Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Březen 2010

The dark side of the sun 30.časť

31. března 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 30.

Bill: "Mali by ste sa porozprávať..." len to mi na to povedal a vrátil sa k vybaľovaniu nákupu. Mlčky som ho pozoroval. Po chvíli som sa posadil za stôl.
Ja: "Ty niečo vieš, však??" smutne som naňho pozrel. Bill sa chvíľu tváril, že ma nepočuje no potom si vzdychol, položil veci na stôl a oprel sa o linku.
Bill: "Hej! To, že Lia ťa ľúbi...Viac nič." Zarazene som naňho ostal zízať...
Bill: "Ale keďže TY ju nie, a pokladáš ju len za mrchu, ktorá ťa odrbala tak je to jedno..." povedal akoby nič, hodil prázdne tašky do skrinky a odišiel z kuchyne. Ostal som sedieť na mieste a smutne som sa díval na stôl. Cítil som sa mizerne.
Po chvíli som však vstal a šiel som pripraviť obývačku...Bude žúr!

*Lia*
S Billom som sa dohodla, že o ôsmej, najneskôr o deviatej dôjdem. No...Jane som oznámila, že idem von s kamošmi, pretože ak by som jej povedala, že idem na žúr tak by ma zamkla do izby. =)
Jane: "Návrat plánuješ o koľkej??" pýtala sa, keď som bola pri dverách.
Ja: "No...ešte neviem..." mykla som plecami a obliekla som si bundu.
Jane: "Len sa vráť po svojich jo? A nie aby ťa doviezla sanitka!" uškrnula sa.
Ja: "Pokúsim sa," nevinne som sa usmiala a vyšla som von. Vonku bolo príjemne teplo. Mala som na sebe kraťasy, tričko a na vrch bundu...teda takú tenkú mikinu. Predsa len bolo leto a vonku bolo teplo. Aj keď bol večer.
Keď som došla pred Kaulitz House, už tam bolo dosť ľudí. Pomaly som došla k dverám a už som šla zazvoniť keď v tom sa otvorili dvere a v nich Bill. Obaja sme sa usmiali.
Bill: "Ahoj..."
Ja: "Čau..."
Bill: "Som rád, že si prišla..." povedal keď som vošla dnu.
Ja: "Hej...Nemohla som si nechať ujsť žúr..."
Bill: "A teta ťa pustila?"
Ja: "Nooo....Prakticky hej, teoreticky veľmi nie...." nevinne som sa usmiala.
Bill: "Ty si zdrhla?!" vytreštil na mňa oči a zavesil mi bundu.
Ja: "No nie tak celkom...Jane som povedala, že idem von s kamošmi.." Bill sa uškrnul.
Bill: "No...a keď si už tu...Rob čo chceš! Opi sa, tancuj, bozkávaj sa, rozprávaj sa! Rob čo chceš a čo uznáš za vhodné..."
Ja: "Ahá..." trošku zarazene som sa naňho ostala dívať.
Bill: "Robil som si prču..." povedal po chvíli.
Ja: "Nieee...To je v pohode...Ja len...Je tu aj Tom, že?" Prikývol.
Bill: "Niekde už obaľuje nejakú čaju..." mykol plecami a šli sme do obývačky. Smutne som sa rozhliadla po obývačke, no Toma som nikde nevidela.
Ja: "Fajn...Tak ja idem..." a vybrala som sa do kuchyne.
Bill: "A kam?"
Ja: "Opiť sa! Veď to bola jedna z možností nie???"
Bill len mykol plecami a šiel niekam preč zatím čo ja som šla do kuchyne.

*O 2 a pol hodiny neskôr*
Keď je párty, treba chľastať. Keď je chľast, treba sa opiť. A keď si opitý...rob čo chceš xP Zrejme tým som sa riadila, pretože som sa opila jak sviňa xP
Ja: "Bill? Nemáš...nemáš foťák??" opýtala som sa opito, keď sme obaja sedeli na gauči (opití)- ale ja viac- a okolo nás všetci tancovali... xP
Bill: "No...niekde sa nájde. Počkaj trochu..." vstal a niekam sa odtackal. Po chvíli sa vrátil a podal mi foťák.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The last house on the left 16.časť

31. března 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The last house on the left (Posledný dom vľavo)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Timea
Diel: 16.

***Timea***
Sedela som....teda ležala som na gauči a čumela som na telku. Oco doma nebol, pretože sa niekde flákal =) No Teda...Šiel sa zoznámiť so svojou novou prácou....Tááákže som bola doma sama a nudila som sa :-/
Zrazu mi začal zvoniť mobil. Pozrela som na displej. Neznáme číslo.
Len som podvihla obočie, no zdvihla som.
Ja: "Prosím??"
"Timea? Čau....Tu je Tom..."
Ja: "Tom?!" uškrnula som sa.
"Hej! Presne ten, ktorého si včera tak nehorázne zneužila!"
Ja: "Zneužila?!" rozosmiala som sa. "Sám si to chcel...A tuším sa ti to aj páčilo tak nemaj blbé reči hej?!"
"Fajn, Fajn...Len som Ti chcel pripomenúť, že dnes máme ´rande´!"
Ja: "Aháá..."
"Vidíš?! Takže kedy po Teba môžem prísť??"
Ja: "Nooo...Okolo ôsmej??"
"Fajn....Dohodnuté...."
Ja: "Jou....Teš sa!"
"Skôr ty! Zatiaľ ahoj," a zložil. Uškrnula som sa. On ma po tom čo som mu včera vyviedla pozýva na rande?! No nezdá sa chlapec....
Pohodlne som sa rozvalila na gauč. Ešte mám čas...Veď je ešte len pol tretej a von ideme až o ôsmej...kopa času xP

O pol siedmej som vypla telku a pomaly som sa vytrepala hore do izby. Prichystala som si veci a potom som sa zašila do kúpeľne. Osprchovala som sa a potom som sa nachystala. Okolo 19:50 som zbehla dole. Zašila som sa do kuchyne, vybrala som si z chladničky kolu a šla som do obývačky. Zvalila som sa do kresla a čučala som na TV až kým nedošiel Tom.
Keď zazvonil, mrkla som na hodinky. Presne načas! No nezdá sa chalan...
Vypla som telku, vstala som a šla som otvoriť.
Ja: "Dobrý večer," usmiala som sa. Tiež sa usmial.
Tom: "Ahoj. Môžeme vyraziť?" opýtal sa a neušlo mi, že si ma prezrel od hlavy po päty.
Ja: "Hej," prikývla som, vzala som si kľúče a vyšla som von. Zamkla som a otočila som sa k nemu.
Ja: "A teraz kam?!" Tom mi ponúkol ruku a tak som sa chytila.
Tom: "No....Kam chceš," mykol plecami a usmial sa.
Ja: "Fajn," prikývla som s úsmevom a vyšli sme z dvora...

Ja: "T-to ako vážne?!" smiala som sa.
Tom: "Sa nesmej! Vieš čo to bolo!? Skoro som zinfarktoval..."
Ja: "Božeee...a to ste nemohli ísť do izby? Alebo sa aspoň zamknúť?!" stále som sa smiala.
Tom: "No vieš...keby si bola tak zrytá jak ja a túžila len po tom jednom tak by si to mala v páke," uškrnul sa.
Ja: "A to...akože...si tam stál...dole bez?!" čudne som gestikulovala rukami na čo sa Tom začal smiať.
Tom: "Hej..."
Ja: "Takže práve vtedy keď ti tá holka robila fajku tam vtrhli tvoji rodičia?!" znova som sa rozosmiala.
Tom: "Mia prestáááň..."
Zarazila som sa.
Ja: "Ako si mi to povedal?!" spýtavo som naňho pozrela.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Len trošku šťastia 16. diel

31. března 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Len trošku šťastia

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Emma, Blair
Diel: 16.

