Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Duben 2010

The dark side of the sun 45.časť

30. dubna 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 45.

Ja: "Ááááá..." nadskočila som a obaja sme sa zdrbali dole. Otvorila som oči. TOM! Našťastie som dopadla naňho, takže som sa veľmi nepoudierala. Aj tak som sa však drbla do nohy.
Ja: "Au..." zatla som zuby.
Tom: "Anjelik?!" zliezol zo mňa a pohladil ma po tvári. Rozosmiala som sa aj napriek tomu, že noha ma dosť bolela.
Ja: "Som v pohode...heh...Pomôžeš mi??" vystrela som k nemu ruky. Tom ma však zobral na ruky a položil ma na svoje lehátko. Ustarostene sa na mňa díval.
Tom: "Veľmi to bolí?" prešiel mi po líci a zúfalo sa na mňa díval. Usmiala som sa.
Ja: "Už ti niekto povedal, že si totálna porucha??"
Tom: "Si prvá! Bohužiaľ..." rozosmial sa.
Tom: "Prepáč..." povedal po chvíli keď nabral dych.
Ja: "V pohode...Ale ako odškodné chcem tuto jednu pusinku..." prešla som si palcom po spodnej pere. Tom sa usmial a naklonil sa ku mne. Chvíľu sa s mojimi perami len pohrával a letmo sa ich dotýkal, no potom som ho zvalila na lehátko a vášnivo som ho pobozkala.
Bill: "Héééj....Hrdličky! Toto choďte praktizovať niekam inam..." zakričal na nás z bazéna. Odtiahla som sa od Toma a spýtavo som naňho pozrela.
Ja: "Ideme?" usmiala som sa.
Tom: "Teraz??" vytreštil na mňa oči.
Ja: "A?" podvihla som obočie.
Tom pozrel na Billa a potom opäť na mňa. Usmial sa.
Tom: "Tak poď no..." chytil ma za ruku a šli sme do domu. Vyniesol ma hore do izby, kde za nami zamkol dvere a podišiel k posteli. Opatrne ma na ňu položil. Usmiala som sa a prešla som mu rukou po hrudi. Tom ma pomaly zvalil na posteľ a prisal sa k mojim perám. Objala som ho okolo krku a Tom ma jemnulinko začal bozkávať na krku a pomaly šiel nižšie.
Rukou mi prešiel po stehne a znova ma pobozkal na perách. Potom prešiel na brucho, kde ma bozkával úplne nežne. Zaklonila som hlavu a z úst mi vyšiel tichý ston. Užívala som si každý dotyk jeho pier na mojom tele, keď zrazu v tom najlepšom prestal. Pozrela som naňho.
Tom: "Prepáč ja...Ja nemôžem..." pokrútil hlavou a posadil sa na kraj postele. Bol mi otočený chrbtom.
Ostala som milo prekvapená! Fakt! Pretože by mi ani vo sne nenapadlo, že Tom Kaulitz odmietne šancu vyspať sa s holkou. Zozadu som ho objala a oprela som si oňho hlavu.
Ja: "To je v pohode...." usmiala som sa a pobozkala som ho na chrbát. "Aj tak si nemyslím, že už som na to pripravená..."
Tom sa ku mne otočil a pohladil ma po tvári.
Tom: "Nechcem ti ublížiť..."
Ja: "To si cením..." usmiala som sa a dala som mu pusu. Tom ma pevne objal.
Tom: "Ľúbim ťa," pošepkal a dal mi pusu do vlasov. "Ľúbim ťa anjelik..."
Ja: "Aj ja Teba Tomí..." usmiala som sa a užívala som si jeho objatie. Po chvíli ma pustil a pohladil ma po tvári.
Ja: "Poďme dole...Chcem sa opaľovať..." usmiala som sa.
Tom: "Neber to ako odmietnutie ja len..."
Ja: "Prestáň! Podľa mňa to bolo pekné gesto...Iný chalan by ma rovno pretiahol a kašľal by na to či by mi ublížil alebo nie..."
Tom si vzdychol.
Tom: "Ja len...Som v tom až po uši..."
Ja: "To nie si sám," usmiala som sa. "No poď," chytila som ho za ruku a šli sme dole k bazénu.
Hor sa na opaľovanie xP

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Len trošku šťastia 31. diel

30. dubna 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Len trošku šťastia

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Emma, Blair
Diel: 31.

Tom: "Čo je?"
"Ja som beznádejný prípad..." vzdychla som si. Tom sa uškrnul.
Tom: "Skoro ako ja s matikou," vyceril na mňa zuby.
"Hm...ale matika je ľahšia..."
Tom: "Vieš čo mi na padlo?!" uškrnul sa a nosom sa obtrel o ten môj.
"Čo?" usmiala som sa.
Tom: "Ja ťa naučím bozkávať sa a..." odmlčal sa.
"A?!"
Tom: "A ty mi helfneš s matikou," usmial sa.
"Fajn..." mykla som plecami.
Tom: "Fakt?"
"A prečo nie..." usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Tom: "Super! Kedy máme prvé doučovanie?!" uškrnul sa.
"Hmm....dnes poobede?" usmiala som sa.
Tom: "Fajn..."
"Idem na miesto. Pa," dala som mu rýchlu pusinku, usmiala som sa a šla som ku Kim.
***
Keď som prišla zo školy, doma nikto nebol. Rony ma už z diaľky zdravil veselým štekotom a tak keď som vošla do dvora, hneď sa na mňa vrhol. Chvíľku som sa s ním šantila na dvore, skontrolovala som či má dosť vody a žrádla a šla som do domu. Vyzula som sa a šla som sa napiť do kuchyne. Na chladničke som si našla odkaz od mami, že vraj šla pracovne do Mníchova a príde až v sobotu večer. Dnes je streda...fáájn.
Tom so mnou nešiel pretože ešte musel ísť do mesta, ale sľúbil, že okolo piatej sa zastaví. Naliala som si vodu do pohára a napila som sa. Potom som si vzala jablko a vybehla som hore do izby. Zvalila som sa na posteľ, zavrela som oči a usmiala som sa. Tom...Tom ma ľúbi...a povedal mi to...a....a....
Z hlboka som sa nadýchla a otvorila som oči. Zrazu som zdola začula buchot. Posadila som sa na posteľ a započúvala som sa. Znovu niečo treslo....Rony!! Vybehla som z izby a fakt! Dostal sa dnu cez zadné dvere, ktoré si otvoril keďže neboli zamknuté a....práve sa prehraboval v chladničke.
"Rony fuj," uškrnula som sa a odtiahla som ho od chladničky. V kuchyni bol nehorázny bodrel. Omg.
"Toto nesmieš!" prísne som naňho pozrela. Smutne zakňučal a skryl si hlavu pod labky. Uškrnula som sa a potom som šla do kúpeľne po handru a vedro.
"Keby bola doma mama tak ťa vykastruje!" uškrnula som sa a začala som upratovať bodrel ktorý narobil. Len tam tak ležal a pozoroval ma. Vždy keď som naňho pozrela tak si labkami zakryl oči. Uškrnula som sa pretože bol zlatý. Všetko som upratala (aj keď potom bola chladnička poloprázdna...) a potom som Ronyho vyviedla von na záhradu a zamkla som zadné dvere.
"Fuj! To bolo od teba nepekné!" karhala som ho. Len ma sledoval a naklonil hlavu raz na jeden a raz na druhý bok.
"Joj ty..." usmiala som sa a pohladila som ho po hlave.
Po chvíľke som sa vrátila dnu a zašila som sa hore do izby. Zapla som si vežu a zvalila som sa do postele. Kým prišiel Tom, znudene som vylihovala v posteli, pretože som nemala čo robiť. Už som skoro zaspávala keď mi začal zvoniť mobil. Znudene som sa po ňom natiahla a zdvihla som.
"Prosím?!"
"Ahoj. Tu je Tom..."
"Ahoj..."
"Eee...počuj si doma?"
"Áno, prečo?!"
"Lebo už tu minimálne 15 minút zvoním no nikto mi neprišiel otvoriť iba nejaký dosť veľký pes mi tu robí spoločnosť."
Zarazila som sa. Potom som zložila a rýchlo som zbehla dole otvoriť.
Tom: "Dobrý deň..." usmial sa na mňa keď som otvorila dvere. Pozrela som naňho a potom na Ronyho, ktorý sedel pri ňom akoby ho strážil. Trošku rozpačito som sa usmiala.
"Ehm...to je Rony. Zoznámte sa," uškrnula som sa. Tom sa usmial a pohladil ho.
Tom: "Teší ma!" uškrnul sa a potom pozrel na mňa.
"Eee....poď dnu..." uhla som od dverí aby mohol vojsť.
Tom: "Kde si bola?!" opýtal sa keď sa vyzúval a zobliekal si bundu.
"Eee...hore v izbe...a počúvala som muziku takže som nepočula zvonček..." nevinne som sa usmiala.
Tom: "Aha...."
"Prepáč. Nabudúce cinkni skôr."
Tom: "Hej. Budem na to myslieť," usmial sa a šli sme do obývačky.
"Dáš si niečo na pitie?"
Tom: "Kolu poprosím," usmial sa a zvalil sa na gauč.
"Fajn....ehm...ale chvíľočku budeš musieť počkať..."
Tom: "A prečo?"
"No...lebo ten úžasne milý havko, s ktorým si sa zoznamoval pri dverách vyraboval celú chladničku keď som došla zo školy, tááákže si budeme musieť objednať pizzu ak proti tomu nič nemáš a taktiež aj tú tvoju kolu," uškrnula som sa. Tom sa len zasmial.
Tom: "To je v pohode..."
"Super..." usmiala som sa a šla som do kuchyne. Chvíľku som tam niečo majstrovala a potom som sa s telefónom v ruke vrátila k Tomovi. Posadila som sa k nemu na gauč.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The last house on the left 31.časť

