Na všetky príbehy na tomto blogu sa vzťahuje
(c) Jennifer Kaulitz

Únor 2010

Love is the answer 55.časť

27. února 2010 v 18:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly-Ann, Ashley
Diel: 55.

Kery: "Tom?!" spýtala sa. Otočila som k nej hlavu a na chvíľu som na ňu pozrela, ale nič som nepovedala. Potom som sa naspäť otočila a dívala som sa na stenu..... Kery si povzdychla.
Kery: "Ach jo! Máš to ťažké, to ti poviem!" povedala a usmiala sa na mňa. Keď som ani teraz nereagovala, vstala a pobrala sa na odchod.
Kery: "Idem dnes do kina s Billom! Ideš s nami?!"
Ja: "Nie..."
Kery: "Ale poď, aspoň ťa to privedie na iné myšlienky...." naliehala, no ja som sa nedala obmäkčiť.
Ja: "Nemám náladu!"
Kery: "To vidím!" povedala znechutene a odišla. Aj by som bola zavretá v izbe do večera, no príroda volá. Neochotne som sa zdvihla z postele a vyšla som na chodbu. Nikto tam nebol. Kery a Billa nebolo počuť, takže už odišli a mama asi dole pozerala televízor. Pretrela som si oči a vybrala som sa smer WC! Keď som urobila potrebnú potrebu ( :D) umyla som si ruky a keď som vychádzala, na chodbe som zazrela Toma. Práve vychádzal z izby a zrejme mal namierené práve tam kde som sa nachádzala ja. Keď som okolo neho prechádzala, pochopiteľne som musela, tvárila som sa akoby som ho ani nepoznala......Prešla som okolo neho akoby bol vzduch. Zbehla som dolu schodmi a ani som sa za ním neobzrela. Načo!? Nestojí mi za to! Keď som mu ja za nič nestála, prečo by mal aj on mne?! Prešla som cez obývačku do kuchyne a mamine pozdravenie som odignorovala. Keď som pozrela na kopu riadu, ktorá bola na linke, až mi prešiel mráz po chrbte. No čo už! Aspoň nebudem na nič myslieť, len na to aby to čím skôr zmizlo z dohľadu. Nahodila som úsmev č. 3 a pustila som sa do upratovania. Normálne som prekvapila samu seba, keď som to zvládla len za dvadsať minút........myslela som, že mi to bude trvať dlhšie........no čo, niekedy sa podceňujem :D
Keď som všetko umyla, a kuchyňa vyzerala ako nová, obula som sa a vyšla som von.
Ja: "Scotty! Hari!" zvolala som a o chvíľu ku mne obaja pribehli. Keď som pozrela na Harinka, musela som sa usmiať. Už to nebola taká malá kopa srsti ako keď sme sem prišli. Už to bolo riadne mesačné šteňa......o chvíľu bude mať dva mesiace....Pohladila som oboch a v tom mi niečo napadlo. Ešte ani raz som sa s nimi nebola prejsť. Otočila som sa a vbehla som dnu. Z vešiaka som zvesila vôdzky a mame som zakričala, že sa idem prejsť a beriem aj psy. Vonku som pripla obidvom havkáčom vodítko a mohli sme vyraziť na cestu.
Harinko a dokonca aj Scotty poslušne cupkali vedľa mňa a ani jeden sa nenáhlil ku predu........boli zlatí, jak dvaja bratia......Prišla som s nimi do parku, kde som ich pustila a vôdzku som si pripla okolo pliec. Vytiahla som z vrecka bundy loptičku a keď ju psy zbadali, začali okolo mňa poskakovať a brechať jak diví. Zasmiala som sa a hodila som loptičku najďalej ako som vedela a obaja sa za ňou pustili ako za korisťou. Naspäť mi ju priniesol Scotty a o chvíľu za ním dobehol aj Harinko. Takto sa striedali, až kým som nebola dobytá jak pes..... :D
Neviem ako dlho som s nimi bola, ale mohlo byť už niečo po pol deviatej, lebo sa začala stmievať. Pripla som tých dvoch nezbedníkov na vôdzky a vydala som sa na spiatočnú cestu domov. V polke cesty, si Hari zmyslel, že sa mu už nechce chodiť a tak som ho musela vziať na ruky, lebo inak by som ho musela nechať vonku na chodníku a až taká bezcitná sviňa nie som. Prvé čo mi preblesklo hlavou, keď som brala Harinka na ruky bolo, aby si aj Scotty nezmyslel, že ďalej už nepôjde po svojich......Ale on ma nesklamal. Až domov trpezlivo bežal popri mne. Normálne som sa divila, odkiaľ sa v ňom berie toľko energie....
Ja: "Konečne doma!" povedal som, keď som vošla do dvora. Položila som Harinka na zem a spolu so Scottym sa bezhlavo rozbehli dozadu. Zasmiala som sa, keď skoro Scotty prevalcoval Hariho.....Vošla som dnu a z obývačky sa ozval Tom.
Tom: "Dobrý večer!" nič som mu nepovedala, zobula som sa a prešla som do kuchyne. Zasvietila som a podišla som k chladničke. Na nej bol nalepený odkaz od mamy. Stálo na ňom, že šla do roboty, nevie kedy príde a máme na seba dávať pozor.

Pokračovanie nabudúce :)

Rovnica Lásky 55.časť

27. února 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Rovnica lásky

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Ellie, Sára
Diel: 55.