***O týždeň neskôr***
***Tom***
Za Emmou ma ani raz nepustili. Žralo ma to. Už to nebolo preto, že nie som rodinný príslušník ale preto, že Emma si to neželala. Nechcela vidieť nikoho z triedy. Bolo mi to ľúto. Tak rád by som ju znova videl. Chýbala mi...nikdy by som si to nepripustil, ale chýbala a chýba mi. V škole som bol ako vymenený. Bol som ako duchom neprítomný. Večne do mňa Bill štuchol, aby som sa prebral keď sa ma niečo pýtali učitelia na hodinách.
Keďže bol piatok a dnes ju mali pustiť domov, po škole som sadol na bus a znova som sa odviezol k nemocnici. Pomaly som kráčal cez parkovisko, keď som sa zarazil. Práve som videl Emmu ako kráčala spolu s nejakou ženou k autu a obe sa smiali. Emma vyzerala krásne. Celá žiarila. Všimol som si, že jednu ruku mala v sadre.
V tej chvíli ma všetka odvaha ísť za ňou prešla. Bola príliš šťastná a nechcel som jej tú radosť pokaziť tým, že sa tam objavím. Pozrel som na denník, ktorý som držal v rukách....dám jej ho keď príde do školy.
Smutne som si vzdychol, sklonil som hlavu a šiel som domov. Celú cestu som rozmýšľal o tom, čo bude zajtra keď príde do školy. Teda, ak príde. Dúfam, že hej.
Normálne som sa cítil omnoho lepšie keď som ju videl.
Srdce som si cítil biť až niekde v hrdle. =)
Keď som prišiel domov, Bill práve jedol. Keď som vošiel do kuchyne, pozrel na mňa s úsmevom no v momente sa sekol.
Bill: "Čo sa stalo?!" pohľad mu padol na denník, ktorý som držal v rukách. "A prečo ho ešte stále máš?"
"Pretože odchádzala z nemocnice s nejakou pani a....vyzerala tak nádherné....vyzerala šťastne a ja....nechcel som aby mala znova mizernú náladu len preto, lebo sa tam objavím ja," povedal som potichu a posadil som sa na stoličku. Položil som denník na stôl a smutne som sa naňho zadíval.
Bill: "To ma mrzí," povedal potichu.
"Bola nádherná. Keby s ňou nebola tá pani, v momente by som ju objal a pobozkal. Prisahám! Neváhal by som ani sekundu," vzdychol som si.
Bill: "A prečo si to neurobil?" uškrnul sa. Pozrel som naňho a potom sme sa obaja rozosmiali.
"Prestaň!" štuchol som doňho.
Bill: "Myslíš, že príde zajtra do školy?" pozrel na mňa a odpil si z kávy či čo to pil.
"Neviem..." mykol som plecami. "Ak nie, tak jej ho odnesiem domov..."
Bill: "Ty vieš kde býva?" uškrnul sa.
"Nie...ale Kimberly asi hej nie?!"
Bill len prikývol.
Bill: "Aj ja viem kde býva," uškrnul sa.
"TY?!"
Bill: "No...pár krát sme ju boli s Kim odprevadiť po škole domov..." uškrnul sa.
"Hnusoba!" zachmúril som sa naňho.
Bill: "Keď budeš dobrý, možno ti to ukážem..." uškrnul sa. Len som mu vyplazil jazyk a vstal som. Vzal som denník do ruky a chcel som ísť hore, no Bill ma znova zastavil otázkou:
Bill: "Čítal si ho?" Pomaly som sa k nemu otočil.
"Hej! A vieš čo tam je?! Je to celé len a len o TEBE! Ako nehorázne ťa miluje," uškrnul som sa, pokrútil som hlavou a vybehol som hore do izby.

***Kimberly***
Pomaly som kráčala k Eminmu domu. Keď som tam konečne došla, zazvonila som a čakala kým príde otvoriť. Prekvapilo ma, keď prišla otvoriť nejaká pani. Nie Emma alebo jej mama.
Ona: "Želáte si?"
"Dobrý deň...ehm...Emma je doma?!"
Ona: "Jasne....ty si zrejme Kimberly, že?!" prikývla som. Len sa usmiala a pozvala ma dnu.
O chvíľku zišla dole Emma.
"Emma!" usmiala som sa. Ona taktiež, pribehla ku mne a objali sme sa.
Emma: "Chýbala si mi!" usmiala sa keď sa odtiahla.
"Ty mne tiež. Vieš, cez hodiny bola nuda..." uškrnula som sa.
"Inak, ako sa máš?"
Emma: "No...na to, že do mňa autom vrazili plnou rýchlosťou dosť dobre..." uškrnula sa.
"Pôjdeš zajtra do školy?" usmiala som sa na ňu. Neušlo mi, že trošku posmutnela.
Emma: "Poď hore..." chytila ma za ruku a ťahala ma hore do izby. Keď za nami zavrela dvere, smutne sa na mňa zadívala.
"Čo je?!"
Emma: "Sadni si..." ukázala na posteľ. Pozrela som na ňu a potom som sa tam posadila. Emma si prisunula stoličku k posteli a posadila sa na ňu. Chvíľu sa len mlčky dívala niekam za mňa, potom si vzdychla a zadívala sa na mňa.
"Ehm...naháňaš mi strach Emma...." povedala som neisto. Fakt som sa bála toho čo z nej vylezie.
Emma: "Vieš....ja neprídem do školy..."
"Ešte si na PN-ke, že?!" usmiala som sa. Emma len smutne pokrútila hlavou.
Emma: "Nie Kim...ja....odchádzam..."
"Č-čo?! Ale...ale prečo?! Kam?!" vystrašene som sa na ňu dívala.
Emma: "Je to zložité..." sklonila hlavu.
Chvíľu som mlčala, no potom mi doplo.
"Nie...povedz, že to nie je kvôli tomu..." krútila som hlavou a cítila som ako sa m oči plnia slzami. Emma pomaly zdvihla hlavu a smutne sa na mňa zadívala.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú 70.časť

30. března 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Jennifer, Lukas
Diel: 70.

Ja: "Nie.....k tomu sme sa ešte nedostali, ale to, že v sebe niečo skrýva, niečo iné než len tú arogantnosť a drzosť, som zistila, keď som s ním strávila hoc len chvíľu. Keď ma objal.......cítila som sa úplne inak ako pri Lukasovi....neviem........bol to taký zvláštny pocit!"
Kaťa: "Ty si sa doňho buchla!"
Ja: "No čo nepovieš! A nevieš tak náhodou o tom kedy budeme mať svadbu?!" spýtala som sa jej ironicky.
Kaťa: "Jennifer mňa neoserieš!" zaškerila sa.
Ja: "Kaťa! Je nebezpečné sa s tebou rozprávať o chalanoch!" zahučala som na ňu.....
Ešte asi do pol deviatej sme tam sedeli a kecali. Potom už Kaťa šla a ja som sa odtrepala hore do izby a šla som si urobiť domáce. Práve som si robila nemčinu, keď mi zazvonil mobil. Vstala som a podišla som k taške. Vytiahla som z nej mobil a mrkla som na displej. Lukas!! Ešte chvíľu som to nechala zvoniť keď dozvonil =). Už som si myslela, že nezavolá, no mýlila som sa. Hneď nato zvonil mobil znova.
Zdvihla som.
"Prosím?" spýtala som sa kľudne a snažila som sa nerozplakať, keď som začula jeho hlas.
"Prečo mi do prdele nezdvíhaš!" doslova zakričal do telefónu.
"Prosím?!" spýtala som sa zarazene.
"Prečo nezdvíhaš? Už som ti volal minimálne dvadsať krát!"
"A prečo po mne kričíš ako keby som ti patrila abo čo!?" spýtala som sa podráždene. Na to ostalo v telefóne ticho.
"Ešte si tam, alebo si si odskočil za tou svojou blonďavou kravou?!" spýtala som sa ironicky.
"Čo?!"
"Nič, vôbec nič! Keď sa spamätáš, zavolaj! Poviem ti niečo veľmi dôležité!" zavrčala som naňho a surovo som zložila. Položila som mobil na stôl a posadila som sa. Vzala som pero do ruky no nestihla som ho ani zapnúť, keď mi znova zazvonil mobil.
Ja: "Do riti!" zavrčala som a zdvihla som. Bol to Lukas.
"Už si sa spamätal?!"
"Hej! Čo dôležité si mi chcela povedať?!"
"Ako sa volá tvoja nová čaja?!" spýtala som sa s úplným kľudom.
"Čo?!"
"No, že ako sa volá tvoj nový objav! Tá bloncka čo si sa s ňou dnes olizoval pri škole...."
"Ehm.......bože Jenny, to.......to som sa stavil s kamošom vieš...." habkal a asi si myslel, že mu na to skočím.
"Aha......s Dávidom?!"
"H- hej! Presne! S Dávidom!" habkal.
"Aha......hm......tak potom prepáč!" povedala som s predstieranou ľútosťou v hlase. Už som mala premyslený plán, čiže som pritakala na Lukasovu "hru".
"Nič sa nestalo.....inak ako sa máš? A prečo si ma nečakala po škole?!"
"Vieš, bolo mi zle tak som šla domov už cez fyziku...." hovorila som presvedčivo.
"Tak potom je všetko okej......Ľúbim Ťa!" povedal. ´Ješíííš ten chalan je riadna sviňa!´ preletelo mi hlavou.
"Pa!" zložila som.
Ja: "Idiot!" zavrčala som a hodila som mobil na stôl. Dokončila som Nemčinu, ešte som nahádzala učebnice do tašky a ľahla som si spať.
Snívali sa mi divné sny a v každom z nich bol Tom...... asi mi hrablo, ale už fakt načisto, lenže......možno mala Kaťa pravdu........možno som sa doňho.......ale neeeeee......to nemôže byť pravda.......lenže, keď sa nad tým tak zamýšľam......nie nie nie nie nie nie a ešte raz nie!!! Musím si to vyhodiť z hlavy!!