30. dubna 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The last house on the left (Posledný dom vľavo)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Timea
Diel: 31.

***Elizabeth***
Práve som bola u Billa v izbe. Sedela som na jeho posteli a čakala som, kým sa Bill vráti. Pred chvíľočkou ho totižto zavolala mama. Zrazu rozrazil dvere a vošiel dnu.
Ja: "Čo je?!" opýtala som sa s úsmevom.
Bill: "Vieš čo?! Už ma to serie! Došľaka kde sa ten magor nachádza!"
Ja: "Láska kľud," vstala som a podišla som k nemu. Objala som ho okolo pása a s úsmevom som sa naňho dívala.
Bill: "Ale keď....mohol by aspoň zavolať nie?! Veď mobil pri sebe má do čerta..."
Ja: "Veď už je dospelý.. Určite je niekde s nejakou holkou a užíva si," usmiala som sa naňho a pobozkala som ho.
Bill: "Keď ja neviem. Kebyže sa zdrží tak zavolá..."
Ja: "Možno je s tou...ako sa volá tá nová?!"
Bill: "S Timeou?!" s podvihnutým obočím na mňa pozrel.
Ja: "Hej...Veď naposledy šiel za ňou..."
´S ňou isto nebude, pretože je zavretá v tom debilnom dome... ´ pomyslela som si a v duchu som sa pousmiala.
Bill: "Hm. Keď ja neviem...aj tak by sa ozval..."
Ja: "Nelám si nad tým hlavu. Tom je už predsa dospelý! Môže si robiť čo chce..."
Vzdychol si.
Ja: "Ideme von?!" pohladila som ho po tvári.
Bill: "Idem do sprchy a potom okej?!"
Ja: "Fajn," prikývla som a pobozkala som ho. Milujem jeho piercing v jazyku. Keď som sa odtiahla, pohladil ma po tvári a usmial sa.
Bill: "Ľúbim ťa," znova ma pobozkal a zdrhol do kúpeľne. Ľahla som si na posteľ a založila som si ruky pod hlavu.
Takže Tomík sa nám neozýva...Heh...Pokiaľ hľadá tú kravu, tak to sa nahľadá. Tá teraz niekde sedí zavretá v tom debilnom dome a najskôr plačká...
Zavrela som oči a spokojne som sa usmiala. Zrazu začal zvoniť mobil. Billov mobil, ktorý mal položený na stole. Po chvíli to dozvonilo. Teda, zrejme došla Sms...
Posadila som sa. Chvíľu som sa započúvala, či sa Bill sprchuje a potom som vstala a podišla som k stolu. Vzala som mobil do ruky. Správa od....Toma...
Uškrnula som sa a otvorila som ju.
Niekto nás zavrel do toho starého domu na konci ulice! Dôjdi hneď! HNEĎ!
Ja: "To isto nie zlatko," usmiala som sa a vymazala som tú správu.
Počkať...No to nie...Ja som tam zavrela oboch...
Ja: "Dve muchy jednou ranou," uškrnula som sa. Niečo mi napadlo. Vymazala som tú Sms a naťukala som novú. Stálo v nej: Som s Timeou ;) Aaaa neviem kedy dôjdem...Sorry, že som sa ozval až teraz ale chápeš... ;)
Uložila som ju do prijatých a položila som mobil na miesto. Po chvíli vyšiel Bill.
Ja: "Prišla Sms od Toma," usmiala som sa, vzala som mobil do ruky a šla som k nemu.
Bill: "Fakt?! Ukáž," podala som mu mobil. Prečítal si ju a potom sa tak čudne usmial.
Bill: "Jasne! Parchant jeden..."
Ja: "Že on ju niekde preťahuje," uškrnula som sa. Bill na mňa pozrel s podvihnutým obočím.
Bill: "Zrejme," uškrnul sa a pobozkal ma.
Ja: "Pekne voniaš," usmiala som sa, a pohladila som ho po tvári. Len sa tak sladko usmial.
Bill: "Ešte pol hodinky a môžeme ísť," pobozkal ma. "Okej?!"
Ja: "Fajn," prikývla som a Bill znova zdrhol do kúpeľne. S úsmevom na tvári som položila mobil na stôl a zvalila som sa na posteľ.
Tak toto ti vyšlo Eliz....1:0 pre mňa ty mrcha... ;) Dúfam, že tam v tom brlohu zhniješ...Heh...
A to, že tam je aj Tom...No...ďalší bod pre mňa...

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Credendo vides 85.časť

29. dubna 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Credendo vides (Keď uveríš, uvidíš)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Bill, Nell
Diel: 85. časť