Ja: "Tomí??!" pošepkala som potichu. Už sme ležali uňho v chate na posteli.
Tom: "Hmm.....?" pozrel na mňa a odhrnul mi vlasy z tváre.
Ja: "Bolo to nádherné...." usmiala som sa a pobozkala som ho. Tom ma objal a vtisol mi bozk do vlasov.
Tom: "Ale....."
Ja: "Čo??"
Tom: "Nič....len.....vieš, keď sa my dvaja rozídeme tak.......tak to bude bolieť!"
Ja: "Wau! Si rýchli fakt!" povedala som nahnevane a vstala som z postele.
Tom: "Ježiš! Nemyslel som to tak.....ja len, že....."
Ja: "Že čo?? Užil si si a teraz ma odkopni! Veď to jediné vieš a chceš!" skríkla som nahnevane a popravde, dosť ma to zaskočilo. Cítila som, že oči sa mi plnia slzami.
Tom: "Ellie.....nemyslel som to tak...."
Ja: "Ach......ty si to tak nemyslel! A čo si mám akože myslieť JA, keď mi tu ani nie pol hodiny po tom čo sa TO stalo hovoríš o tom čo bude keď sa rozídeme!?" kričala som zúfalo a už mi slzy stekali po tváry bez zábran.
Tom: "Vyznelo to trochu ináč než som myslel...." povedal skleslo a vstal. Podišiel ku mne a ruky mi položil na boky.
Ja: "Bolelo to...." pošepkala som a smutne som naňho pozrela. Objal ma a pobozkal na čelo.
Tom: "Prepáč láska.....prosím...."
Ja/Tom: "Ľúbim Ťa!" vyhŕkli sme naraz. Usmiala som sa a sklonila som hlavu.
Tom: "Vidíš.....keď sa usmievaš si omnoho krajšia," pohladil ma po líci a pobozkal ma.
Ja: "A teraz??" pozrela som naňho keď sme sa od seba odtiahli.
Tom: "Teraz by som si dal veľkú pizzu a pozrel si telku!"
Ja: "A na mňa si zabudol??"
Tom: "Teba by som mal celý čas pri sebe!" usmial sa a pobozkal ma.
Ja: "Nevieš koľko je hodín?"
Tom: "Počkaj.....pol druhej!"
Ja: "O chvíľu prídu holky...."
Tom: "Aj chalani..."
Ja: "Ale máme ešte pol hodiny....." usmiala som sa a dotlačila som ho k posteli.
Tom: "Ellie.....čo....keď....niekto....príde...." rozprával medzi bozkami.
Ja: "Tak príde!" uškrnula som sa a zvalila som ho na posteľ. Posadila som sa naňho a ukazovákom som mu prechádzala po hrudi.
Tom: "Ellie...." zúfalo na mňa pozrel.
Ja: "Hm...." nahla som sa k nemu a pobozkala som ho.
Tom: "Neróóóób......veď ma zabiješ!" rozosmial sa.
Ja: "To až potom!" uškrnula som sa a všimla si, že Tom na mňa vystrašene pozrel.
Usmiala som sa a znova som ho začala bozkávať.
Tom využil to, že som bola až príliš zaujatá jeho perami a prevalil sa na mňa.
Ja: "To nie je fér!"
Tom: "Ale je! Starší majú prednosť!" usmial sa a znovu ma začal bozkávať. Rukou mi zašiel pod tričko, no viac sa nič nedialo. Nie preto, že by sme nechceli, ale radšej sme nechceli riskovať to, že by nás niekto práve v tom najlepšom vyrušil =)
Ja: "Chcem spať..." prerušila som to mŕtvolné ticho, ktoré medzi nami bolo a zívla som si.
Tom: "Teraz?" s pobaveným úsmevom na mňa pozrel. "Veď sú len dve hodiny...."
Ja: "No a?? Dnešok bol strááášne vyčerpávajúci!" usmiala som sa naňho a pobozkala som ho.
Tom: "No hej, ale stálo to za to," žmurkol na mňa.
Tom: "Ideš hajať k vám do chaty alebo ostaneš tu??"
Ja: "U nás je väčšia posteľ," uškrnula som sa a vstala som z postele. "Ideš so mnou??!"
Tom prikývol a tak sme sa odpratali do našej chaty, kde sme sa zvalili do postele a spali...

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Odpustím ale nezabudnem 55.časť (18+)

27. února 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Odpustím ale nezabudnem

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Tess
Diel: 55.

Tom ma svojimi pohybmi privádzal do šialenstva a doslova som si musela tvár zakryť vankúšom aby som od vzrušenia nevykríkla na celý byt. Tým pádom by som zrejme zobudila malú a to som nechcela =)
Po chvíli som vzrušene zastonala a telom sa mi rozlialo to príjemné teplo. Z hlboka som sa nadýchla a pozrela som naňho. Pritiahol si ma k sebe a vášnivo ma pobozkal.
Keď som sa od neho odtiahla, naklonila som sa k skrinke odkiaľ som vybrala kondóm a podala som mu ho. Tom si ho nasadil a pokračovali sme....Celú noc sme sa vášnivo milovali a bolo to nádherné....

Ráno som bola hore....teda Tracy sa zobudila už o 5:35. Obliekla som si župan a šla som za ňou do izby. Ľahla som si k nej do postele a ešte som ju uspala. Pohladila som ju po tváričke, pobozkala som ju na čielko a vyšla som z izby. Vrátila som sa do spálne a opäť som sa schúlila k Tomovi pod perinu. Ten si ma k sebe privinul a pobozkal ma.
Tom: "Kam si mi utiekla?!" pošepkal s úsmevom.
Ja: "Malá sa zobudila takže som ju musela uspať..."
Tom: "Hm...." oprel sa o ruku a odhrnul mi vlasy z tváre. "A ako sa cíti budúca pani Kaulitzová??"
Ja: "No....Pomaly si zvykám...." uškrnula som sa za čo ma Tom uštipol do stehna.
Ja: "Auuu....." so smiechom som doňho štuchla na čo sa na mňa prevalil.
Tom: "Jój....veď to bolo z lásky...." smutne na mňa pozrel.
Ja: "Fajn....tak teraz môžeš ešte raz ale chcem tuto na pery...." ukazovákom som si poklopkala po perách.
Tom: "Tvoje prianie je mi rozkazom..." usmial sa a nežne priložil svoje pery k tým mojim. Usmiala som sa.
Ja: "Ešte...." pošepkala som keď sa odtiahol.
Tom: "A čo za to?"
Ja: "Tomííí...." Bez slova ma opäť pobozkal.
Ja: "Milujem ťa!" usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Tom: "Ja Teba viac...." pobozkal ma.
Ja: "Ale ja ťa milujem celého...Od hlavy po päty!"
Tom: "Oooo....A počuj! Svadbu chceš v lete alebo v zime??" uškrnul sa. Šťuchla som doňho.
Ja: "Prestáň...."
Tom na mňa smutne pozrel.
Tom: "Nechceš?" opýtal sa skleslo.
Ja: "Chceeeeem! Ale ešte mám čas! Veď ešte len včera si ma požiadal o ruku a už dnes chceš svadbu?!"
Tom: "Ja som nepovedal dnes...Len či v lete alebo v zime...."
Ja: "V lete?"
Tom: "Fajn..." usmial sa a pobozkal ma.
Ja: "Počuj a čo by si urobil ak by som odmietla?!"
Tom: "Na mieste by ma trafil šľak!" vytreštil na mňa oči. Rozosmiala som sa.
Tom: "Sa nesmééééj..." povedal naoko nahnevane, no potom sa rozosmial spolu so mnou....