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Love is the answer 70.časť

30. března 2010 v 14:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly-Ann, Ashley
Diel: 70.

Ja: "Nechoď, prosím!" Bill chvíľu zaváhal, no potom si prisunul stoličku ku mne a sadol si.
Ja: "Css a vraj ma miluje viac ako svoj život.......ha! Len ja krava som tomu mohla uveriť........." ironicky som sa zasmiala. Pozrela som na Billa.
Ja: "Prečo ja?!" spýtala som sa priškrtene. "Prečo práve ja?!" Bill nič nepovedal, len ma objal. Práve som sa od neho odťahovala, keď som počula tresnúť dvere.
Tom: "Lilly!" zakričal z chodby. Neozvala som sa, len som si vymenila pohľady s Billom. Postavil sa a chytil ma za ruku. Šla som za ním do chodby kde stál Tom a keď ma zbadal, a pri mne dosť nasratého Billa, nahodil previnilý face.
Bill: "Si obyčajný debil!" zagánil naňho a ja som mu stisla ruku ešte silnejšie. Po lícach mi stekali slzy.
Tom: "Lill ja........ja nechcel som.........!" Nič som nepovedala, len som pokrútila hlavou a zaryla som svoj pohľad do podlahy. Bill a Tom sa začali hádať a už to vyzeralo, že do seba skočia....
Ja: "Prestante!" zakričala som na nich a plakala som. "Prestante Prosím!" povedala som a vybehla som von. Bill šiel za mnou.
Bill: "Lilly stoj!" zakričal za mnou, no ja som ho nevnímala, len som stále šla ďalej a nevšimla som si, že stojím na ceste.
Bill: "Lilly!" schmatol ma za ruku a stiahol ma na chodník. Práve vtedy po ceste prefrčalo auto asi 180 kilometrovou rýchlosťou. V tom momente sa mi celý život prehral pred očami. Zosunula som sa na zem a rozplakala som sa. Bill ma objal a silno ma zovrel v náručí.
Bill: "Bože Lill!" vzdychol si. Silno som ho objala a zavrela som oči.
Ja: "Prosím nepusť ma!" plakala som mu na pleci.
Bill: "Neboj sa! Už ťa nepustím! Nedopustím, aby sa ti znova stalo to čo minule!"
Vtedy niekto otvoril dvere a na chodníku som začula kroky. Pustila som Billa a otočila som sa. Bol to Tom. Postavila som sa a rukou som si zotrela slzy z tváre.
Ja: "Ty," prehltla som a pozrela som mu do očí. "Už nie si môj brat! My dvaja sa nepoznáme!" povedala som, obišla som ho a namierila som si to rovno do mojej izby. Keď som tam vyšla zamkla som sa a zviezla som sa pozdĺž dverí na zem. ´Vedela som kto som........... vedela som čo sa stalo vtedy, keď ma zrazilo auto...............vedela som kto je Tom a čo bolo medzi nami.............všetko sa mi znova vrátilo.....lenže ja nechcem..............nechcem nič vedieť.................nechcem..........´
Ja: "Ja nechcem!" zakričala som a zaborila som hlavu do dlaní.
Ja: "Že ma miluje viac ako svoj život! Pche! On miluje viac sex než mňa!" hovorila som si sama pre seba. Postavila som sa a tackavo som sa dotrepala k posteli, zobliekla som sa a ľahla som si pod perinu. Prikryla som sa a potichu som plakala. Možno som plakala, preto lebo som bola nešťastná z toho, čo Tom urobil.............možno som plakala, lebo som bola šťastná, že sa mi znova vrátila pamäť alebo naopak nešťastná, že sa mi tá sprostá pamäť vrátila........možno som plakala kôli tomu, že som Toma milovala............neviem............nejaký dôvod som na to musela mať, ale možno som plakala len preto, lebo som to potrebovala. Potrebovala som sa vyplakať.

Ráno, keď som sa zobudila, nenormálne ma bolela hlava...... Ani sa nečudujem, keď som preplakala skoro celú noc. Len tak tak som sa vyštverala z postele. Bolo pol ôsmej. Zívla som si, prehodila som cez seba župan a vyšla som na chodbu smer kúpeľňa. Keď som sa uvidela v zrkadle, skoro som zgegla. Mala som také kruhy pod očami, jakeby som pila celú noc. Opláchla som si tvár studenou vodou a vrátila som sa nazad do izby. Prezliekla som sa a zišla som dolu na raňajky. Keďže bola nedeľa, rodičia ešte spali, aj Kery a Bill. Oni vstávajú väčšinou o ôsmej, tak som sa rozhodla, že zrobím raňajky. Urobím hrianky a komu se to nelíbí, ať mi prdel políbí. Dala som zovrieť vodu do kanvice na čaj a do džbánu som hodila tri sáčky ovocného čaju. To by malo stačiť. Potom som nakrájala chlieb a rozpálila som panvicu.

Pokračovanie nabudúce :)

Credendo vides 70.časť

30. března 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Credendo vides (Keď uveríš, uvidíš)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Bill, Nell
Diel: 70. časť