Tom: "Nell........nemyslel som to tak..."
Ja: "Ja som si to ani nijak nevysvetlila!" usmiala som sa.
Ja: "Choď! Koncík je dôležitejší než človek ktorého nenávidíš..."
Tom: "Nell...."
Ja: "CHOĎ!" skríkla som naňho zúfalo. Tom ostal chvíľku zarazene stáť, potom si len vzdychol, ešte na mňa pozrel takým smutným pohľadom a vybehol na pódium. Halou sa rozliahol divý vresk fans keď Tom vstúpil na pódium.
Sklonila som hlavu a zašila som sa do prázdnej miestnosti, ktorá bola zrejme taká tá ´oddychová´ sála chalanov. Bolo tam to, čo najviac milujú. Stolný futbal, Automat na Redbull a taký menši gaučík.
Podišla som ku gauču a bezvládne som sa naňho zviezla. Skrčila som nohy, objala som si ich a položila som si hlavu na kolená. Dívala som sa na dvere a po lícach mi znova stekali slzy.
´Čo sa to s tebou deje Nell? Čo?´ preletelo mi hlavou.
Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošla vysmiata Stela.
Stela: "Tu si moja! Vieš ako dlho som ťa hľadala. Počúvaj David ma poslal aby som.....čo sa stalo??" podišla ku mne.
Ja: "Nič....všetko je v úplnom poriadku...." povedala som plačlivo.
Stela: "Mňa neoserieš! Čo ti zas povedal?!"
Ja: "Nič......v pohode...." pošepkala som.
Stela: "No jak myslíš....inak, David povedal, že máme prísť k pódiu!"
Ja: "Fajn!"
Stela si vzdychla a odišla. Ľahla som si na chrbát a dívala som sa do stropu....
Asi som zaspala.........neže asi ale isto.
Strhla som sa, posadila a zaostrila na osôbku ktorá ma tak nádherne zobudila.......vlastne osoby. Došli chalani.
Georg: "Dobré ránko spiaca krásavica!" usmial sa.
Ja: "Hm...." pretrela som si oči. Pohľad mi padol na Toma. Ten sa pozeral na mňa a mal taký.....no neutrálny výraz tváre.
Ja: "Sorry, že som tu ale...."
Bill: "No a!" usmial sa. "Ty aj keby si bola na pódiu by mi to nevadilo!"
Stela: "Héééj!" džubla ho do ramena
Bill: "Čoo? To myslím ako kamarát tak nežiarli!"
Zasmiala som sa a postavila som sa. Podišla som k dverám, otvorila som ich a chcela som ísť preč.
Gusto/Stela/Bill/Gee: "Kde ideš?" povedali naraz a rozosmiali sa.
Ja: "Na WC...." zamrmlala som a vyšla som na chodbu. Neurobila som však ani tri kroky a vrátila som sa naspäť.
Stela: "To už?" zas na mňa všetci pozreli. Hrali futbal a Stela im rozhodovala........aj keď to ani nebolo potrebné.
Ja: "Nie! Neviem kde je wecko!" mykla som plecami.
Bill: "Pôjdeš rovno na koniec chodby, potom zabočíš doľava a druhé dvere napravo!" povedal bez toho aby na mňa pozrel a potom sa škodoradostne usmial na Gustáva a Georga.
Bill: "4:0!"
Ja: "Díki!" usmiala som sa a vyšla som von. Neurobila som však už ani jeden krok a zas som otvorila dvere. Znova na mňa všetci pozreli.
Ja: "Ehm.....sorry, ale ja som z toho debil!"
Stela: "BOŽE!" vstala, vzala ma za ruku a už ma ťahala po chodbe. Doslova ma vopchala do WC.
Ja: "Dík do kabínky už so mnou nemusíš ísť!" zaškerila som sa na ňu.
Stela: "Neboj! Ani sa mi nechce....."

Pokračovanie nabudúce :)

Love is the answer 85.časť

29. dubna 2010 v 18:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly- Ann, Ashley
Diel: 85.

***S5 u mňa***
Keď som všetko, ale fakt všetko povedala Ashley, tá na mňa čumela s otvorenými ústami.
Ashley: "Ty si toho prežila za mesiac až až, to ti poviem!" usmiala sa.
Ja: "Tak to hej!"
Ashley: "Myslíš, že oni ani netušia kde si?!"
Ja: "Myslím, že nie............možno Kery.......ale o tom pochybujem!"
Ashley: "A čo zrobíš, keď sem po teba prídu?!"
Ja: "Kým zistia kde som, tak ošediviem........ale, asi zavolám Kery, aby nemala strach!"
Ashley: "Urobíš správnu vec! Poď, už je dosť veľa hodín! A inak, som hladná!" usmiala sa a vstala.
Ja: "Okej!" povedala som a vyšli sme von. Šli sme dnu a po ceste sme sa nasmiali..........
Večer, keď sme šli spať, to bolo niečo po deviatej, lebo som bola unavená jak pes, som zavolala Kery. Chvíľu nikto nezdvíhal, a už som chcela zložiť, keď to konečne zdvihla.
"Kery?!" spýtala som sa, lebo sa mohlo stať, že to zdvihol niekto iný. Ale našťastie to bola Kery.
"Lilly?! Bože, ani si nevieš predstaviť, aký kameň mi spadol zo srdca!"
"Okej, len som ti chcela povedať, aby si sa nebála, som u Ashley!"
"Mohla som si myslieť......."
"Prosím, sľúb mi, že to nikomu nepovieš! Prosím, sľúb mi to!"
"Nikomu nepoviem? Veď mama tu z teba chytá infarkty a o Tomovi ani nehovorím!"
"Kery prosím......."
"Tak dobre!"
"Keď to povieš Tomovi, oskalpujem ťa, keď dôjdem domov! Myslím to smrteľne vážne!"
"Okej, okej! Nikomu ani muk!"
"Okej, ja už musí končiť! Všetkých ich pozdrav ale nikomu ani muk! Rozumieš?!"
"Rozumiem! Ty zas pozdrav Ashley.....Mám ťa rada sestrička!"
"Veď aj ja teba! Zatiaľ Pa!" zložila som. Položila som mobil na poličku a ľahla som si. Bola som strašne unavená.
Prešiel už týždeň, čo som u Ashley, a zatiaľ za mnou nikoho neposlali. :D Kery to predsa len nikomu nepovedala! Za to jej budem do smrti vďačná. Už ma mama a Tom vôbec netrápili, teraz som mala omnoho väčší problém!! Nedostala som "to"! Už celý týždeň, ma to sere.......
Ja: "Ash, môžeš na chvíľu?!" spýtala som sa jej, keď sa práve vracala zo stajne.
Ashley: "Okej! Hovor, čo bys rada!" a doširoka sa usmiala.
Ja: "Mohli by sme ísť prosím do stodoly?!" Ashley na mňa začudovane pozrela, a trochu s obavami prikývla.
Ashley: "Dobre! Poď!" prikývla a vybrali sme sa smer stodola. Keď za nami bezpečne zavrela dvere, posadila som sa na posteľ, čo tam mala a pozrela som na ňu.
Ja: "Ash, ja....."
Ashley: "Bože Lill nestresuj! Čo sa stalo?!" pricupkala ku mne.
Ja: "Už mi to týždeň mešká......."
Ashley: "A? Len to?!"
Ja: "Ash, ja som sa vyspala s Tomom!"
Ashley: "Aha......a použil Tom kondóm??!"
Ja: "Myslím....myslím, že nie!" po líci mi stiekla slza. Pozrela som na Ash. "Čo keď............čo keď som tehotná?!" spýtala som sa potichu a Ashley zbledla ešte viac.
Ashley: "Zabijem Toma za teba!" zvalila sa vedľa mňa na posteľ.
Ashley: "Mám dojem, že budeme musieť zájsť k doktorovi!"

Pokračovanie nabudúce :)

Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú 85.časť

29. dubna 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Jennifer, Lukas
Diel: 85.