Tom vložil malú do sedačky a potom zo zeme zdvihol svoje tričko. S úškrnom na mňa pozrel.
Tom: "Počuj, ty jaká si bola vášnivá včera večer?!"
Otočila som sa k nemu a prepálila som ho pohľadom.
Ja: "Ja?! Boh vie kde je MOJE tričko!"
Tom: "Nooo....niekde v spálni?" nevinne na mňa pozrel. Usmiala som sa a pokrútila som hlavou. Tom ku mne podišiel a pobozkal ma. Pohladila som ho po tvári a s úsmevom som naňho pozrela.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú 55.časť

27. února 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Jennifer, Lukas
Diel: 55.

Zbehla som si dole urobiť jesť. Rodičia a tá rajba boli ešte stále zavretí v obývačke. Radšej som tam ani nešla, lebo by som asi od nervov explodovala. Zrobila som si jesť a s tanierom som sa vytrepala hore do izby. Hačla som si za komp a zapla ICQ. Kým sa to zapínalo, prichystala som si veci na zajtra a keďže sme nemali žiadne domáce s úsmevom som si hačla naspäť za komp. Okolo piatej som sa zdvihla a chystala som sa na von. Vytiahla som si niečo na seba, rozpustila som si vlasy a trochu som sa namaľovala. Ceruzka a špirála, len tak slabo tiene a ešte lesk na pery. Keď už bolo 17:25 vypla som komp, vzala som mobil a zbehla som dole. Ešte som sa napila vody a keď som dávala pohár do umývačky, niekto zazvonil.
Ja: "Idem!" zakričala som, ptž som nechcela aby šiel otvoriť niektorý z rodičov.
Ja: "Ahoj!"
Lukas: "Čau!" usmial sa a vtisol mi bozk na líce.
Ja: "To len takú?!" zamraučala som. Lukas sa usmial, objal ma a pobozkal ma.
Lukas: "Môže byť?!" spýtal sa keď sa odtiahol.
Ja: "Mhm!" pobozkala som ho a potom som si ešte vzala bundu a mohlo sa vyraziť.
Ja: "A na aký film ideme?!" spýtala som sa Lukasa cestou na zastávku.
Lukas: "Nepoviem!" usmial sa.
Ja: "Dúfam, že nie horor!" zastala som a vražedne som naňho pozrela.
Lukas: "No....niečo v tom zmysle!" zaškeril sa, chytil ma za ruku a dobehli sme na zastávku, kde nám práve stál bus. Ltt sme ho stihli. Keď sme nastúpili, sadli sme si upe do zadu, kde sme boli celú cestu na sebe nalepený.
Lukas: "Konečná!" zahlásil s úsmevom a ťahal ma vonku. Ešte sme prešli jednou uličkou a zastali sme pred kinom. Bolo tam dosť ľudí, hlavne deciek asi v našom veku. Nikde nebol žiadny plagát, kde by som si zistila, čo za film to ideme momentálne pozrieť tak som sa na to vysrala. Lukas kúpil lístky, potom sme si ešte kúpili pukance a vtrepali sme sa do sály. Sadli sme si úplne hore odkiaľ bol perfektný výhľad.
Ja: "Už mi povieš, čo to je?!" spýtala som sa ho, no on ma namiesto toho pobozkal a povedal:
Lukas: "Uvidíš!" usmial sa.
Ja: "Okej!" pohodlne som sa usadila, vzala som si pukance a dívala som sa. Už ten samotný začiatok hovoril, že je to horor. Potvrdil mi to aj názov: "Smrť prichádza v bielom!"
Ja: "Au!" vydralo sa zo mňa, keď tam v jednej scénke, taká tetka odhryzla jednému chalanovi spodnú peru. Surovo odhryzla.
Ja: "Zrejme idem na WC!" povedala som a zdvihla som sa.
Lukas: "Okej!" povedal a ani nestrhol pohľad z plátna. Pokrútila som hlavou a vyšla som von. Konečne som zbadala dvere na ktorých svietil nápis WC a pod tým taký panáčik ženského rodu :D...
Keď som vyšla von z kabínky, umyla som si ruky a vyšla som von. Práve som sa chystala vrátiť do sály, keď som sa zarazila. Pri dverách sa olizovali Tom a taká čiernovlasá čupka. Poznala som ju len z videnia a viem, že chodí na našu školu. Tuším sa vola Laura či nejak tak.
Prešla som okolo nich. Našťastie si ma Kaulitz nevšimol. Vrátila som sa naspäť k Lukasovi, ktorý spokojne pozeral a ako som si stihla všimnúť, s ním to nič nerobilo.
Lukas: "V pohode?!" spýtal sa s úsmevom.
Ja: "Hej....neboj!" usmiala som sa a začala som pozerať film. Nebol to taký ten typický horor, kde je samá krv, ale toto bol horor ktorý bol sám o sebe strašidelný.........vyvolával taký ten napätý pocit. Asi desať minút po tom čo som sa vrátila som si všimla, že dnu niekto vošiel. Tom a tá holka. Držali sa v objatí a boli na sebe prisatý jak pijavice. Na chvíľu zastali a rozhliadli sa, kde si môžu sadnúť. Potom sa jak narokom vybrali smerom k nám, no našťastie si sadli o tri rady nižšie. Chvála pánu bohu si nás nevšimli.....alebo lepšie Tom si nás nevšimol.
Ja: "Lukas?" šťuchla som ho lakťom.
Lukas: "Hmm?!" zahučal, no neodtrhol zrak od filmu.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Stroskotaná láska 55.časť

27. února 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Stroskotaná láska

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Teresa
Diel: 55.