Stela: "Klopi klop!" nakukla dnu.
Stela: "Čo sa stalo??"
Ja: "On ma klamal..."
Stela: "Bill??"
Ja: "Nie....Tom...."
Stela: "Ale nie......možno len zabudol...."
Ja: "Idem ho nájsť!" vstala som a šla som hľadať Toma. Bol spolu s Andym, Denielom, Dilanom a Stevenom pri muzike. V dobrej náladičke a hlavne s alkáčom. Podišla som k nim.
Ja: "Tom?!" položila som mu ruku na plece. Otočil sa a usmiala som sa.
Tom: "Ahoj láska!" pobozkal ma.
Ja: "Ehm....ahoj!" usmiala som sa.
Tom: "Chalani! Počúvajte! Takže toto je moja sexy čaja!" pri slove sexy na mňa žmurkol. Chalani začali pískať a hádzať také komplimenty, že keby som bola Tomom tak im rozbijem hubu.....=)
Ja: "Okej okej! Teraz nás na chvíľu ospravedlňte!" chytila som Toma za ruku a odtiahla som ho asi na najtichšie miesto v dome. WC. XiXi =)
Zavrela som za nami dvere a otočila som sa. Nestihla som sa ani poriadne otočiť a Tom ma už bozkával.
Ja: "Počkaj!" odtiahla som sa od neho.
Tom: "Tak fajn! Počúvam....."
Ja: "Prečo si sa hádal s Billom?!"
Tom: "Veď som ti..."
Ja: "Prestaň ma klamať! Čo také hrozné si urobil, že mi to musíš zatajovať?!"
Tom: "Fajn!" nahnevane rozhodil rukami. "Vieš prečo? Pretože som sem pozval pár ľudí ktorých Bill nemusí! To je dôvod našej hádky! Spokojná??!" zavrčal.
Ja: "A kto sú tí ´pár ľudia´?"
Tom: "Polovica pozvaných keď nie viac! Stačí? Alebo ti mám doniesť zoznam?!"
Ja: "Prečo si taký hnusný??!" so slzami v očiach som naňho pozrela.
Tom: "Aha! Takže ja som hnusný!" skríkol nahnevane. "Super!" zavrčal a chystal sa odísť. Keď však otváral dvere, ešte sa otočil.
Tom: "Aby som nezabudol! Medzi pozvanými je aj Kiara a Kirsten takže kebyže sa s ňou náhodou stretneš tak sa nečuduj! Prajem príjemný večer!" odišiel. Ostala som tam stáť ako imbecil a len som neveriacky čumela na dvere ktorými odišiel a vstrebávala som informácie, ktorými ma práve v tejto chvíli zasypal. Bola som tam možno desať minút, pol hodinu.....neviem. Len som tam tak stála, opretá o stenu a so slzami v očiach a hlavou plnou všelijakých myšlienok som sa dívala na dvere....Odišla som, až keď dnu vpálila holka ktorá si zrejme šla vyprázdniť žalúdok aby mohla nasávať ďalej. Vrátila som sa do kuchyne a zviezla som sa na stoličku. Zúfalo som pohľadom hľadala Toma. Nikde som ho nevidela.
Ja: "Do riti!" zavrčala som a bola som nahnevaná sama na seba, lebo som vedela, že toto som totálne posrala.....
Asi po pol hodine som toho mala v sebe viac než dosť. Nebola som opitá tak, že som nedokázala stáť na nohách no ani som nebola úplne triezva. Niečo medzi tým.
"Nell?!"
Zdvihla som hlavu. Stela.
Ja: "Ahoj...."
Stela: "Ty si opitá?!" usmiala sa a podišla ku mne. Tiež nebola nejak moc triezva.
Ja: "Nie som opitá..." bľabotala som.

Pokračovanie nabudúce :)

Rovnica Lásky 70.časť

30. března 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Rovnica lásky

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Ellie, Sára
Diel: 70.

Zmizni mi z očí!
Zavzlykala som a dívala som sa pred seba. To som ho tým až tak nahnevala? Veď....veď som dokopy NIČ neurobila...
Heidy: "Ellie?!"
Ja: "Choď preč!" zavzlykala som.
Heidy: "Ellie.....pusť ma dnu...." zatlačila do dverí, no ja som tam stále sedela bez pohnutia. Po chvíli to zrejme vzdala lebo ju nebolo počuť. Zdvihla som sa zo zeme a dotrepala som sa k posteli, na ktorú som sa posadila ako telo bez duše.
V momente sa otvorili dvere a dnu vpálili holky na čele so Sabi.
Sabina: "Ell! Čo sa stalo?!" podišla ku mne a vystrašene sa mňa pozrela.
Ja: "Nič...." pošepkala som a pokrútila som hlavou.
Sabina: "Prečo potom plačeš.....Tom...?"
Ja: "TOM NIČ!" skríkla som zúfalo. "Nechajte ma na pokoji! Aj vy a aj TOM! Zmizla som mu z očí tak čo ešte chce?!" zavrčala som.
Court: "Ell...."
Ja: "Choďte preč!"
Sabina: "Ellie to...."
Ja: "FAJN! IDEM JA!" skríkla som nahnevane a vyšla som z chaty. Sabina však vybehla hneď za mnou.
Sabina: "Ellie počkaj...." zakričala za mnou. "Ell...." dobehla ma, chytila za ruku a otočila si ma k sebe.
Ja: "Pusti ma!"
Sabina: "Niečo ti urobil??" smutne na mňa pozrela.
Ja: "Nechaj to tak...." pokrútila som hlavou a šla som preč.
Sabina: "Ellie!" zúfalo za mnou zvolala, no ja som nezastala a ani som sa neotočila. Na všetkých a všetko som z vysoka srala. Nešla som na záchody a ani k jazeru. Šla som do lesa ktorý obkolesoval celé jazero. Triedna nám tam zakázala ísť, vraj aby sa nám niečo nestalo. Seriem na to! Potrebujem byť sama a mať istotu, že ma nikto nebude rušiť. K jazeru sa mi nechcelo keďže som vedela, že už o chvíľu tam pôjde trieda. Vybrala som sa teda cestou ktorou sme sem prišli smer les. S rukami vo vreckách a pohľadom zarytým do zeme som šla cestičkou ktorá viedla do lesa.....

***Tom***
Vrátili sme sa od jazera a práve som šiel do sprchy. Vždy som myslel na Ell a to čo som jej povedal....Ach ju.....nemyslel som to tak.....nechcel.....nechcel som ju nijak zraniť, no zrejme sa mi to podarilo. Mne sa večne všetko podarí, ale len DODRBAŤ!
Podišiel som k holkám, ktoré sedeli pred chatou a o niečom sa bavili.
Ja: "Sabi? Ellie je tu?!"
Sabina: "Ešte nie..."
Ja: "Aha....okej stavím sa trochu neskôr," usmial som sa a šiel som preč bez toho aby som čakal na niečo čo by mohla Sabi povedať....
Dal som si poriadne studenú sprchu a keď som sa vracal naspäť, došiel za mnou Bill.
Bill: "Čau!"
Ja: "Hm..."
Bill: "Čo je s Tebou?!"
Ja: "Nič...."
Bill: "Hovor Andymu ne mne!"
Ja: "Ten tu nie je! Smola!" silene som sa naňho usmial a znova som sledoval zem.
Bill: "Ide o Ell, že?" spýtavo na mňa pozrel.
Ja: "Ja si tu holku nezaslúžim! Som pre ňu až príliš ´dobrý´!" zahlásil som ironicky.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The last house on the left 15.časť

29. března 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The last house on the left (Posledný dom vľavo)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Timea
Diel: 15.

Ja: "Ha ha! Vtipné! VYPADNI!" zavrčal som naňho a vyliezol som z postele.
Bill: "Nebuď nervózny! Dostaneš infarkt," nevinne sa usmial.
Ja: "Choď preč z mojej izby lebo ťa oskalpujem!"
To zabralo. Vzal si všetky veci....teda až na ten uterák.
Ja: "Bráško! Niečo si si tu zabudol," zakričal som za ním. Keď znova nakukol do izby, hodil som doňho uterák ktorý tu nechal.
Len sa zaxichtil a odišiel. Vzdychol som si a šiel som do kúpeľne.
Ja: "Bill Kaulitz!" skríkol som naštvane. Krista! Ten deBill tu nechal taký neporiadok, že...
Naštvane som vyšiel z kúpeľne a následne aj z izby. Už som šiel do jeho izby, keď som narazil na mamu, ktorá práve vychádzala zo spálne.
Mama: "Musíš tak kričať hneď z rána!?"
Ja: "Ale keď ten deBill..."
Mama: "Nenadávaj na svojho brata!"
Ja: "Mami! Videla si ten neporiadok, ktorý mi urobil v kúpeľni?!"
Mama: "Veď si tam znova upraceš..."
Ja: "JA?! ON to uprace!"
Mama: "Pochop, že jeho sprcha nefunguje..."
Ja: "No ja nemôžem za to, že si to s ňou rozdal alebo čo!" Mama na mňa prísne pozrela.
Mama: "Tom Kaulitz!"
Ja: "Faaajn! Ale nabudúce..."
Mama: "Nabudúce už bude jeho sprcha fungovať," milo sa usmiala.
Ja: "V to dúfam! Lebo ak nie..."
Mama: "Tom!"
Len som si vzdychol a zašil som sa do svojej izby. Zamkol som dvere aby mi tu znova nevliezlo to trdlo a šiel som sa osprchovať...
Keď som zbehol dole na raňajky, už tam boli všetci. Zachmúrene som pozrel na Billa a posadil som sa za stôl. Otec sa na mňa s úškrnom pozrel.
Gordon: "Vstával si hore zadkom?!" opýtal sa s úsmevom.
Ja: "Nie! Ale toten tu mi narobil neporiadok v kúpeľni! Jakeby nemal svoju!" zagánil som na Billa.
Bill: "Nechápeš, že moja sprcha je pokazená?! PO-KA-ZE-NÁ!"
Ja: "Nemôžem za to, že nevieš čo od rozkoše," zazubil som sa naňho a začal som raňajkovať.
Bill: "Tss! Mám na to Eliz žeby si vedel!" zahundral a radšej zahryzol do rohlíka aby už viac nemusel nič hovoriť.
Uškrnul som sa, keď som si všimol tie xichty rodičov :)
Gordon: "Akože som to nepočul..." vyzývavo pozrel na Billa.
Bill: "A ČO?! Veď už mám 20! Môžem si robiť čo chcem!" zahučal.
Gordon: "Veď ja nič....Dúfam, že používate aspoň ochranu!!" Bill naňho vytreštil oči a ja som sa naopak začal dusiť smiechom.
Mama: "Na tvojom mieste by som sa nesmiala! Ty by si sa taktiež mohol krotiť!!"
Teraz sa pre zmenu uškrnul Bill.
Ja: "Ja?! Veď nič nerobím!"
Mama: "Zatiaľ nie...Už len čakám kedy dôjde nejaká holka s deckom na rukách a povie, že je tvoje!"
Ja: "Ale..."
Mama: "V tom prípade by som ťa zabila!" výhražne na mňa pozrela.
Bill: "Na to by si nemala čas mami! Jeho by urvalo skôr než by si stihla povedať dedičstvo!" uškrnul sa na mňa a víťazne na mňa pozrel.
Ja: "No náhodou dávam si bacha! Neviem jak vy ale ja nechcem decko! Aspoň zatiaľ!" silene som sa usmial a radšej som začal jesť aby som nemusel odpovedať na debilné otázky!