Tom1989: "Sorry, ale fakt nie......inak už musím končiť. Čau!"
Devil2510: "Ale no ták...." dobiedzala som, lebo som chcela vedieť, či ho prehovorím, no už neodpísal. Ani sa nečudujem, keď už zazvonilo. Vypla som všetko, vzala som si tašku a vybrala som sa do druhej miestnosti za Tomom. Mala som taký zvláštny pocit šťastia a teraz som Tomovi verila na 1000%. Niežeby som mu neverila predtým, ale teraz je to iné.
Keď som chcela vojsť do ich učebne, zrazu sa otvorili dvere a von vyšli chalani. Po chvíli som zazrela Toma, Billa a Andyho, ktorí šli ako vždy spolu.
Ja: "Ahooj!" usmiala som sa a hodila som sa Tomovi okolo krku. Bill sa na mňa zhnusene pozrel a spolu s Andym odišli.
Ja: "No," poškrabala som sa na špičke nosa. "Tvoj brat ma nemá nejak moc v láske..."
Tom: "Tak to neviem..." usmiala som sa naňho a pohladila som ho po líci.
Ja: "Ľúbim ťa....(kiss)......ľúbim ťa.....(kiss)......ľúbim ťa!" povedala som šťastne a nežne som ho pobozkala. Keď som sa odtiahla, tak čudne sa na mňa zadíval.
Tom: "Niečo sa ti stalo?" spýtal sa tak ako keby som bola bláznivá.
Ja: "No sorry, že k tebe cítim to čo cítim!" zavrčala som naňho a dala som sa na odchod. Oči sa mi pomaly ale isto začali plniť slzami.
Tom: "Láska stoj! Počkaj prosím....." šiel za mnou, a už sa nebezpečne približoval, no ja som pridala do kroku. Došla som k skrinkám a začala som sa prezúvať. Tom ma dobehol.
Tom: "Jenny! Počkaj..."
Ja: "Nemám na čo!" zahundrala som. Zamkla som skrinku, prehodila som si tašku cez plece a šla som preč, no Tom ma chytil za ruku a otočil k sebe.
Tom: "Jennifer! Ľúbim Ťa a......prepáč!" sklonil hlavu.
Ja: "Čau!" vytrhla som sa mu a šla som domov.
Doma som vybehla hore do izby, kde som sa zvalila na posteľ a rozplakala som sa.
Tom je presne taký istý ako Lukas. A ja sprostá som si myslela, že ku mne niečo naozaj cíti a, že nepochybuje o mojej láske.
Kurva! Čo som mala robiť? Keď ho pobozkám a on sa ma opýta či som normálna?
Som krava....blbá krava. Zaborila som hlavu do vankúša a v duchu som ho preklínala..........vlastne, preklínala som všetkých a všetko...
Zaspala som a zobudila som sa až večer okolo pol siedmej. Zo spodu hučala telka, čiže rodičia sú doma. Keď som sa posadila, chytila som si hlavu, pretože ma nenormálne bolela. Zdvihla som sa z postele, navliekal som si na nohy moje chlpaté papučky a šla som kúpeľne.
Ja: "Bože...." zašepkala som, keď som sa uvidela v zrkadle. Stiahla som si gumičku z vlasov, ale podotýkam išlo to dosť ťažko, lebo som ju mala brutálne zamotanú. Sem-tam som mala chuť vziať nožnice, no nakoniec som sa ovládla a ďakujem Pánu Bohu, že ma obdaril toľkou "trpezlivosťou" =P
Ja: "Auu!" zakvílila som, keď som držala v ruke poriadny chumáč vlasov. Opláchla som si tvár a zadívala som sa na kruhy, čo som mala pod očami.
Ja: "Nevadííí...." mykla som plecami. Rukou som si prehrabla vlasy. Usmiala som sa na seba v zrkadle a zišla som dole.
Ja: "Čaute!" pozdravila som rodičov, ktorý na sebe totálne nalepený čumeli na telku.
Mama: "Ahooj moja!" usmiala sa. "Je ti dobre?"
Ja: "Prečo?" nechápavo som na ňu pozrela.
Mama: "Len tak, keď si celý deň prespala...."
Ja: "Jáj....no, len som bola unavená a trochu ma bolí hlava!" čiastočne som zaklamala, pretože nemám náladu vysvetľovať mame príčinu mojej spavosti. =)
Mama: "Okej......inak, bol tu tvoj chalan....ten Lukas, či ako sa volá!"
Ja: "H- hej? A- a čo chcel??" zarazene som zo seba vykoktala.
Mama: "No či si doma..."

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Rovnica Lásky 85.časť

29. dubna 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Rovnica lásky

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Ellie, Sára
Diel: 85.

Tom: "Fajn," usmial sa a spolu sme sa vrátili do chaty. Ľahla som si a Tom ku mne.
Ja: "Ľúbim ťa," pobozkala som ho a oprela som si oňho hlavu. Tom ma objal a hladil ma po vlasoch.
Tom: "Aj ja Teba! Ľúbim ťa," vtisol mi bozk do vlasov a pritúlil si ma k sebe...

***Tom***
Ellie zaspala asi po 10-tich minútach, no ja som zaspať nemohol. Nie preto, že by ma bolela hlava. Ale preto, že som mal výčitky....
Aj keď zo včerajška si pamätám veľký prd, stále mám pocit, že som urobil niečo čo budem ľutovať do konca svojho života. V kútiku duše dúfam, že sa nestalo to čo si myslím......lebo ak hej, toto si neodpustím....NIKDY!
Z hlboka som sa nadýchol a pozrel som na Ell. Ani nevie ako veľmi som jej teraz ublížil....
Pomaly, tak aby som ju nezobudil som vyšiel z postele, obliekol som sa a vyšiel som von.
Šiel som na wc. Keď som sa na seba pozrel v zrkadle, mal som chuť prefackať sa.
Ja: "Do riti!" tresol som rukou do steny. Som idiot! Korunovaný debil!
Chrbtom som sa oprel o stenu a pozdĺž nej som sa zviezol na zem. Cítil som sa odporne! Ako hnusná sviňa! Nie ako! Ja SOM sviňa!
Po tvári mi stekali slzy a vôbec som sa tomu nebránil.....Asi po pol hodine seba obviňovania, seba zničovania a totálneho zúfalstva som vstal a opláchol som si tvár studenou vodou.
To čo sa stalo - lebo viem, alebo aspoň tuším, že sa niečo stalo - sa Ellie nesmie dozvedieť! Aj keď viem, že ma bude hrýzť svedomie ale toto sa nedozvie! Z predstavy ako by ju to zabolelo ma ide poraziť!
Ešte raz som na seba v zrkadle hodil jeden zhnusený pohľad a vrátil som sa naspäť do kempu.

***Ellie***
Zobudila som sa o pol deviatej.....vlastne, zobudil ma budík. Vypla som ho a posadila som sa na posteľ. Tom nebol v chate. Fajn! Kde sa zas fláka? =)
Obliekla som sa a vyšla som von. Tom sedel za stolom a znudene si obracal zapaľovač v ruke. Ani nezaregistroval, že som tam.
Ja: "Dobré ránko láska!" Tom sa strhol a pozrel na mňa.
Tom: "A- ahoj...." trošku rozpačito sa usmial. Všimla som si, že mal totálne opuchnuté oči. Vystrašene som naňho pozrela.
Ja: "Tom? S- si v poriadku...." podišla som k nemu.
Tom: "Hej neboj..." prikývol, no nie veľmi presvedčivo.
Ja: "Vážne?!"
Tom: "Neboj, všetko je v poriadku...." povedal totálne flegmaticky.
Ja: "Tom!" chytila som ho za tvár a prinútila som ho pozrieť sa na mňa. "Čo sa ti stalo?!"
Tom: "NIČ!" prudko sa postavil na čo som sa strhla. Vzdialil sa odo mňa na pár krokov a zapálil si cigaretu.
Fajn! Tak teraz ma fakt vystrašil. Ešte ani raz za ten čas čo sme spolu na mňa nezvýšil hlas.
Ja: "Urobila som niečo zle?!" smutne som naňho pozrela, no jediné čo som videla bol jeho chrbát.
Ja: "Mieniš sa so mnou rozprávať?!"
Nič. Mlčal.....vlastne, on ma totálne ignoroval.
Ja: "FAJN!" nahnevane som odsunula stoličku a zavrela som sa v chate. Posadila som sa na posteľ a založila som tvár do dlaní. Pár krát som sa z hlboka nadýchla aby som sa upokojila.
Rukou som si prešla cez tvár a zadívala som sa na dvere....
Vzala som mobil zo skrinky a mrkla som na čas. 9:05. Vstala som z postele a vyšla som von. Tom stál ešte stále tam kde predtým, no teraz sa díval rovno na mňa. Prešla som okolo neho bez povšimnutia a zbehla som dole kde som sa postavila do radu a čakala som na raňajky.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 15.časť

29. dubna 2010 v 13:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Sebastian
Diel: 15.