Ja: "Mhm...Ale je to osobné..." pozrela som na chalanov. Tí sa hneď zdvihli a odišli do kuchyne.
Tom: "Tak?"
Ja: "Ja...No...Mala blbú náladu a to, čo ti odkazuje je trošku kruté..."
Tom: "Možno ma to položí a nebudem sa musieť psychicky deptať..."
Ja: "No...povedala som jej, že ju ľúbiš. Teda to, čo som jej mala odkázať no a ona ti odkazuje, že...že sa máš strčiť a, že to myslí smrteľne vážne..."
Nič mi na to nepovedal.
Ja: "Mrzí ma to..."
Tom: "V pohode..." vstal a vybral sa hore.
Ja: "Kam ideš?"
Tom: "Spáchať samovraždu!"
Ja: "TOM!" vyskočila som z gauča a rýchlo som ho chytila za ruku. keď sa však otočil, rozosmial sa.
Tom: "Robil som si srandu..."
Ja: "Kaulitz! Ty..." z hlboka som sa nadýchla.
Tom: "Neboj..." usmial sa a šiel hore. Pokrútila som hlavou a šla som za chalanmi.
Bill: "No, ako to vyzerá s našim zúfalcom?"
Ja: "Prestáň!" šťuchla som doňho. "Ale keď to chceš vedieť, šiel spáchať samovraždu!" Usmiala som sa. Bill totálna zbledol a díval sa na mňa ako vyplašené šteniatko. Z chuti som sa rozosmiala.
Bill: "Prestaň..."
Ja: "Fajn fajn...Neviem, asi si šiel ľahnúť..."
Bill: "Dúfam, že sa pozbiera! Je horší ako chodiaca mŕtvola..." uškrnul sa.
Ja: "Hm...Budete dnes skúšať?"
Bill: "S Tomovou depkou? Asi ťažko..."
Ja: "Aha...Máte tu niekde počítač alebo notebook?"
Gustáv: "Hore je komp, ale tam sa zrejme zavrel Kaulitz starší..."
Bill: "Počkaj chvíľu..." a vyšiel z kuchyne. Po chvíli sa vrátil aj s notebookom v rukách. Položil ho predo mňa.
Ja: "Ďakujem..."
Bill: "Na čo ti bude?" uškrnul sa a zapol ho.
Ja: "Je pripojený na net?"
Bill: "Mhm..." prikývol.
Vstala som a šla som si naliať vodu. Keď som sa otočila, Kaulitz mladší mi už obsadil miesto.
Ja: "Héééj..."
Bill: "Čooo?" uškrnul sa. Vzala som si vodu a podišla som k Billovi.
Ja: "Mladý pán! Mohli by ste byť tak láskavý a pustiť ma?"
Bill: "Poď sem..." stiahol ma na seba.
Ja: "A keď ťa rozpučím?" uškrnula sa.
Bill: "Teresa..." rozosmial sa.
Ja: "Čo? A spoj nohy pretože sa prepadnem..." uštipla som ho do stehna.
Bill: "Au..." zachmúril sa. Otočila som k nemu hlavu a usmiala som sa.
Ja: "Ľúbim ťa," pošepkala som a pobozkala som ho.
Bill: "Hm...Čo si chcela s tým notebookom?"
Ja: "No..." otočila som sa naspäť...
Bill: "Auu..."
Ja: "Nemrauč toľko..."
Bill: "Fajn zlatko..." objal ma okolo pása a položil si hlavu na moje plece.
Bill: "Čo hľadáš?"

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Credendo vides 55.časť

27. února 2010 v 18:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Credendo vides (Keď uveríš, uvidíš)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Tom, Nell
Diel: 55. časť

Bill: "Šak dobre! Už som počul!! Nenabúram! Stačí?"
Tom: "V to dúfam...." zahučal.
Ja: "Bože! Čo ti to tak vadí?? By si bol radšej keby sme po teba prišli autobusom??" zavrčala som.
Tom: "Dobre.... Už som ticho!" zahučal a oprel sa o sedadlo. Zachmúrene sa díval von oknom a celú cestu bol ticho.........vlastne, VŠETCI sme boli ticho.
Došli sme pred Kaulitz House a keď som vystupovala, Bill ma zastavil.
Bill: "Nell, mohol by som ísť teraz za Stelou?!"
Ja: "Noa! Len choď! Mama doma nebude.... Ja zatím budem tuto s Tomom!" usmiala som sa naňho.
Bill: "Ďakujem!" zašepkal a odišiel za Stelou. Otočila som sa k Tomovi, ktorý si vyberal batožinu z auta.
Tom: "Kde zdrhol?" zahučal podráždene a zamkol auto.
Ja: "Šiel za Stelou...." podišla som k nemu.
Ja: "Už sa toľko nemrač!" usmiala som sa naňho.
Tom: "Veď ja sa nemračím...."
Ja: "Vôbec!" Objala som ho okolo krku a zadívala som sa naňho.
Ja: "Ľúbim Ťa!"
Tom: "Aj ja teba!" pohladil ma po líci a pobozkal ma. Spolu sme sa vybrali k nim, keďže u nás bol Bill so Stelou a nechceli sme ich rušiť. U Kaulitzových nebol nikto doma. (POCHOPITEĽNE =P)
Tom: "Nie si hladná?" spýtal sa ma, keď sme vošli do obývačky.
Ja: "No jo! Niečo by som si dala!" zaškerila som sa naňho.
Tom: "Hneď som naspäť!" pobozkal ma a vytratil sa do kuchyne. Posadila som sa do kresla a zapla som telku. Po chvíli sa Tom vrátil s totálne zroneným výrazom na tvári.
Ja: "Stalo sa niečo??" spýtala som sa vystrašene.
Tom: "Chápeš to? Prídem domov. KONEČNE a my doma NIČ, ale brutálne NIČ nemáme! Chápeš??" povedal zhrozene a zvalil sa na gauč.
Tom: "JA umriem!"
Ja: "Neber si to tak osobne!" povedala som kľudne a postavila som sa. Podišla som k nemu a čupla som si. Tom na mňa pozrel.
Ja: "Vieš," usmiala som sa naňho, "existuje také krátke čísielko na ktoré keď zavoláš, objednáš si také fajne papaníčko a do 20 minút ho máš dovezené!"
Tom: "Hm...."
Ja: "Ti doplo?"
Tom: "Hmm....."
Ja: "Tak hej??"
Tom: "Hej hej! No okej, ale šak kým oni dôjdu umriem!"
Ja: "Ešte si primladý na to aby si umrel! Neboj prežiješ!" usmiala som sa naňho.
Tom: "Tak fajn!" zdvihol sa a podišiel k pevnej linke, keďže jeho mobil Bill niekde odfajkol. =)
Tom objednal pizzu a potom sa so spokojným výrazom na tvári zvalil vedľa mňa na gauč. Prehodil si ruku cez moje ramená a pozeral na telku.
Tom: "Čo by som ja bez teba robil!" zaškeril sa.
Ja: "Veľa vecí...." oprela som si oňho hlavu.
Ja: "Len čo by som robila ja! Ani v sne si neviem predstaviť čo by so mnou bolo, keby si tú haváriu........neprežil!" povedala som smutne....