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Len trošku šťastia 15. diel

29. března 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Len trošku šťastia

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Emma, Blair
Diel: 15.

***Emma***
O tri dni neskôr ma preložili na druhú izbu. Od mami som sa dopočula, že Tom tu bol minimálne tri krát, no ani raz ho za mnou nepustili. Tak je to lepšie. Načo by tu mal byť človek, ktorý mi len neustále ubližuje?! Aj keď sme sa v poslednom čase dosť zblížili, nemôžem prestať myslieť na to, ako sa tváril keď Blair čítala ten denník a keď som tam vošla. Viem, že potom za mnou utekal, pretože som ho videla stáť na zastávke keď som bola v autobuse. Prekvapilo ma však, že v rukách držal môj denník.
Doslova ma zabíjala myšlienka, že si ho prečítal. Keď hej, tak potom vie všetko. A vôbec nechápem načo za mnou potom chodí...aby sa mi vysmial do tváre? Určite.
Pretože pochybujem o tom, že by mi sem došiel "vyznávať lásku".
To by musel byť debil. Veď jemu sa páčia len sexy holky. Také, ktoré majú úžasnú postavu a sú ochotné skočiť s ním do postele. Ja taká nie som. Nemám ani úžasnú postavu a taktiež by som s ním neskočila do postele hneď ak by sa naskytla príležitosť. Ľúbim ho a v tom je ten problém.
Nie som len tak bezhlavo zamilovaná ako nejaká fanúšička. Tom sa mi páčil už od prvej chvíle čo som ho uvidela keď som vošla do triedy. Vtedy sme boli ešte len prváci. Pamätám si akoby to bolo včera, keď som k nemu podišla a usmiala som sa naňho. Chcela som sa s ním zoznámiť, no jediné čo mi povedal bolo, že čo od neho chce také monštrum.
Bola som smutná, pretože Blair k nim hneď zapadla...akoby aj nie. Už od prvého okamihu bola tak povediac vodkyňa dievčenskej bandy v našej triede. Neznášala som ju pretože ONA sa k Tomovi dostala a ja nie....nikdy o mňa ani len nezakopol A pokiaľ hej, tak len doslovne, alebo len vtedy ak mi chcel povedať niečo veľmi "pekné", keď ma chcel zosmiešniť alebo mi inak ublížiť.
Neviem prečo som ho za tie roky ani raz neznenávidela. Vždy keď mi niečo urobil som si povedal, že ho budem nenávidieť do konca života, no neprešla ani hodina a všetka tá zlosť naňho pominula a znova som bola tá zamilovaná Emma. Tom o ničom nevedel až doteraz.
Žralo ma to, pretože som vedela, že on nikdy nebude cítiť to čo cítim ja.
Celý čas čo som bola v nemocnici, som rozmýšľala len nad tým, že musím odísť. Aspoň na pár dní, týždňov...možno na mesiac. Potrebujem odísť od tohto všetkého. Už som sa o tom rozprávala s mamou...chcela som ísť k tete Ellen. Nie však len tak pre nič za nič. Chcela som k nej ísť najmä kvôli tomu, aby mi pomohla schudnúť.
Ellen vyzerá úžasne...lenže nie vždy to tak bolo.
Aj ona mala niekedy problém s váhou, no povedala si, že schudne a podarilo sa jej to.
Teraz má úžasnú postavu, ktorú jej môžu závidieť mnohé dievčatá a mladé ženy.
Mame som nepovedala pravý dôvod prečo som k nej chcela ísť. Povedala som jej, že preto aby som na chvíľku vypla keďže Ellen býva až v Rakúsku. Keď mi s tým mama súhlasila a povedala, že jej zavolá aby sa dohodli, myslela som, že od radosti vyskočím z kože.

Práve som ležala v posteli a čítala som si časopis, keď niekto vošiel do izby. Zdvihla som hlavu a...
Ellen: "Ahoj..." usmiala sa a podišla ku mne. Usmiala som sa od ucha k uchu a pevne som ju objala.
"Ani si nevieš predstaviť ako rada ťa vidím..."
Ellen: "Ale viem..." uškrnula sa a pozrela na mňa.
"Tak? Môžem ísť k tebe?!" Ellen na mňa pozrela a potom si vzdychla.
Ellen: "Nebude to prechádzka ružovou záhradou..."
"Ja viem."
Ellen: "A taktiež to nebude také ľahké ako si myslíš..."
"To viem tiež....Ellen prosím!"
Ellen: "Ešte jedna vec..."
"Hm?!"
Ellen: "Vie tvoja mama pravý dôvod prečo chceš ísť so mnou?!" spýtavo sa na mňa zadívala. Nevinne som sa usmiala a pokrútila som hlavou. Ellen si vzdychla.
Ellen: "Emma..."
"Ellen prosím! Ak by som to mame povedala v momente by mi to zarazila. Myslí si, že to nedokážem...lenže ja to chcem a dokážem to!" zúfalo som sa na ňu dívala.
Ellen: "Tvoja mama ma právo vedieť to!"
"Ale aj ja mám právo riadiť si svoj život! Som už predsa dospelá a nie nejaké malé decko..." zakňučala som zúfalo.
Ellen: "Máš ešte len 17..."
"O necelé dva mesiace budem mať 18! Ellen prosím!"
Ellen: "Je v tom chlapec, že?"
"Nepoviem ti to pokiaľ nepovieš ÁNO!" vzdorovala som.
Ellen: "Tvoja mama ma zabije ak na to príde!"
"To neurobí! Elleeen..." kňučala som zúfalo. Chvíľu mlčala a len sa dívala na stenu, no potom si vzdychla a pozrela na mňa.
Ellen: "Katrin dúfam, že toto mi odpustíš," zakvílila zúfalo. Usmiala som sa od ucha k uchu lebo som vedela, že to vyšlo.
"Odpustí, neboj," usmiala som sa a od radosti som ju znova objala.
Ellen: "Varovala som ťa..."
"Viem...a beriem si to k srdcu!"
Ellen: "Keď začneš, nemôžeš skončiť, pretože to nevyjde. A poviem ti, budeš mať miliardu dôvodov prečo budeš chcieť prestať..."
"Chceš ma vystrašiť?!" pozrela som na ňu s podvihnutým obočím.
Ellen: "Len ťa varujem..." mykla plecami.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The dark side of the sun 29.časť

29. března 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 29.