***Bill***
Znudene som sedel pred telkou a čumel som na správy, zatiaľ čo Tom niečo stváral v kuchyni. S Natalie som sa nevidel celý týždeň, pretože Sebastian bol pri nej a keby som za ňou prišiel, zrejme by ma rozniesol v zuboch....Takže som si musel vystačiť so Skypom x) No, ale aj tak lepšie ako nič.
Zrazu mi niečo napadlo. Vstal som a šiel som za Tomom.
Ja: "Počuj..." oprel som sa o zárubňu a skrížil som si ruky na hrudi.
Tom zdvihol pohľad od sendviča do ktorého sa práve chystal zahryznúť a pozrel na mňa. Len som sa nevinne usmial.
Tom: "Fajn..." položil ho na tanier. "Tak o čo ide?!"
Ja: "No...len tak mi napadlo....nemohol by si ísť za Sebastianom do toho baru a jednoducho mu pridrbať na hubu?!"
Tom na mňa chvíľu čumel jak na debila a potom si poťukal po čele.
Tom: "Ďakujem neprosím! Nerád by som bol JA ten, koho pôjdeš identifikovať do márnice!" silene sa usmial a konečne zahryzol do sendviča. Vzdychol som si. Posadil som sa na stoličku oproti nemu.
Ja: "Chcem ju vidieť....Už celý týždeň som ju nevidel...chýba mi..." povedal som zúfalo. Tom dožul sústo, ktoré mal v ústach.
Tom: "A prečo za ňou jednoducho nejdeš?!"
Ja: "Lebo je u nej ten chumaj! A ona sama mi písala aby som k nej nechodil...aspoň nie tento týždeň.....Vraj mi napíše keď budem môcť prísť..."
Tom: "No vidíš..."
Ja: "Bože ale ja to nevydržím...Nemôžem zniesť pomyslenie na to, že ten čo jej tak ublížil je tam, dotýka sa jej, bozkáva ju a...."
Tom: "Bill kľud! Ono sa to vyrieši!"
Vzdychol som si.
Ja: "Keď ja sa o ňu bojím..." pošepkal som. Len sa usmial.
Tom: "Daj tomu čas okej?!"
Ja: "Super! Vždy len debilný čas! A keď ju za ten čas znova znásilní?! Jasne potom tomu dáme znova čas a vždy len ten debilný čas!" zvreskol som naštvane.
Tom: "Fajn, tak choď za ňou hneď teraz ale zabudni, že ti pôjdem na pohreb!" povedal s úplným kľudom.
Ja: "Bože ty si kretén..." zavrčal som a zavrel som sa do izby.

***Natalie***
Sebastian: "Fakt nejdeš so mnou?!" opýtal sa keď práve odchádzal. Šiel na nejakú žúrku či kde.
Ja: "Nie..." pokrútila som hlavou. "Ešte sa na to necítim..."
Sebastian: "A nemám ostať s Tebou?!" opýtal sa s úsmevom a pohladil ma po tvári.
Ja: "V pohode môžeš žúrovať....Ja sa zavriem do izby a budem odpočívať..." usmiala som sa.
Sebastian: "Tak fajn....Potom pôjdem skontrolovať situáciu do baru takže prídem možno až zajtra..."
Ja: "Fajn..." prikývla som a pobozkala som ho. "Ľúbim Ťa!" usmiala som sa.
Sebastian: "Ja viem..." usmial sa, pohladil ma po tvári a potom odišiel. Keď som zavrela dvere, môj pohľad hneď spočinul na telefóne. Pozrela som či Sebastian už vážne odišiel a keď som nikde nevidela jeho auto, podišla som k telefónu a vytočila som Billove číslo. Po chvíľke zdvihol.
Ja: "Ahoj..."
"Natalie?!"
Ja: "No...Len som sa chcela opýtať či máš čas..."

Pokračovanie nabudúce :)

The last house on the left 30.časť

28. dubna 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The last house on the left (Posledný dom vľavo)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Timea
Diel: 30.

Tom: "Ou...ehm...to je v pohode..."
Ja: "Poď hore...Prosím." Tom na mňa pozrel.
Tom: "Ehm...no...prv musím zistiť ako sa tam dostanem," usmial sa, no ja som sa neusmievala. Po tvári mi stekali slzy.
Tom: "Timea... Hneď som pri Tebe okej?!" Mlčala som a len som sa naňho dívala.
Tom: "Okej?!" Prikývla som a otrela som si slzy z tváre.
Ja: "Dávaj si na seba pozor," povedala som potichu. Len sa usmial, poslal mi pusu a zmizol mi z očí...

***Tom***
Rozhliadol som sa okolo seba, keď som si na druhej strane miestnosti všimol dvere. Dúfam, že budú otvorené. Opatrne, aby som sa znova niekde neprepadol som k nim šiel. Rameno ma odporne štípalo. Zastavil som sa a pozrel som naňho.
Ja: "Au..." zasyčal som. Mal som tam nepeknú, asi 10 centimetrovú ranu. Nebola príliš hlboká...no fajn bola...a dosť to krvácalo. Rozviazal som si šatku, ktorú som mal na hlave a obviazal som si to. Nebolo to nič moc, no aspoň som to tak strašne nekrvácalo. Potom som šiel opäť k tým dverám. Stlačil som kľučku no nešli otvoriť.
Ja: "Do čerta..." zahundral som. Znova som to skúsil a trochu som ich potlačil. Zacítil som ako sa pohli. Fajn. Ešte pár krát som ich potlačil keď sa konečne otvorili. Bolo tam kopu prachu. Privrel som oči a rozhliadol som sa okolo. Nebolo tam nič okrem pavučiny, prachu, nejakých škatúľ a tma. Bola to taká krátka chodbička, na ktorej konci boli schody, ktoré viedli k ďalším dverám. Myslím, že som bol v ich pivnici...teeeda v pivnici, ktorá tu niekedy stála x) Pomaly aby som sa nepotkol o nejakú krabicu, ktorá ležala na zemi som šiel k dverám. Pri tých schodoch som trošku zaváhal. Vyzerali úboho. Chvíľočku som rozmýšľal či to nevzdám a nepôjdem radšej naspäť...nechcel som sa znova niekam sterigať. Keď však za mnou niečo zašušťalo, vykašľal som sa na celý stav tých debilných schodov a pomaly a hlavne opatrne som začal vystupovať hore. Vydýchol som si, keď som stál pred dverami. Stlačil som kľučku a dvere sa bez problémov otvorili. Vydýchol som si. Nemienil som ich znova vyraziť.
Všetko ma totižto bolelo a ešte k tomu to rameno...
Vyšiel som von a ocitol som sa hneď na chodbe kde bolo wc. Usmial som sa a šiel som za Timeou. Keď som ju uvidel, doširoka som sa usmial. Sedela pri tej debilnej diere a čumela tam.
Ja: "Na čo čakáš?!" opýtal som sa s úškrnom. Otočila sa a keď ma zbadala, videl som na nej ako jej odľahlo. Vstala a podišla ku mne. Silno ma objala. Zrazu ma premkol taký úžasný pocit...pocit radosti...šťastia. Pevne som ju objal a zavrel som oči. Držala sa ma ako kliešť, no mne to nevadilo. Práveže naopak. Bolo mi to príjemné pretože viem, že ma pevne zviera vo svojom náručí osoba, ktorú milujem a ktorá miluje mňa. Prekvapilo ma to, že povedala že ma Ľúbi. Keďže Mia je úplne rovnaká ako ja...popravde, ani som to nečakal. Nečakal som, že by mi to povedala...
Timea: "Si v poriadku?!" vystrašene sa na mňa dívala. Pohladil som ju po tvári a usmial som sa. Pobozkal som ju.
Ja: "Neboj..."
Timea: "A tá ruka?!" Pozrel som na svoju ruku.
Ja: "Je to v poriadku," opäť som sa na ňu usmial. Opatrne mi po nej prešla prstami a všimol som si, že jej po líci stiekla slza. Podvihol som jej hlavu a palcom som jej ju zotrel.
Ja: "Čo sa deje anjelik?!" povedal som potichu a spýtavo som sa na ňu díval.
Timea: "Je to moja vina. Nemal si tam ísť..." Rýchlo som pokrútil hlavou.
Ja: "Nie je to tvoja vina...Proste sa stalo! Veď som v poriadku. Neboj sa," znova som ju objal. Po chvíľke sa odtiahla a pobozkala ma. Nebol to obyčajný bozk ale taký krásne precítený. Len som sa v duchu pousmial...

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The dark side of the sun 44.časť

28. dubna 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 44.

