čo?"
"Éé...zabudla som si niečo.."
Tom: "A čo?" usmial sa.
"RUŽU!" Tom sa tresol do čela.
Tom: "No vidíš! A vraj máš všetko..." uškrnul sa. "Trochu počkaj..." stratil sa dnu a po chvíli sa vrátil aj s ružičkou v ruke.
Tom: "Nech sa páči anjelik..." podal mi ju.
"Ďakujem," dala som mu pusu, usmiala som sa a šla som domov...

***Pondelok***
***Škola***
Do školy som šla spolu s Tomom. Práve keď sme šli zo šatne do triedy k nám došiel Bill. Bol udychčaný a uškieral sa od ucha k uchu.
Bill: "Toto....musíte...vidieť..."
Tom: "Eee...a čo?" usmial sa.
Bill: "Poďte..." uškrnul sa a ťahal nás k jedálni. Pred lavicou, na ktorej boli položené hlasovacie urny bol hlúčik žiakov a podaktorí sa rehotali. Bill nás predral cez dav a keď sme stáli pred tou nástenkou, rozosmiala som sa aj ja spolu s Tomom. Totižto pri Blairinej fotke bola ešte jedna, na ktorej bola úplne nahá, pod tým napísané: ŠĽAPKA a šípka k jej fotke.
Tom: "Toto vystihli..." smial sa. Zrazu sme začuli nejaký hluk zozadu. Otočili sme sa. Práve sa k nám predierala Blair.
Blair: "Čo to má do čerta znamenať??" škriekala jak pavián. Keď však zbadala svoju fotku, zmĺkla a totálne očervenela. Myslela som, že vybuchne.
Tom: "Sexy foto..." uškrnul sa. Štuchla som doňho.
"Tom!"
Tom: "Ty si krajšia..." pošepkal mi. Blair ho prepálila pohľadom, strhla tú fotku z nástenky a šla preč. Znova všetci vybuchli smiechom.
"Chudera!" zahučala som so smiechom.
Tom: "Poď..." chytil ma za ruku a šli sme do triedy.
Blair nebola na prvej hodine. Zrejme rozdýchavala. S Tomom sme sa na tom celú hodinu zabávali na čo sme si vyslúžili poznámku za rušenie vyučovacej hodiny. Keď učiteľka vyšla z triedy, Tom sa rozrehotal na celú triedu.
Tom: "Že rušenie vyučovacej hodiny..." rehotal sa. "Aj tak tú starú rašpľu nikto nepočúval!"
Štuchla som doňho, no aj tak som sa rozosmiala spolu s ním. Prestali sme až keď do triedy vpálila triedna a za ňou Blair. Neušlo mi, že hneď jak vošla, hodila jeden vražedný pohľad smerom k nám.
Triedna: "Čo mala znamenať tá fotka na volebnej tabuli!!?" povedala značne podráždene a prechádzala pohľadom po triede. Zrazu sa zastavila na mne a Tomovi. Len sme na seba nechápavo pozreli.
Triedna: "Neviete o tom niečo Tom Kaulitz?!"
Tom: "JA?!" vytreštil na ňu oči. "Čo by som mal o tom vedieť ja?!"
Triedna: "Myslím, že dosť..."
Tom: "Bolo to tam skôr než som prišiel do školy a musel by som byť minimálne Superman aby som to tam stihol dať a mimochodom, nie som debil aby som sa vlámal do školy! To by vlastne neurobil ani debil!" oboril sa na ňu.
Triedna: "Prosím?!"
Tom: "JA som to nebol! Neviem čo za problém má tuto Blair, ale nech ma nechá láskavo na pokoji!"
Triedna: "Urobili ste tú fotku vy?!"
Tom: "A čo som ja nejaký úchyl aby som si fotil holky po sexe?!" poťukal si po čele.
Triedna: "Tom Kaulitz!" tresla po stole. Až som nadskočila.
Tom: "Čo?!"
Triedna: "Okamžite do môjho kabinetu! Všetci traja!"
"To akože aj ja?!" ukázala som na seba.
Triedna: "Áno aj vy! Hneď!" vstala od stola a podišla k dverám. Ani jeden z nás sa však nepohol.
Triedna: "Rozprávala som sa s duchmi?!" opýtala sa prísne.
Tom: "Toto je postavené na hlavu!" zahučal podráždene a vstali sme. Chytila som ho za ruku a šli sme za triednou a Blair...