Lia: "Hm?!" Odhrnul som jej vlasy z tváre a usmial som sa.
Ja: "Odpovieš mi prosím, ale pravdivo?!" Prikývla.
Ja: "Dobre tak...Bola by si s Tomom aj keby nebol hviezda?!"
Lia: "Vy ste sa dohodli alebo čo?!" sarkasticky sa zasmiala a odvrátila odo mňa hlavu.
Ja: "Čo? Ale...Prečo? Nechápem..."
Lia: "To isté sa ma totižto opýtal aj ON!"
Ja: "A čo si mu odpovedala?!" opýtal som sa, aj keď som tak nejak odpoveď poznal.
Lia na mňa pozrela.
Lia: "Nie..."
Ja: "Ale...Prečo?"
Lia: "Povedala som nie preto, lebo viem, že Tom ma berie len ako kamošku! Teda...teraz ma pokladá najskôr za mrchu ale bral ma len ako kamošku!"
Ja: "Hej! Ako kamošku, ktorú ľúbi!"
Lia: "Teraz je to už jedno...Ale ak chce Tom vedieť prečo som povedala nie aj keď by som najradšej z plných pľúc zakričala áno, tak preto lebo som sa bála presne takej reakcie! Prečo ma potom nepobozkal keď mal šancu?! Prečo NIČ nepovedal?!" znova jej po tvári stekali slzy.
Ja: "Neplač...Počuj! Práve mi napadlo či prídeš na žúrku?!"
Lia: "Na žúrku?" zasmial sa a zotrela si slzy z líc. "Veď s tou zlomenou nohou tam budem len zavadzať..."
Ja: "Ale nebudeš..." usmial som sa a znova som jej zotrel slzy z tváre.
Lia: "A Tom?" smutne na mňa pozrela.
Ja: "Šanca, že sa s ním stretneš je 1:50! Minimálne!"
Lia: "Keď ja neviem...Naposledy keď som bola na žúre, skončila som v nemocnici!"
Ja: "Prosím!!" zúfalo som na ňu pozrel.
Lia: "Tak fajn..." usmiala sa. Objal som ju.
Ja: "A teraz ťa odveziem domov..."
Lia: "Ďakujem no..." Usmial som sa, pomohol som jej vstať a šli sme k autu...

*Tom*
Ja: "Fajn...Tak o ôsmej...Super! Čau..." pozdravil som Dereka a zložil som. Zvalil som sa na gauč a zhlboka som sa nadýchol.
Konečne som všetkých obvolal xP
No...tuším to tu bude treba nejak pozmeniť...
Keď som rozmýšľal nad tým, ako pozmeniť nábytok aby tu bolo viac miesta, počul som ako tresli vchodové dvere a po chvíli sa do obývačky dovalil Bill s nákupom.
Ja: "Nejak neskoro a nejak vysmiaty nemyslíš??"
Bill: "Trošku som sa zdržal...Stretol som kamoša a nejak sme sa zakecali..." povedal s nevinným úsmevom na perách a šiel do kuchyne. Vstal som, položil som telefón na miesto (volal som z pevnej x) a šiel som za ním. Práve vybaľoval tašky.
Ja: "Héééj?!...A ako sa ten kamoš volá??"
Bill: "LIA!" povedal naštvane a zavŕtal do mňa svoj pohľad.
Ja: "Aha...." zahundral som. "Daj si na ňu bacha..."
Bill: "TY si daj bacha na mňa!" zavrčal. Potom ku mne podišiel a vrazil mi do ruky nejaký papier. MOJU podpis kartu...dokonca tú, čo som dal Lii aj s tým čo som tam napísal.
Ja: "T-toto..."
Bill: "TOTO má byť čo?! Ublížila ti?! Pochybujem, pretože ak by si ju počúval, tak by si to vedel! TOM!! Tá holka ťa má viac ako len rada a záleží jej na Tebe! Spamätaj sa preboha!"
Ja: "Lenže ja nechcem aby ma mala rada preto kto som, ale aký som..."

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Credendo vides 69.časť

28. března 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Credendo vides (Keď uveríš, uvidíš)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Bill, Nell
Diel: 69. časť

Tom: "Ideš dole?" pozrel na mňa. Prikývla som.
Ja: "Ľúbim Ťa!" pobozkala som ho a vstala som.
Tom: "Aj ja teba!" usmial sa, objal ma okolo pása a spolu sme zišli dole.
Tom: "Došla aj Stela?!" spýtal sa, keď sme si to mierili k Andymu.
Ja: "Mhm. Len sa niekde zašila s Billom!" mykla som plecami.
Tom: "Aha....." povedal znechutene a zvítal sa s Andym. Boli pri ňom aj Stelka a Bill. Všimla som si, že s Billom si vymenili doslova vražedné pohľady.
Ja: "Stel.....môžeš na slovíčko?" pozrela som na ňu.
Stela: "No jo!"
Ja: "Hneď sme späť!"
Tom: "Fajn!" pobozkala som ho a potom som ťahala Stelu za sebou do kúpeľky. Keď sme už boli tam, Stela na mňa pozrela.
Stela: "No, na čo si prišla ty môj Sherlock Holmes?!"
Ja: "Povedal, že to bola len malá bratská hádka...."
Stela: "No vidíš..."
Ja: "Nie, nie!" pokrútila som hlavou. "To nebola len malá bratská hádka........."
Stela: "Ježiši! Nechaj to tak a poď za chalanmi!"
Ja: "Všimla si si ako na seba pozerali keď sme boli pri Andymu?? NIKDY som v ich pohľade nevidela toľko NENÁVISTI!"
Stela: "No hej! To som si všimla...."
Ja: "Hodím reč s Billom okej?!"
Stela: "Jak chceš....." mykla plecami a vyšli sme von. Keď sme prišli k chalanom, stále na seba tak vražedne pozerali.
Ja: "No, a sme naspäť!" usmiala som sa na nich.
Tom: "Som rád!" pohladil ma po tvári a pobozkal ma.
Andy: "No oslávenci! Ideme piť! Predsa tu nebudeme len tak stáť!?"
Ja: "Tomí?!" chytila som ho za ruku.
Tom: "Áno?" usmial sa a načapil ma na stenu. Typický Tom =)
Ja: "Opi sa, veď máš narodeniny. To mi nevadí, len prosím neurob žiadnu hlúposť!"
Tom: "Neurobím! Sľubujem!" usmial sa a pobozkal ma.
Ja: "Ľúbim Ťa!" pohladila som ho po tváry.
Tom: "Aj ja teba!" znova ma pobozkal no teraz trošku dlhšie a vášnivejšie a potom odišiel za Andym a spol.
Stela: "Nell! Ideš za Billom??"
Ja: "Hmm.....počkaj ma!" usmiala som sa a šla som za Billom. Sedel v kuchyni za stolom a pozorne ich sledoval. Hlavne Toma......
Ja: "Ahoj..."
Bill: "Čau...." usmial sa. Prisadla som si k nemu.
Ja: "Bill.....dnes si sa pohádal s Tomom, že?"
Bill: "No jo! Vieš kôli čomu?"
Ja: "No....Tom mi povedal kôli čomu..."
Bill: "Nepovedal ti pravý dôvod! Keby hej, teraz by si tu nesedela a neusmievala by si sa....."
To čo povedal ma zarazilo.
Ja: "Počkaj počkaj! Čo mi nepovedal?"
Bill: "Spýtaj sa ho....." vstal a chystal sa odísť.
Ja: "Počkaj!" chytila som ho za ruku. "Ja to chcem vedieť od teba!"
Bill: "Sorry, ale toto nech ti povie Tom!" Ešte raz na mňa tak súcitne (?) pozrel a stratil sa medzi chalanmi a babami ktorých tu bolo neúrekom. Vzdychla som si a zviezla som sa naspäť na stoličku. ´Čo mi nepovedal??´

Pokračovanie nabudúce :)

Love is the answer 69.časť

28. března 2010 v 18:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly-Ann, Ashley
Diel: 69.