Ja: "Ehm...Môžem ísť na wc??"
Tom: "Jasne! Ešte mi tu zrobíš mláčku..."
Bill: "A Tom nevie upratovať!"
Tom: "Joj ty..." štuchol doňho.
Ja: "Tom..."
Tom: "No poď..." chytil ma za ruku a šli sme do domu.
Ja: "Vaši rodičia sú doma??" Tom pokrútil hlavou.
Tom: "Odišli niekam mimo mesta a dôjdu až zajtra..." uškrnul sa. Letmo som naňho pozrela a šli sme do obývačky. Tom sa zvalil na gauč.
Ja: "Héééj! A ja mám mapu vášho domu alebo čo??"
Tom: "Vyjdeš hore po schodoch a zabočíš doľava! Posledné dvere..." usmial sa.
Len som prevrátila oči a šla som hore. Pomaly som prešla až na koniec chodby a vošla som do izby. Pomaly som za sebou zavrela dvere a rozhliadla som sa po izbe. Už som sa však chcela otočiť, že pôjdem nájsť kúpeľňu, keď som si všimla ďalšie dvere. Podišla som k nim a otvorila som ich.
Ja: "Konečne..." vydýchla som si, keď som vošla do kúpeľne. Zobliekla som sa do plaviek, ešte som šla na wc a potom som s osuškou prehodenou cez plecia zišla dole.
Ja: "Môžeme ísť!"
Tom na mňa pozrel a doširoka sa usmial. Vypol telku a podišiel ku mne. Objal ma okolo pása. Striasla som sa pretože mal studené ruky.
Ja: "Héééj..." obaja sme sa zasmiali.
Tom: "Prepáč..." pošepkal a pobozkal ma. Keď sa odtiahol, usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Ja: "Ľúbim ťa..." Tom sa usmial a mlčky sa na mňa díval. Spýtavo som naňho pozrela. Tom ma znova pobozkal.
Tom: "Aj ja ťa ľúbim..."
Ja: "Ďakujem..." usmiala som sa a dala som mu pusu.
Tom: "Nemáš za čo! A teraz poď..." chytil ma za ruku a šli sme za Billom k bazénu. Keď sme tam prišli, Bill už bol v bazéne.
Tom: "Héééj! Ty súkromník..." rozosmial sa a šmaril po ňom nafukovaciu loptu. Hneď na to skočil do vody.
Zložila som si veci na voľné lehátko a podišla som ku kraju bazéna.
Tom: "Ideš??"
Ja: "Je to veľmi studené??"
Tom: "Vôbec...No poď..." usmial sa a vystrel ku mne ruky. Chytila som sa a stiahol ma do vody.
Ja: "Tooooom..." zapišťala som keďže voda bola dosť studená.
Ja: "Povedal si...že to nie je studené!" šplechla som mu vodu do tváre a zaxichtila som sa naňho.
Tom sa usmial a objal ma okolo pása. Dala som si ruky okolo jeho krku.
Tom: "Veď po chvíli už nebudeš vnímať teplotu vody..." sladko sa usmial, naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Zrazu rovno medzi nás pristála lopta. Tom ma pustil, vražedne pozrel na Billa a plával za ním. Len som s úškrnom sledovala ako jeden druhého topí.
Vyliezla som z bazéna a podišla som k svojmu lehátku. Vzala som si z neho moju osušku a zabalila som sa do nej. Pozrela som smerom k chalanom a posadila som sa na lehátko pričom som sa uškrnula.
Chalani zrazu prestali a obaja pozreli mojím smerom. S úsmevom od ucha k uchu som im zamávala a ľahla som si na lehátko. Zavrela som oči a užívala som si slnko, ktoré pekne pripekalo.
Zrazu si na mňa niekto ľahol.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Len trošku šťastia 30. diel

28. dubna 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Len trošku šťastia

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Emma, Blair
Diel: 30.

"Takže hrozné čo?" povedal som smutne.
Tom: "Neboj. Prežil som," uškrnul sa. "Potrebuje to len trošku cviku."
"Aha....a kto ma bude učiť?"
Tom sa šibalsky usmial a ukazovákom mi prešiel po línii tváre.
Tom: "Nooo....ja...bez nároku na honorár ak so mnou budeš denne tráviť viac ako 5 min. cez prestávku," usmieval sa.
"Eeee....to..."
Tom: "Nooo....ak myslíš na to na čo myslím ja tak áno."
"A-ale, že to nie je len pre to, ako vyzerám?!"
Tom: "No, zrejme nie keď som sa ti pokúšal dovolať aj keď som nevedel ako teraz vyzeráš..."
Len som sa naňho nechápavo dívala, pretože som tej vete nejak neporozumela. Tom sa len uškrnul.
Tom: "Nie..."
"Vážne?!"
Tom: "Noo....trochu. Ale veď nemôžem chodiť s takým strašidlo ako je Blair!" uškrnul sa. Usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Len ma s letmým úsmevom na perách pozoroval. Pomaličky som sa k nemu naklonila a dala som mu pusu na pery. Len takú letmú...akoby som sa bála, že len čo sa naše pery dotknú, zmizne. Usmial sa a pusu mi vrátil. Znova som mu dala len takú letmú pusinku a usmiala som sa. Tom mi ju vrátil a po chvíľke "pusinkovania" sme sa obaja rozosmiali.
Tom: "Som rád, že si naspäť..." usmial sa.
"Vieš, že aj ja?" uškrnula som sa. Práve keď ma Tom znova pobozkal niekto vtrhol na záchody. Obaja sme sa pozreli k dverám.
Blair: "Óóó. Tak tu sú naše zamilované hrdličky!" uškierala sa jak opica spoza tých dverí. Len som sa na ňu zhnusene pozrela a zoskočila som dole.
Blair: "Počuj Emma, koľko ťa stála taká štíhla línia?!" zahlásila posmešne.
"Menej než teba plastika nosa," kyslo som sa na ňu zaxichtila. Tom sa uškrnul. Blair ku mne podišla, no Tom sa predo mňa postavil.
Tom: "Chceš niečo?!" zavrčal.
Blair: "Už máš aj ochranku?!" spýtala sa ironicky a prepaľovala ma pohľadom.
"No...predstav si."
Blair: "Mala si ostať tam kde si bola ty..."
Tom: "Blair..." zavrčal na ňu.
"Prečo? Bojíš sa, že ohrozím tvoj post kandidátky na kráľovnú školy?!" uškrnula som sa. Blair na mňa vyvalila oči.
Blair: "JA budem kráľovná školy! Tak ako vždy spolu tuto s Tomom!" usmiala sa.
"Fajn. Uvidíme," chytila som Toma za ruku a šli sme preč. Keď sme sa vrátili do triedy, obaja sme sa smiali.
Tom: "Fakt chceš ísť kandidovať?!" uškrnul sa keď sme šli k jeho a Billovej lavici. Ten keď ma zbadal doširoka sa usmial a objal ma.
Bill: "Som rád, že si späť."
"To sme už tuším štyria..." uškrnula som sa. Tom sa posadil na stoličku a ja na lavicu.
Tom: "Tak chceš?!"
Bill: "A čo?!"
Tom: "Kandidovať na kráľovnú školy..." uškrnuli sa na seba.
Bill: "Vááážne?! Tom, nemohol by si mi tento rok prenechať miesto kráľa školy?!" nevinne sa naňho usmial.
Tom: "No to ani náhodou!" zhrozene naňho pozrel. Usmiala som sa.
"A nemôžem?!" opýtala som sa ho.
Tom: "Práveže musíš!! Už sa teším na ten Blairin xicht keď vyhráš!!" uškrnul sa.
"A keď nie?!"
Tom: "Eee....pre mňa budeš kráľovná aj tak," usmial sa, stiahol ma na seba a pobozkal ma. Zrazu sa Tom odtiahol a pozrel na Billa.
Tom: "Bill?!"
Bill: "Hm?!" niečo si čarbal do zošita. Tom sa rozhliadol po triede.
Tom: "Prečo tu nie je učiteľka?! Veď je..." vytiahol z vrecka mobil a mrkol na displej. "Veď je pol deviatej..."
Bill: "Mali sme mať zastupovanú, no nejak sa nikomu nechcelo do našej triedy..." uškrnul sa.
Tom: "Fakt?!"
Bill: "A ty si kde bol včera?!"
Tom: "Eee....duchom neprítomný?" uškrnul sa.
Bill: "Ach...jasne. Rozmýšľal si tuto o dotyčnej Emme, že?!" uškrnul sa a znova si niečo písal. Pozrela som naňho s podvihnutým obočím.
Tom: "Čo?" uškrnul sa a objal ma okolo pása. Pohladila som ho po tvári.
"To si bol fakt tak mimo?!"
Tom: "Trošku..."
Bill: "Trošku viac..." uškrnul sa.
Tom: "Ty si tam píš hej?! A nehuč.." zahundral naňho. Usmiala som sa. Tom sa ku mne naklonil a pobozkal ma.
"Nerooob...."
Tom: "Prečo? Hanbíš sa za mňa?" usmial sa.
"Nie...ale čučí na nás Blair!" kývla som hlavou smerom k nej. Tom sa tam pozrel, potom sa uškrnul a pozrel opäť na mňa.
Tom: "Noa...len rob to čo ja," usmial sa, pritiahol si ma k sebe a začal ma bozkávať. Znova som bola totálne stratená. Keď sa odtiahol, len som sa kyslo zaxichtila.
Pokračovanie nabudúce Usmívající se

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 14.časť

27. dubna 2010 v 16:00 | Jennifer Kaulitz :) |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme
Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Natalie, Sebastian
Diel: 14.