Pokračovanie nabudúce :)

The dark side of the sun 14.časť

27. února 2010 v 15:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Lia, Tom
Diel: 14.

Otec: "Som rád, že si rozumiete," povedal dôrazne a pozrel na Toma. Drgol som ho lakťom do boku.
Tom: "Tom!" vystrel k nej ruku.
Wendy: "Teší ma..." usmiala sa a potriasla mu ňou. Tom od nej odtrhol zrak a zavŕtal ho do otca.
Tom: "Nebudeme tu prekážať?!" s podvihnutým obočím sa naňho díval.
Otec: "Myslím, že nie..." rozpačito sa usmial.
Ja: "My....my sa ideme vybaliť..." usmial som sa, schmatol som Toma za ruku a ťahal som ho hore do našej izby. Keď som za nami zavrel dvere, Tom hodil tašky na zem a otočil sa ku mne.
Tom: "To je kurva čo?" opýtal sa zjavne naštvane.
Ja: "Tak to neviem..." vydýchol som...

*Lia*
Jane: "Preboha, čo si robila?" bolo prvé čo mi povedala keď ma uvidela.
Ja: "Ehm no..."
Simon: "Nevie piť..." uškrnul sa.
Jane: "Lia!" naoko zhrozene na mňa pozrela.
Ja: "Simon...." štuchla som doňho. "Vezmi mi tašky a nevydumuj!" zahučala som naňho a "odbarlovala" som sa k Jane =)
Jane: "Takže čo sa stalo?"
Ja: "Trochu sa kamoš vybúral..."
Simon: "Trochu? Skoro ťa ten chumaj zabil! Lia neštvi ma..."
Smutne som sklonila hlavu, pretože som si práve spomenula na Toma...
Jane: "Tak...poďte dnu...." usmiala sa. Simon mi vzal tašky a spolu s Jane som vošla dnu.
Jane: "Poďte sa najesť. Práve som dovarila obed..."
Ja: "Fajn..." usmiala som sa a šla som za ňou do kuchyne. Simon mi šiel odniesť hore kufre a potom došiel za nami.
Jane: "No...A ako dlho ostanete??"
Ja: "Ostaneš!"
Jane: "Ty??" pozrela na Simona.
Simon: "Niee.....Mám veľa práce...."
Ja: "Jasne...."
Jane: "No nič...My si poradíme aj bez Teba..."
Ja: "To si píš..." usmiali sme sa na seba a potom sme sa pustili do jedla, ktoré pre nás Jane pripravila...

*Tom*
Bill: "Veď otec na to má právo....Je to jeho život tak...."
Ja: "Ale mohol nám to aspoň povedať ne??" zahučal som podráždene a rozhodil som rukami. Prečo tu kurva nie je Lia...Aspoň by som sa nenudil.
Bill: "To mohol..." vzdychol si a posadil sa na kraj postele.
Ja: "Mohol to povedať mame....Do riti! MAL jej to povedať!"
Bill: "To mal..." zvalil sa vedľa mňa. Chvíľu sme obaja mlčali a potom sa znova ozval:
Bill: "Prečo si hneď neprijal Wendinu ruku?"
Ja: "Neviem....nezdá sa mi sympatická," mykol som plecami.
Bill: "Ja zemrem...." vyprskol smiechom. Nechápavo som naňho pozrel a poťukal som si po čele.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Love is the answer 54.časť

25. února 2010 v 14:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly-Ann, Ashley
Diel: 54.