Ja: "Ďalej!" povedala som a dnu vošiel Tom. Už otváral ústa, že niečo povie, no ja som ho predbehla.
Ja: "Nikam nejde!"
Tom: "No ták Lilly! Nemôžeš byť celý život zavretá v izbe! Poď sa prejsť!"
Ja: "Nejdem!"
Tom: "Okej, ale keď sem príde mama a bude ťa ťahať von, nežaluj sa mi!" povedal a už zatváral dvere, keď som zoskočila z okna.
Ja: "Počkaj! Dobre, idem s tebou!" povedala som, lebo som si hneď predstavila, kam by som asi tak išla s mamou. K najbližšiemu psychiatrovi.
Tom: "No vidíš!" usmial sa keď sme spolu schádzali dolu schodmi.
Ja: "Robím to len preto, aby ma mama neodviedla na psychiatriu! Ona je toho schopná!"
Keď sme zišli dolu, z obývačky sme začuli smiech. Keď sme tam došli, Bill a Kery sa šúľali smiechom. Keď sme vošli dnu obaja na nás pozreli, potom na seba a znova vyprskli do toho ich psychopatického smiechu.
Ja: "Bill, si zjedol sfetovanú dážďovku abo čo?!" spýtala som sa ho, a namiesto odpovede, sa ešte viac rozosmial.
Tom: "Sfetovaná dážďovka!" začal sa smiať. "Už si niekedy takú stretla?!" smial sa jak blázon.
Ja: "Hej, s jednou idem práve von!" odsekla som mu, načo sa sekol a čumel na mňa jak debil. Chvíľu všetci traja stíchli a potom vybuchli do hurónskeho smiechu.
Ja: "Tom prestaň, lebo sa znova zavriem v izbe!" precedila som pomedzi zuby a prebodla som ho pohľadom.
Tom: "Okej!" a len sťažka zadržiaval smiech. Obuli sme sa a vyrazili sme do parku. Tom mi tam všetko opisoval a občas som ho musela stopnúť, keď sa zastavil pri strome a povedal: "Toto je strom!" vtedy som myslela, že ma z neho urve. Povedala som mu, že nie som debil a tak prestal. Práve sme prechádzali okolo fontány keď som si všimla, že oproti nám ide dievča asi v mojom veku a usmieva sa jak cvičená opička. Nahla som sa k Tomovi.
Ja: "Kto to je?!" pošepkala som mu do ucha.
Tom: "Jasmine!" povedal a nespúšťal ju z očí.
Ja: "Tá Jasmine čo...."
Tom: "Hej tá Jasmine!" povedal a práve vtedy k nám došla tá holka. Doširoka som usmiala na Toma.
Jasmine: "Bože láska aká som rada, že ťa konečne vidím!" povedala a bez najmenšej drzosti sa na Toma zavesila. Začali sa tam olizovať a Tom sa ani neunúval odtiahnuť sa. Zo slzami v očiach som naňho pozerala.
Ja: "Nenechajte sa rušiť!" povedala som s nervami a rozbehla som sa preč. Šla som domov, pretože som nemala silu byť pri Tomovi už ani sekundu....... Keď som konečne došla pred náš dom, vbehla som dnu a chcela som ísť k sebe do izby, aby som nemusela nikomu nič vysvetľovať, no to sa mi nepodarilo, lebo na chodbe som sa zrazila s Billom.
Bill: "Čo sa stalo?!" spýtal sa vystrašene na mňa pozeral, no ja som sa nezmohla ani na slovo, len som ho objala a plakala som mu na pleci.
Bill bol čoraz viac vystrašenejší.
Bill: "Lilly, čo sa stalo?!" spýtal sa ma, keď som sedela v kuchyni na stoličke a plakala som.
Ja: "On....ona....."
Bill: "Kto?!" Zdvihla som hlavu a pozrela som naňho. Videla som ho zahmlene, lebo som mala oči plné sĺz.
Bill: "A kde je Tom?!"
Ja: "Zrejme už niekde chrápe s Jasmine!" povedala som a znova som sa rozplakala.
Bill: "Ja toho chumaja zabijem!" povedal a už vstával, že pôjde za ním, keď som ho chytila za ruku.

Pokračovanie nabudúce :)

Rovnica Lásky 69.časť

28. března 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Rovnica lásky

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Ellie, Sára
Diel: 69.

Sprisahanecky som sa naňho usmiala.
Ja: "Akože sa ho bojíš?!"
Fillip: "Skôr sa bojím jeho rany! Nevyzerá na to, ale ranu má dosť silnú!" hovoril keď sme šli hore.
Ja: "No vidíš! A sme tu," usmiala som sa keď sme zastali pred našou chatou. Všimla som si, že Tom nás pozoroval. Usmiala som sa na Fillipa.
Ja: "Ďakujem za ochotu," vtisla som mu pusu na líce a pozorovala som Toma. Všimla som si, že s ním trošku cuklo.
Fillip: "Heh.....nemáš za čo," usmial sa. "Čau."
Ja: "Ahoj," pozdravila som ho a odišiel.
Heidy: "Ak si chcela aby Kaulitz žiarlil, tak sa ti to podarilo!"
Otočila som hlavu smerom k Tomovi, no posledné čo som videla boli zatvárajúce sa dvere na ich chate a Toma za nimi.
Court: "Nezdá sa ti, že si to trošku prehnala?!"
Ja: "Prečo? Veď som nič neurobila," mykla som plecami a posadila som sa.
Sabina: "Okrem toho, že si tu dosť odvážne flirtovala s Fillipom si fakt NIČ neurobila!"
Ja: "FLIRTOVALA?? Vám hrabe?" zasmiala som sa. "Nerozoberajte," pokrútila som hlavou a pustila som sa do jedenia. Neušlo mi, že holky ma celý čas čo som jedla pozorovali.
Položila som vidličku na tanier a pozrela som na nich.
Ja: "Čo sa vám zas nepáči?!"
Sabina: "No....nám všetko, ale Tomovi zrejme nie!"
Ja: "Ježiš vy máte problémy! Veď som s Fillipom nič nerobila! NIČ!" zahučala som a s poriadnym vŕzganím som odsunula stoličku a vstala som. Vybrala som sa za Tomom.
Bill: "Ou......už aj ty máš nervy?!" uškrnul sa.
Ja: "Ešte nie! Kde je Tom?!"
Bill: "V chate..." začal opatrne, no nestihol dopovedať pretože už som tam nebola. Totižto som sa práve nachádzala v chate...
Tom ležal na posteli a zrejme ani nezaregistroval, že som vošla dnu. Keď som k nemu podišla, hneď mi to bolo jasné. Mal zavreté oči a slúchatká v ušiach.
Nahla som sa k nemu a jemne som ho pobozkala na pery. Otvoril oči, chvíľu sa na mňa díval, no potom ich znovu zavrel a odvrátil odo mňa hlavu.
Ja: "Tom?!" vytiahla som mu slúchatko z ucha.
Tom: "Čo chceš?!" zavrčal na mňa. Trošku som ustrnula a vystrašene som sa naňho dívala.
Ja: "Ehm....si v pohode?!"
Tom: "A prečo by som nemal! JA som úplne v pohode! Len či je v pohode niekto iný! Napríklad Fillip!" zavrčal a posadil sa.
Ja: "Ahá....takže Tomí žiarli...." usmiala som sa.
Tom: "Nie nežiarlim!" zavrčal a tvárou sa tesne priblížil k tej mojej. "Len ťa milujem a ty na to z vysoka serieš!" zavrčal.
Ja: "No tak to si na omyle!" vyletela som naňho. "Neseriem na to!"
Tom: "Vážne?! Vieš čo, radšej choď...."
Ja: "To si píš, že nikam nejdem!"
Tom: "Zmizni mi z očí!" zavrčal tak hnusným tónom až mi z toho naskakovala husia koža.
Ja: "Fajn..." pošepkala som a prehltla som slzy. "Ako si praješ," so slzami v očiach som naňho pozrela a vybehla som z chaty.
Bill: "Ell?!"
Ja: "Maj sa!" zavzlykala som a šla som do chaty. Baby na mňa vystrašene pozreli, no ja som už zatvárala dvere z vnútra. No nie tak celkom zatvárala.....poriadne som dverami tresla, o ktoré som sa následne chrbtom oprela a zviezla som sa na zem. Zaborila som tvár do dlaní a rozplakala som sa. Dosť ma zabolelo to čo povedal a AKO to povedal....

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú 69.časť

28. března 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Jennifer, Lukas
Diel: 69.