***Bill***
Ležal som na posteli a naštvane som si hádzal tenisovú loptičku o stenu. Presne o tú stenu za ktorou má Tom izbu takže o chvíľočku mi vpálil do izby.
Tom: "Mohol by si prestať?!" zavrčal. Pozrel som naňho a potom som si znova hádzal loptičku o stenu. Len si vzdychol a znova zavrel dvere. Chytil som loptu do ruky a vstal som z postele. Podišiel som k oknu a smutne som sa zadíval na ulicu. Vonku už bola tma. Oprel som sa čelom o okno a zavrel som oči. Z hlboka som sa nadýchol. Mal som rovno pred očami Natáliin smutný pohľad...Prečo jej ten bastard tak ublížil?! A ona...ona o tom nevie....Bože ako rád by som jej to povedal...ako rád by som jej to všetko vykričal....
Cítil som ako mi po tvári stekajú slzy....
Po chvíli som si zotrel slzy z tváre a vyšiel som z izby. Pomaly som zišiel dole do obývačky kde bol Tom a pozeral telku.
Ja: "Tom?!" ozval som sa potichu.
Tom: "Čo?!" otrávene na mňa pozrel no zarazil sa.
Tom: "Čo ti je?!" vystrašene sa na mňa díval. Posadil sa.
Ja: "Bojím sa o ňu..." pošepkal som a podišiel som k nemu. Zvalil som sa vedľa neho na gauč a rukami som si zakryl tvár.
Tom: "Prečo za ňou nejdeš a nepovieš jej to?!"
Ja: "A ty by si mi na jej mieste uveril?! Keby som ti povedal, že ťa znásilnil tvoj chalan?!" Tom si vzdychol.
Tom: "Ja len...nechápem prečo dovolíš aby jej ten bastard takto ubližoval keď ju miluješ!" zúfalo na mňa pozrel.
Ja: "Pretože nechcem aby jej ublížil ešte viac....a ak by jej čokoľvek urobil...príde..." pošepkal som a cítil som ako mi znova stekajú slzy po tvári. Tom si len vzdychol a bratsky ma objal.
Tom: "Choď si ľahnúť...a oddýchni si..."
Prikývol som a šiel som hore do izby...

***O Týždeň neskôr***
***Natalie***
Už to bolo celkom v pohode...Sebastian si vzal voľno v práci a celý ďalší týždeň sme boli spolu...Bola som rada, že je pri mne....Aspoň som vedela, že mi už nikto neublíži....S Billom som sa však kontaktovať nemohla keďže Sebi by sa hneval...Je ťažké mať za najlepšieho kamoša niekoho, koho váš partner nenávidí....Keďže som nechcela aby Sebi...žiarlil, tak sme si s Billom písali cez net. Bolo to lepšie akoby mi mal vypisovať Sms alebo vyvolávať.
Práve som ležala na gauči a písala som si s Billom, keď ku mne došiel Sebi. Ľahol si ku mne a pobozkal ma na krk.
Sebastian: "S kým si toľko vypisuješ?!" uškrnul sa a snažil sa mi nakuknúť cez plece.
Ja: "Nerooob..." zasmiala som sa a odstrčila som ho od seba.
Sebastian: "Ty ma podvádzaš?!" opýtal sa naoko zhrozene. Uškrnula som sa a vypla som skype.
Ja: "Písala som si s Billom..." mykla som plecami a položila som notebook na stôl. Sebastian ma zozadu objal a oprel si hlavu o moje plece.
Sebastian: "S Kaulitzom?!"
Ja: "Presne. Je predsa môj naj kamoš a teraz, keď nechodím von....tak si aspoň píšeme..."
Sebastian: "Ahá...." usmial sa a zvalil ma na gauč. Usmiala som sa a pobozkala som ho. Keď ma však začal bozkávať na krku, strhla som sa.
Ja: "Ja....ja nemôžem...prepáč...." odtiahla som sa od neho a posadila som sa.
Sebastian: "To nič...prepáč....bola to moja chyba..."
Ja: "Len tomu daj čas....prosím..." pošepkala som a smutne som naňho pozrela. Usmial sa a pohladil ma po tvári.

Pokračovanie nabudúce :)

Love is the answer 84.časť

27. dubna 2010 v 14:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly- Ann, Ashley
Diel: 84.

Ashley: "Dobré, že? To urobil oco! Dostala som taký nápad, že keď sa to už nepoužíva, mohla by som to využiť!" usmiala sa.
Ja: "Ale, vyzerá to tu super!"
Ashley: "Tam sadaj!" ukázala na dve hojdacie kreslá, ktoré mala postavené pri posteli. Sadla som si a Ashley zatím zavrela dvere a hačla si ku mne.
Ashley: "No, môžeš hovoriť! Inak, tvoja mama vie, že si tu?!"
Ja: "Ee!"
Ashley: "Ty si zdrhla?!" vytreštila na mňa oči.
Ja: "Nenazvala by som to tak...........len som si zrobila menší výlet, ale nepovedala som kam idem no...."
Ashley: "Mňa z teba urve!" obe sme sa rozosmiali. "Prečo si odišla?!"
Ja: "Lebo ma tam už všetko serie! Mama na mňa reve za každú chujovinu.......proste sa mi chcelo ísť preč tak som išla....."
Ashley: "Pohádali ste sa?!"
Ja: "Noo........tak trochu!" sklopila som zrak. "Ale podotýkam, ona začala prvá!" povedala som vzápätí, na čo sme sa rozosmiali.
Ashley: "Pekne sa opri a všetko, VŠETKO mi povedz!" pozrela na mňa prosebným pohľadom.
Ja: "Tak dobre no......a kde mám začať?!"
Ashley: "Od prvého dňa čo ste sa nasťahovali!!"
Ja: "Šak to si už ani nepamätám!" zasmiala som sa, no nakoniec som začala.................

***Doma***
(Rozpráva Tom)
Nervózne som pobehoval po izbe a rozmýšľal som, kde mohla Ashley ísť.... Nič mi nenapadalo...
Ja: "Do riti!" nadával som, lebo už som mal nervy. Neustále som jej volal, no vždy mala vypnutý mobil...Začal som sa o ňu báť.......Už je preč 12 hodín, a ešte sa neozvala. Mama mala nervy v kýbli a povedala, že ak sa Lill neozve, bude musieť zavolať polišov....
Úplne bez života som sa zvalil na posteľ. Niekto mi zaklopal na dvere.
Ja: "Ďalej!" zamumlal som. Bol to Bill.
Ja: "To si ty............čo chceš?!" zavrčal som naňho.
Bill: "Bože nebuď taký mrzutý, ja som ti nič neurobil!"
Ja: "Nemám byť mrzutý? Kurva! Pohádam sa s čajou, potom s mamou, Lilly zdrhne a ja o nej už dvanásť hodín neviem nič a ty mi hovoríš, že nemám byť mrzutý?! Čo by si robil ty, keby sa ti Kery neozývala dvanásť hodín? Sedel by si a spokojne by si sa usmieval?!" kričal som, lebo už som bol totálne zúfalý...
Bill: "Ja....nemyslel som to tak......" povedal skleslo a chystal sa odísť. Uvedomil som si, že som to trochu prehnal.
Ja: "Bill počkaj! Nechcel som ta vyletieť, ale pochop. Už som z toho úplne zúfalý....." Bill sa otočila.
Bill: "Chápem ťa!" a odišiel.
Ja: "Mňa z toho raz porazí!" vstal som a vyšiel som z izby. Zbehol som dole, obul som sa a šiel som von, lebo som potreboval prevetrať hlavu. Keď som vychádzal z dvora, pohľad mi spočinul na Harim, ktorý sedel pri lavičke a díval sa na mňa. Vrátil som sa späť a podišiel som k nemu. Keď som sa k nemu blížil, postavil sa a šťastne vrtel chvostíkom. Čupol som si k nemu a pohladil som ho.
Ja: "Ty vieš isto, kam tvoja panička zmizla čo?!" spýtal som sa ho a usmial som sa.
Ja: "Keby si tak vedel rozprávať......." vzdychol som si. "Poď!" vstal som a zavolal som ho. On sa za mnou poslušne vybral. Šiel som s ním do parku, lebo som potreboval totálne vypnúť.