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Ferien 14.časť

27. května 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Ferien (Prázdniny)
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Elis
Diel: 14.

Andy: "Uhryzla ho!" a rozrehotal sa.
Bill: "Tha to chuj! Ale dúfam, že jej nič nehovoril!" a trochu vystrašene pozrel na Andyho.
Andy: "Nóóó mám dojem, že povedal niečo čo nemal!"
Bill: "Zabijem ho!" a už si to mieril za Tomom do kúpeľky. Ozvali sa také čudné dunivé zvuky a zrazu vyšiel z dverí Bill úplne s rozcuchaným három a za sebou ťahal Toma.
Andy: "Toto nem dopadne dobre!" Doslova ho hodil na gauč a vražedne naňho pozeral.
Bill: "Čo-všetko-si-jej-povedal?!"
Tom: "No....ehm...ja...dokopy...ehm..."
Bill: "Máš 5 sekúnd na to aby si to vyklopil lebo nedožiješ rána!"
Tom: "No pravdu!"
Bill: "Ty si jej povedal, že..." a pozrel na Toma pohľadom ´prosím, povedz nie...povedz nie!´
Tom vystrašene pozeral na Billa a nesmelo prikývol.
Bill: "Ty si hovädo!" a bafol sa vedľa neho na sedačku "Vieš čo si o mne teraz pomyslí?"
Tom: "No to čo si myslela doteraz!" a zaškeril sa no to asi nemal lebo Bill sa netváril stokrát nadšene.
Bill: "Tom Kaulitz akože som tvoj brat tak drž láskavo hubu lebo ti ju prebijem!" a vražedne naňho pozrel.
Tom: "Dobre dobre, už som ticho...ale aj tak mám pravdu!" doplnil potichu.
Bill: "TOM!!!!" a už bol s nervami v koncoch.
Tom: "OK!" Vstal a odišiel do kuchyne.
Andy: "Vieš čo, ja už radšej pôjdem. Nechcem prísť k úrazu aj ja!"
Bill: "Jak myslíš J Tak okolo deviatej sme u teba!"
Andy: "Okej!" vstal, obul sa a odišiel.

Išla som rovno k Sally a nikde som sa nezastavovala, proste som nemala na nič a nikoho chuť len už byť konečne TAM.
Ja: "Ahóóój!" pozdravila som Sally po tom čo som zazvonila a ona jak víchor otvorila dvere.
Sally: "Elis! Bože jaka som rada, že ťa vidím!" a ďalej sme sa objímali.
Ja: "Šak i ja!" a usmiala som sa.
Sally: "Poď dnu!" Nestihla som ani zareagovať a už som stála u nich v obývačke.
Sally: "Počkaj chvíľočku, hneď som späť a ide sa von!" Nestihla som nič namietať, pretože už letela hore schodmi do izby.
Ja: "No nič!" sadla som si a čakala kým sa dotrepe dolu. Asi po 10-tich minútach tu bola úplne nová Sally. Vyzerala perfektne. Čierne dlhé vlasy mala rozpustené, ružové triko s čiernou lebkou uprostred, čierne rifle a k tomu čierne DC-čka! No proste krása.
Ja: "Jééjo jaka kočica prišla!" doberala som si ju. Ona sa len uškrnula a ťahala ma von.
Prechádzali sme sa a došli sme až do parku. Hneď mi padol pohľad na Kiku ktorá bola v spoločnosti nejakých chalanov o dosť starších ako bola ona.
Ja: "Sally? Kto sú tamtí chalani??!" a ukázala som na nich. Sadli sme si na lavičku a Sally povedala.
Sally: "Ehm...to je Kikina new parta!" povedala to pokojne ale netvárila sa stokrát nadšene.
Ja: "Aháááá...a odkedy Kika fajčí?" spýtala som sa lebo som si všimla, že v ruke držala cigaretu.
Sally: "Čo ja viem ale dosť sa skazila od vtedy čo z nimi začala chodiť. Akože sorry čo teraz poviem ale pripadá mi jak prvotriedna kurva!"
Ja: "Takže ona a ty?"
Sally: "My sa už nebavíme pekne dlho...asi tak 3 mesiace!"
Ja: "To fakt!?" vypleštila som na ňu oči.

Pokračovanie nabudúce :)