Kaťa: "No prišla som sa pozrieť či si v pohode keď si tak bez slova zdrhla s Kaulitzom.....Vlastne, prečo si šla s ním?! Pokiaľ ma myseľ neklame, vy dvaja sa neznášate..... Nevidel vás tak náhodou Lukas! Ešte bude žiarliť!" zasmiala sa, no keď si všimla, že mne nie je nejak do smiechu, zvážnela.
Kaťa: "Čo ti je?!"
Ja: "Počkaj!" otočila som sa a vzala som si bundu. Obula som sa a potom som vyšla von. Šli sme dozadu na záhradu, kde sme si sadli pod altánok a ja som Kati všetko povedala dopodrobna. Keď som skončila čumela na mňa doslova s otvorenou hubou a mne sa po lícach valili slzy.
Kaťa: "To je sviňa! Odporná sviňa!" povedala po chvíli.
Ja: "A ja som mu verila....asi nikomu vo svojom živote som neverila tak ako jemu a on moju dôveru jednoducho pošliapal a doslova sa na ňu vysral!"
Kaťa: "Len to Tomove správanie mi nejak nejde do hlavy....."
Ja: "Nie si sama!" usmiala som sa na ňu a zotrela som si slzy z tváre.
Kaťa: "Veď on Lukasa neznáša...."
Ja: "No veď! A práve preto ma tam zaviedol, aby sa Lukasovi pomstil.....alebo....ja neviem! Ale jedno viem isto toho debila si k telu nepripustím!"
Kaťa: "Toma?!"
Ja: "Bože neee! Lukasa!"
Kaťa: "Aha...... a vlastne Tom, on.....niečo ti urobil?!"
Ja: "Nie prečo.......keď tak nad tým začínam uvažovať, mám dojem, že keby sme si odpustili tie večne podpichovačky, zapáranie, boli by z nás dobrí kamoši. Vieš.....dnes.....dnes sa mi ukázal z tej svetlejšej stánky a ja som si uvedomila, že by som nemala človeka súdiť len podľa zovňajšku...... mala by som sa naňho dívať z tej lepšej stránky!"
Kaťa: "Nechápem..." zdvihla obočie a pozerala na mňa jak totálny debil.
Ja: "Možno sa Tom tvári jak veľký macher, ktorý si k sebe nikoho nepripustí a jediné čo dokáže je vždy a všade do niekoho podripnúť, uraziť ho, dnes som sa o ňom dozvedela aj niečo iné. Aj to, že Tom dokáže byť aj nežný, láskavý a dokonca človeku pomôže...ja neviem......proste som si o ňom zrobila novú mienku, vieš, prišla som na to, že arogantne sa správa len vtedy keď je s Billom a s kamošmi! Keď je sám, je to úplne niekto iný....." letmo som sa usmiala a zahľadela som sa na oblohu.
Kaťa: "Jennifer? Niečo mi ušlo?!" Odtrhla som zrak od oblohy a pozrela som na ňu. Hneď som vedela na čo myslí.
Ja: "Ježiši néééé! Ty fakt nedokážeš na chalana myslieť inak než ako na objekt túžob čo?!" zasmiala som sa.
Kaťa: "No, keď tak na teba pozerám, keď ťa tak počúvam, ako tu o ňom básniš...."
Ja: "Básnim? Tebe načisto hrabe?!" poklopkala som si po čele.
Kaťa: "Ale...."
Ja: "Berieš nejaké prášky?!" skočila som jej do reči.
Kaťa: "Jenn prestaň........" zasmiala sa.
Ja: "No ale ja sa pýtam fakt vážne..."
Kaťa: "Ne ale teraz fakt.....v živote si o Tomovi nerozmýšľala nejak inak?!"
Ja: "Jak inak?!" pochybovačne som na ňu pozrela.
Kaťa: "No....ako...."
Ja: "Objekt túžob?!" spýtala som sa ironicky.
Kaťa: "Napríklad!" zaškľabila sa na mňa.
Ja: "Nie.....nikdy, pretože ja som si nikdy nechcela pripustiť to, že sa budem niekedy rozprávať s Tomom normálne, ako človek a nie, že po sebe budeme revať jak opice...."
Kaťa: "Ste sa rozprávali?!"

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The dark side of the sun 28.časť

27. března 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 28.

Wendy: "Všetko čo potrebujete vedieť máte nalepené na chladničke."
Otec: "A keby niečo tak zavolajte..."
Obaja naraz sme prikývli. Rozlúčili sme sa s Wendy, tak s otcom, obaja nastúpili do auta a odišli. Nechápavo som pozrel na Billa.
Ja: "To malo byť čo?" vydral som zo seba.
Bill: "Neviem, ale jedno viem isto! Dnes večer bude žúrka," uškrnul sa a veselo šiel do domu. Išiel som za ním.
Ja: "Jasne! A...Máš chľast?"
Bill: "No...o necelých 5 min. idem do obchodu. Ideš tiež alebo..."
Ja: "Radšej obvolám nejakých ľudí..."
Bill: "Múdry chlapec," usmial sa a vybehol hore do izby. Po chvíli odtiaľ vyšiel a s úsmevom na tvári šiel na nákupy...

*Bill*
Super! Celý týždeň sami... preletelo mi hlavou keď som sedel v aute a šiel som do obchodu. O necelých 10 minút som sa už prechádzal po obchode a hádzal som veci do košíka. Nakúpil som všetko (prevažne chľast) x) čo som potreboval, zaplatil som a so štyroma taškami som sa dotrepal k autu.
Otvoril som auto a všetko som to natrieskal na sedadlo spolujazdca. Tom ma zabije xP
Cestou domov som však odbočil z cesty smerom na lúku.
To je jediné miesto, kde ma nikto neprenasleduje, nefotí, nepýta podpis... Je to akoby oslobodenie od toho všetkého...
Pomaly som kráčal lúkou a keď som zdvihol hlavu predo mnou som zbadal nejakú holku...Počkať! Veď to je tá holka...tá Lia..
Sedela v tráve a dívala sa pred seba pričom otrhávala nejaký kvietok.
Ja: "Ehm..." odkašľal som si. Strhla sa a pozrela na mňa. Všimol som si, že nebola ani trochu prekvapená a k tomu všetkému plakala. Pomaly som k nej podišiel.
Ja: "Ty...ty si Lia??" opýtal som sa opatrne a posadil som sa k nej.
"Poslal ťa Tom?!" opýtala sa ironicky a po tvári jej stekali slzy.
Ja: "Tom? Prečo?"
"Alebo aj ty si mi došiel doniesť podpis?!" opýtala sa uštipačne a prepálila ma pohľadom.
Ja: "Podpis? O čom hovoríš??" nechápavo som na ňu pozrel. Zo zadného vrecka riflí vybrala nejaký papier a podala mi ho do ruky. Bola to podpis karta.
TOMOVA podpis karta!
Ja: "Pre osobu, ktorá mi strašne ublížila..." čítal som nahlas. "Tom Kaulitz..."
"Nechcela som..." povedala potichu.
Ja: "Čo sa vlastne stalo?!" Chvíľu bola potichu no potom sa ozvala.
"Myslíš, že ti to budem vešať na nos?? Aby si potom všetko vykecal Tomovi??" povedala zničene. Znova sme obaja hodnú chvíľu mlčali.
"Inak...som Lia..." vystrela ku mne ruku.
Ja: "Bill...Teší ma! Tom mi o Tebe veľa rozprával..." Len sa na mňa mlčky dívala. Po chvíli otočila hlavu na stranu a všimol som si, že jej po tvári stekajú slzy.
Lia: "Prečo to všetko musí byť také komplikované...prečo sa to pokazilo? Prečo? A prečo som sa do šľaka zamilovala do tvojho brata?!" skríkla nahnevane a zúfalo. Prišlo mi vhodné objať ju a tak som to urobil. Chvíľu ostala zarazená, no potom objala aj ona mňa. Oprela si hlavu o moje plece a rozplakala sa.
Pevne som ju objal a pohladil som ju po chrbte.
Ja: "Neboj...bude to v pohode. Len...môžem sa niečo opýtať?" odtiahol som sa, stále som ju však držal, a pozrel som na ňu.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se