Pokračovanie nabudúce :)

Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú 84.časť

27. dubna 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Jennifer, Lukas
Diel: 84.

Ja: "A?" rozžiarila sa mi tvár.
Kaťa: "A na nebaví sa so mnou! Keď som mu to povedala, len pokrútil hlavou a odišiel k Andymu!" zavrčala na mňa.
Ja: "Ale..."
Kaťa: "Ale už mi v živote nedávaj žiadne rady! Ďakujem!"
Chcela som jej na to niečo povedať no ona ma doslova prebodla pohľadom a tak som si len vzdychla a odišla som k lavici. Pobalila som si veci, keďže máme Informatiku. Tesne pred zvonením do triedy vpálil Tom.
Ja: "Už si kľudný??" rýpla som doňho. Tom sa zaškeril a chystal sa pobozkať ma, no stopla som ho.
Ja: "Počkaj...." otvorila som tašku z ktorej som vytiahla žuvačky a podala som ich Tomovi.
Tom: "Lol z teba!" zasmial sa a hodil si do úst dve žuvačky.
Ja: "Ďakujem!" povedala som a vytrhla som mu balíček z ruky. Dala som si aj ja dve do úst a zavrela som ich späť do tašky.
Tom: "Môžeme ísť?"
Ja: "No jo!" prehodila som si tašku cez plece a vybrali sme sa na kompy. Cestou mi nedalo opýtať sa Toma na jeho bračeka...
Ja: "Tomík?"
Tom: "Hmm?" usmial sa na mňa.
Ja: "Má tvoj brat čaju?"
Tom: "Ee.....o tom by som vedel. Prečo?"
Ja: "Hmm.....a nezveril sa ti niekedy, či sa mu nejaká holka páči?!"
Tom: "No....hej raz!
Ja: "A kto?"
Tom: "Fakt to chceš vedieť?" Prikývla som.
Tom: "Kaťa!"
Ja: "Tak tvoj brat je potom riadny deBill!"
Tom: "Prečo?!"
Ja: "No, lebo Kaťa sa mu zverila s tým, že sa doňho zamilovala a on ju teraz ignoruje!"
Tom: "Tak to je fakt DeBill!"
Ja: "No..." mrkli sme na seba a zasmiali sme sa. Keď sme došli do internetovej miestnosti, rozdelili sme sa, pretože chalani boli oddelený od dievčat. Vraj preto, aby sme nerobili hlúposti.
Hačla som si za komp a Kaťa vedľa mňa.
Ja: "Už si sa ukľudnila?" spýtala som sa uštipačne.
Kaťa: "Ja som kľudná!" zahučala na mňa. Usmiala som sa popod nos a otočila som sa k svojmu kompu. Chcela som sa prihlásiť na ICQ, no niečo sa tam porúchalo a nechcelo ma prihlásiť.
Ja: "Krista!" zahrešila som a zapla som net. Prihlásila som sa na KecPo. Keď som sa však prihlasovala, niečo mi napadlo. Prihlásila som sa pod nickom, ktorý nikto nepoznal. Vyhľadala som si Toma a napísala som mu.
Devil2510: "Kecneš?!"odoslala som to a po chvíli mi došla odpoveď.
Tom1989: "Vieš kto som?"
Devil2510: "Ee.....to je problém?!"
Tom1989: "Ne-e.....práveže to je dobre.....no tak, o čom kecneme??"
Devil2510: "Nwm...O čomkoľvek. =)"
Kecali sme asi o všetkom, keď som sa asi päť minút pred zvonením opýtala.
Devil2510: "Nedáme stretko? Také nezáväzné!"
Tom1989: "Sorry ale mám čaju!"
Devil2510: "A šak ona o tom nemusí vedieť!"

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Rovnica Lásky 84.časť

27. dubna 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Rovnica lásky

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Ellie, Sára
Diel: 84.

Keď som sa zobudil, nenormálne ma bolela hlava....ani sa nečudujem....Skoro som však zinfarktoval, keď som vedľa seba uvidel Sáru.
Dúfam, že...., preletelo mi hlavou a keď mi doplo, že hej privrel som oči. Som debil! Običajný magor! Sára spokojne spala vedľa mňa. Fajn! Dosiahla čo chcela! Kurva! Toto sa Ellie nesmie dozvedieť! Nikdy!
Tak aby som Sáru nezobudil som vyliezol z postele, obliekol som sa a vyšiel som von. Vonku bola ešte tma, takže mohlo byť tak akurát niečo po jednej....
Potichu som vošiel do chaty a uistil som sa, že Ell spí. Zobliekol som sa a ľahol som si k nej...
Ellie: "Kde si bol...." ozvala sa potichu a mnou až myklo.
Ja: "Ehm....na wc..." vykoktal som zo seba.
Ellie: "Ľúbim ťa...." pritúlila sa ku mne a oprela si o mňa hlavu.
Ja: "Aj ja Teba Ell....prisahám," z hlboka som sa nadýchol a pevne som ju objal....
Fajn! Teraz som si to pekne pohnojil.....

***9. Deň- Štvrtok***
***Ellie***
Ráno som bola hore už o siedmej. Super! Keď som pozrela na Toma, usmiala som sa. Ešte sladko spinkal. Vyzeral ako malý anjelik. Pobozkala som ho na čelo a vstala som z postele. Obliekla som si kraťasy, tričko a vyšla som von.
Court: "Ahoj!"
Ja: "Ahoj moja!" usmiala som sa a posadila som sa k nej. "Čo ty tu tak sama?!"
Court: "Nejak som nemohla spať..." usmiala sa.
Ja: "Nie si sama....."
Court: "Bola si niekde ráno?!"
Ja: "Hm...ja nie. Tom bol na wc...." zívla som si. Court na mňa chvíľu mlčky pozerala a potom vstala.
Court: "Aha...."
Ja: "Niečo sa stalo?!" pozrela som na ňu. Už chcela niečo povedať keď z chaty vyšiel Tom.
Ja: "Dobré ránko!" usmiala som sa.
Tom: "Dobré...." pobozkal ma. Pozrela som naspäť na Court.
Ja: "Tak?!"
Court: "Ale nič....idem si ešte ľahnúť! Majte sa!" usmiala sa a zmizla v chate.
Tom sa posadil na stoličku a zaboril tvár do dlaní.
Ja: "Čo ti je mojo?!" posadila som sa k nemu a pohladila som ho po ramene.
Tom: "Bolí ma hlava!" zamraučal. Uškrnula som sa.
Ja: "Vieš prečo? Pretože si včera sto percent niečo pil!"
Tom: "Hm....asi......" vzdychol si a zdvihol hlavu. Pozrel na mňa.
Ja: "Čo?!" usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Tom: "Ľúbim ťa!" povedal potichu a objal ma.
Ja: "Aj ja teba...."
Tom ma pustil a pobozkal.
Ja: "Niečo....niečo sa stalo?"
Tom pokrútil hlavou a ešte raz ma pobozkal.
Tom: "Ľúbim ťa Ellie! Ľúbim!"
Ja: "Naháňaš mi strach......" rozpačito som sa usmiala.
Tom: "Prepáč."
Ja: "Robím si srandu," usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Tom ma chytil za ruku a pobozkal ju.
Tom: "Ideš si ešte ľahnúť?!"
Ja: "Jedine ak pôjdeš so mnou!"

Pokračovanie nabudúce Usmívající se