Bill: "Ahoj! Čo si chcela?!" spýtal sa a sadol si ku mne na posteľ. Skôr než som stihla niečo povedať, prerušil ma.
Bill: "Sorry, že ťa prerušujem, ale môžem vedieť, čo sa stalo medzi tebou a Tomom? Dnes ste pri večeri nevyzerali ako šťastný párik..............dokonca ani ako brat a sestra!"
Ja: "Veď práve o tom sa chcem rozprávať............" povedala som a všetko som mu porozprávala.
Keď som skončila, Bill na mňa čumel doslova s otvorenými ústami.
Bill: "Ja toho chumaja zabijem!" bolo prvé čo povedal, keď sa spamätal.
Ja: "Rehot.......ty by si všetkých len zabíjal!" a zasmiala som sa.
Bill: "Teba to neštve? Nie je ti zle s toho, že si na vlastné oči videla, že ťa tvoj chalan podvádza? Ešte ti aj klame??!" pozeral na mňa jak puk na prázdnu bránku.
Ja: "Mňa to neštve," postavila som sa a podišla som k oknu. "Mne je ľúto, že mi nedokázal rovno do očí povedať, že ho už nebavím. Že ma už nechce! Stačilo, keby mi povedal, že mám kopačky, a nemusel sa tváriť, že ma miluje, keď to nie je pravda!" povedala som a zotrela som si slzy. Otočila som sa späť k Billovi.
Ja: "Prečo?!" spýtala som sa ho priškrtene a po tvári sa mi valila jedna slza za druhou. Bill podišiel ku mne a objal ma. Silno som ho stisla a rozplakala som sa ešte viac.
Bill: "Neviem! Neviem prečo!" povedal a hladil ma po vlasoch. "Ale jedno nech ti je jasné," odtiahol sa odo mňa a pozrel na mňa. "Pokiaľ bývam v tomto dome, Tom sa k tebe ani nepriblíži! Nedovolím to akože som tvoj brat!" povedal a znova ma objal.
Ja: "Ďakujem!" povedala som a sadla som si na posteľ.
Bill: "Ja už pôjdem dolu okej?! Zvládneš to sama?!"
Ja: "Mhm! Nemaj strach! A Bill, prosím, nikomu nehovor, to čo som ti teraz povedala! Hlavne nie Kery, lebo tá by to hneď vytárala mame!"
Bill: "Chápem!" zasmial sa.
Ja: "A ešte jedna maličkosť!" povedala som, keď už Bill podišiel k dverám od mojej izby.
Bill: "Počúvam!"
Ja: "Nechaj Toma Tomom! Prosím!"
Bill: "Okej..." zahundral.
Ja: "Bill, prosím! Aj minule si mi povedal presne to isté a pobili ste sa ako malé deti!"
Bill: "Okej, nedotknem sa ho! Myslím to smrteľne vážne!" povedal a priložil si ruku na srdce.
Ja: "Verím ti!" povedala som a usmiala som sa naňho.
Bill: "No ok, ja idem, zatím pa!" usmial sa a odišiel. Ľahla som si na posteľ a dívala som sa do stropu. Po lícach mi tiekli slzy, ale nevydala som zo seba ani hláska. Mlčky som rozmýšľala nad všetkým. ´Nad celou touto fraškou.........áno fraškou........ mala som Toma nechať už na začiatku a nebola by som sa doňho zamilovala.............nebola by som sa naňho citovo naviazala a teraz by som kôli nemu, alebo lepšie, kôli mojej hlúposti nemusela preplakať noci........mala som s tým skoncovať už vtedy, keď sa stalo to čo sa stalo v parku...........už vtedy som mala prestať.......mala som ho prestať milovať.........Css, keby sa tak dalo rozkázať citom...........hmm, to by som chcela asi veľa čo? Povedať si: Do toho sa zamilovať nesmiem a naopak....Som príliš naivná ja viem...........nie, ja som krava.......sprostá krava keď som sa sem vôbec trepala........´
Z môjho rozmýšľania ma vyrušilo až tiché klopkanie na dvere.
Ja: "Ďalej!" povedala som potichu a zotrela som si slzy z tváre. Otvorili sa dvere a medzi nimi sa zjavila Keryna šišatá hlava.
Kery: "Môžem?!" spýtala sa potichu. Nič som nepovedala, len som pokývala hlavou. Kery sa prešmykla dnu a bezpečne za sebou zavrela dvere. Potom pribehla k posteli a sadla si ku mne.
Kery: "Lilly, čo sa zas stalo?!" spýtala sa a ustarostene na mňa pozerala.
Ja: "Veľa vecí!" odmlčala som sa: "Veľmi veľa!" zašepkala som a neprítomne som sa dívala na stenu.

Pokračovanie nabudúce :)

Odpustím ale nezabudnem 54.časť (18+)

25. února 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Odpustím ale nezabudnem

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Tess
Diel: 54.

Keď sa vrátil, práve som odkladala tortu, ktorá ostala, do chladničky. Keď som ju zavrela, oprel ma o linku a držal ma okolo pása. Usmiala som sa, objala som ho okolo krku a pobozkala som ho. Tom si ma k sebe pevne privinul a bozkával ma ešte vášnivejšie. Dlane, ktoré som presunula na jeho hruď som pomaly presúvala dole kým som nenahmatala lem jeho trička. Rukami som mu zašla pod tričko a pohladila som ho po bruchu. Trochu ním cuklo a so smiechom sa odo mňa odtiahol.
Tom: "Chceš ma zabiť?" usmieval sa.
Ja: "To by som si nedovolila!" usmiala som sa, pohladila som ho po tvár, znova som mu zašla rukami pod tričko a zobliekla som mu ho. Zmapovala som si ho pohľadom.
Ja: "Tuším si nám pekne zmužnel..." uškrnula som sa a pohladila som ho po hrudi.
Tom: "Ani nie....To len ty ma tak úžasne vykrmuješ!" usmial sa a pohladil ma po tvári.
Ja: "Ou...Tak to radšej prestanem, aby si sa prepchal cez vchodové dvere...."
Tom: "Týýýý...."
Uškrnula som sa a skôr než ma stihol chytiť som trielila do spálne. Keď som tam však vošla, Tom ma dobehol a chytil ma do svojho náručia pričom sme skoro spadli, keďže som nejako stratila rovnováhu no Tom to ustál. Našťastie! Inak by som ho prizabila! =)
Zavrel dvere (tým, že do nich kopol) a znova ma pobozkal. Rukami mi zašiel pod tričko a na chvíľu sme sa od seba museli odtiahnuť aby mi ho dal dole. Odhodil ho niekam dozadu a znova ma pobozkal pričom sme sa presúvali k posteli, na ktorú ma položil a ostal nado mnou stáť.
Ja: "Tomíííí...." chytila som ho za opasok a stiahla som ho na seba na čo sme sa obaja rozosmiali. Tom už zo mňa chcel vstať, no objala som ho okolo krku a nedovolila som mu odísť, keďže som ho znova pobozkala. Trochu viac som sa posunula na posteľ aby som nezletela dole a Tom sa na mňa posadil pričom mi držal ruky nad hlavou. Z hlboka som dýchala a dívala som sa mu do očí.
Tom sa znova prisal k mojím perám a po chvíli uvoľnil zovretie, čiže som si vyvliekla ruky z jeho zovretia a objala som ho okolo krku. Chvíľu ma ešte bozkával na perách, no potom prešiel postupne na krk kde mi (mám také tušenie) urobil cucflek; bozkával ma na prsiach a bruchu. Oboma rukami som zvierala obliečku a zrýchlene som dýchala. Tom mi rozopol opasok a stiahol zo mňa rifle. Vtedy som sa naňho prevalila a diabolsky som sa usmiala.
Tom: "Tess....Si ma prerušila!!" naoko nahnevane na mňa pozrel.
Ja: "Pretože to TY máš dnes narodeniny," usmiala som sa a pobozkala som ho. Rukou som mu prešla po hrudi smerom dole. Zastavila som sa pri jeho opasku. Mlčky ma sledoval. Usmiala som sa a začala som ho bozkávať na hrudi, pričom som sa venovala jeho bradavkám. Po chvíli som zišla dole a rozopla som mu opasok. Zobliekla som mu rifle a hneď na to trenky. Zdvihol hlavu a pozrel na mňa. Len som sa usmiala a vzala som mu HO do ruky. Pomaly som začala pohybovať rukou pričom tou druhou som ho hladila po bruchu. Po chvíli som do tejto činnosti zapojila aj ústa aj jazyk. Tom vzrušene zastonal a po chvíli som v ústach zacítila známu chuť. Všetko som prehltla a pozrela som naňho.
Mal zaklonenú hlavu a zrýchlene dýchal. Vyliezla som opäť k nemu a pobozkala som ho. Prevalil sa na mňa.
Tom: "Teraz máš smolu..." uškrnul sa.
Ja: "Ja milovanie s Tebou nepokladám za smolu..." pošepkala som a pohladila som ho po tvári. Tom ma chytil za tvár a pobozkal ma. Potom šiel nižšie, kde ma bozkával na krku a popritom som sa trochu nadvihla aby mi mohol rozopnúť podprsenku, ktorú zo mňa následne stiahol. Pozrel na mňa a tak diabolsky sa usmial.
Ja: "Na čo myslíš ty diablik??" usmiala som sa a rukou som mu prešla po línii tváre.
Tom: "Na úžasnú noc, ktorú strávim s Tebou...." usmial sa, vášnivo ma pobozkal a potom ma veľmi jemne začal bozkávať na bruchu. Privrela som oči a hrýzla som si spodnú peru. Tom mi pomaličky stiahol tangá a nežne ma začal dráždiť jazykom.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Credendo vides 54.časť

25. února 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Credendo vides (Keď uveríš, uvidíš)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Bill, Nell
Diel: 54. časť

Stela: "Čau....." povedala potichu.
Ja: "Čo ti je???"
Stela: "Bolí ma hlava!" zakvílila zúfalo a viac sa zababušila do deky. Usmiala som sa.
Ja: "Po včerajšku sa ani nečudujem...."
Stela: "No jo! Ibaže ja si nič nepamätám..."
Ja: "No," postavila som sa. "Časom sa všetko dozvieš! Aj to čo nechceš!" zaškerila som sa na ňu a vybrala som sa von z obývačky.
Stela: "Díky moc! Kde ideš?"
Ja: "Do sprchy a potom spať! Som uťahaná jak kobyla!"
Stela: "Tak to sme dve!" usmiala sa a vypla telku.
Stela: "Idem s tebou!" vstala a spolu sme vyšli hore. Osprchovala som sa a potom som zaľahla ku Stele do izby a v priebehu pár minút som zaspala.

Zobudila som sa až o dvanástej, ale až o pol jednej som sa vytrepala z postele a šla som do kúpeľne. Osprchovala som sa, vysušila som si vlasy a okolo pol druhej som zišla dole. Stela sedela v obývačke a zas čumela do telky. Ona je proste PRÍPAD! Najedla som sa a o trištvrte na dva po mňa došiel Bill.
Bill: "Stela?"
Ja: "V obývačke," hovorila som keď som sa obúvala.
Bill: "Aha.....ona nejde??"
Ja: "Ne-e. Ju bolela hlava!" uškrnula som sa.
Bill: "Ešte stále, Koľko toho vypila preboha?"
Ja: "Dosť! Neboj," povedala som, keď som si všimla jeho smutný výraz, "keď dovezieš Toma, niekde sa s ním stratím a môžeš sa s ňou rozprávať donekonečna!" žmurkla som naňho a konečne sme sa vybrali po Toma....
Do nemocnice sme prišli presne o druhej, keďže Bill uháňal jak raketoplán. Priznávam, skoro som Tomovi skrášlila palubnú dosku =P Keď sme vyšli hore, Tom nás už poslušne čakal v izbe. Sedel na posteli a čítal nejaký časopis.
Tom: "No konečne!" povedal, keď sme vošli do izby.
Bill: "Čo konečne! Veď sme prišli načas!" zagánil naňho.
Tom: "Šak ookej!" zdvihol ruky na obranu a usmial sa na mňa.
Tom: "Ciao láska!"
Ja: "Sewa!" pobozkala som ho na pery. "Môžeme ísť?"
Tom: "Ešte nie. Až keď dôjde doktor!" usmial sa.
Tak sme asi desať minút čakali na doktora. Keď prišiel, skontroloval Tomove papiere o jeho zdravotnom stave, skonštatoval, že je fyzicky aj psychicky (vtedy sa Tom zasmial) v pohode a posledné čo mu povedal bolo, že by mal ešte aspoň týždeň oddychovať a hlavne, dať si na istý čas pauzu s alkáčom........ =)
Na to Tom povedal len "okej" a bol nenormálne šťastný, keď sme konečne opustili nemocnicu.
Tom: "Ty si chodil celý čas MOJÍM autom!" zrúkol zhrozene, keď sme stáli pri jeho aute.
Bill: "No a jak som sa mal podľa TEBA dostať do nemocnice!" zahučal podráždene.
Tom: "Šak okej," skrotol. "Ale nabudúce mi daj vedieť!"
Ja: "Ibaže nabudúce už v špitáli neskončíš!"
Tom: "Nikdy nevieš..."
Ja: "Prestaň!" buchla som ho do ramena a sadla som si dozadu. Tom si sadol ku mne.
Tom: "Neže nás vybúraš!" zagánil naňho zozadu.....

Pokračovanie nabudúce :)

Rovnica Lásky 54.časť

25. února 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Rovnica lásky

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Ellie, Sára
Diel: 54.

***5. Deň- Nedeľa***
Sedela som pred chatou a bavčala som sa s foťákom. Bola som tu len ja, pretože holky zdrhli k vode (tak ako aj ostatok deciek) - ja som sa pravdaže ulievala =D. Ale nie......triedna si ma nejak veľmi stráži :) Povedala, že ak nechcem ešte ísť k jazeru nemusím. A hlavne nie po tom čo tá krava urobila. Tak som teda ostala spolu s Tomíškom v kempe (no jo =) jeho mi tu nechala ako "ochranku" :D:D:D). Tom bol práve na WC.
Práve som písala mamči SMS, ako sa mám keď sa Tom vrátil.
Tom: "Čo robíš??!" postavil sa za mňa a objal ma.
Ja: "Počkaj.....píšem Sms, no pokiaľ ma nepustíš, nedopíšem ju!" usmiala som sa naňho.
Tom: "Cííí máš dajakú bokovku čo??!" uškrnul sa a pobozkal ma.
Ja: "Nie. Píšem mame."
Tom: "Vidíš.....to by som mohol aj ja....." uškrnul sa, prisunul si ku mne stoličku, na ktorú sa posadil a vybral z vrecka mobil. S úsmevom som sa naňho dívala keď zrazu zdvihol pohľad od telefónu a pozrel na mňa.
Tom: "Čo je?" usmial sa.
Ja: "Nič nič....." pokrútila som hlavou a zas som sa venovala písaniu správy.
Tom: "Ja už mám!" víťazne sa na mňa usmial a položil mobil na stôl.
Ja: "Počkaj.....už aj ja!" tiež som položila mobil na stôl a usmiala som sa naňho.
Ja: "Čo budeme robiť??!" vzdychla som si.
Tom: "No nudiť sa isto ne!" uškrnul sa. "Poď ku mne..."
Vstala som a posadila som sa naňho. Tom si ma prezrel pohľadom a pohladil ma po tvári. Naklonila som sa k nemu, no nepobozkala som ho. Namiesto toho som ostala na milimetre od jeho tváre.
Ja: "Hej? A čo by si chcel robiť aby si sa nenudil??" spýtavo som naňho pozrela a hrýzla som si spodnú peru.
Tom: "No.....toho by sa dalo veľa...."
Ja: "Napríklad...." Nahol sa ku mne a niečo mi pošepkal do ucha...
Ja: "Cíííí......nesi perverzný??!" so smiechom som ho šťuchla do ramena.
Tom: "Počkaj.......porozmýšľam......hm.....nie," usmial sa a pobozkal ma.
Ja: "A to akože tu??!"
Tom: "No hej rovno tu pred chatou!" rozhodil rukami pričom ma pustil a skoro som sa z neho zrúbala.
Ja: "Fajn! Zabi ma a nič nebude!" zahundrala som keď ma ltt zachytil.
Tom: "No ešte to by mi chýbalo," uškrnul sa a znovu ma pobozkal.
Ja: "Hmm.....Idem na Wc. Hneď som späť," usmiala som sa, pobozkala som ho a šla som smer sprchy.....teda záchody :)
S pohľadom zarytým do podlahy som vyšla z WC keď ma niekto pritlačil na stenu a vášnivo pobozkal. Tom! Kto iný....
Ja: "Hééj..... chceš ma zabiť?" rozosmiala som sa.
Tom: "Hm...." usmial sa a znova ma začal bozkávať. Nejak sme sa prepracovali až k sprche.
Ja: "Počkaj.....to tam chceš fakt vliezť??"
Tom: "No a? Bude sranda!" uškrnul sa.
Ja: "A neni to trochu......no malé??!"
Tom: "Ani nie!" uškrnul sa a znova sa prisal k mojim perám. Objala som ho okolo krku a vliezli sme do sprchy.
Ja: "A čo keď tu niekto príde??"
Tom: "Nikto nepríde," usmial sa. Zrazu sa otočil a pustil vodu.
Ja: "Tooooom!" zapišťala som. Predsa len je nepríjemné keď ste oblečený a niekto na vás pustí tak trochu studenšiu vodu. Rozosmiala som sa a Tom ma nalepil na stenu. Usmial sa a znova ma začal bozkávať, no tentoraz sme neskončili len pri tom.....

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú 54.časť

25. února 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Jennifer, Lukas
Diel: 54.

Ja: "Nooo......hej =)! Neska ideš so mnou vonku....."
Lukas: "A?!"
Ja: "Neviem.....sa budeme prechádzať......nudiť...."
Lukas: "No isto! Ne ne.....pekne pôjdeme do kina na nejaký dobrý film....okej?!"
Ja: "Dobre!" pobozkala som ho. "Ale teraz už musím ísť, pretože máme hodinu so Stewardkou!" zaxichtila som sa.
Lukas: "Uaaaa! Úprimnú sústrasť!"
Ja: "Heh.......Danke!" usmiala som sa, ešte sme sa pobozkali a odišla som.
Do triedy som vošla ltt. Ako náhle som si sadla, vpálila do triedy Stewardka! Jej pohľad hneď spočinul na mne. Neviem prečo =). Posadila sa za katedru, vybalil tú hŕbu papierov a zošitov čo so sebou neustále nosí a potom sa rozhliadla po triede. Pohľadom sa zasekla na mne a doširoka sa usmiala. Po tele mi prebehli zimomriavky, ptž keď sa Stewardka usmieva to
neveští nič dobré.
Stewardová: "Wernerová, poďte prosím ku mne!"
Nechápavo som pozrela na Kaťu. Tá len mykla plecami a tak som sa postavila a šla som k nej. Ona sa doširoka usmiala a vtisla mi do rúk písomky. Spadol mi obrovský balvan zo srdca.
Stewardka: "Rozdajte to prosím a hlavne rýchlo! Máme na práci iné veci než sa obťažovať malými písomkami!" povedala a už zase mala na tvári ten jej prísny výraz a pohľadom kĺzala po triede aby mohla kohokoľvek pri niečom načapať. Zvrtla som sa a začala som rozdávať. Práve som podávala písomku Tomovi, keďže ju mal úplne na vrchu, keď učka povedala.
Stewardová: "Tom, prosím vás pomôžte Jennifer, nech to máme rýchlo za sebou!" povedala a zas sa usmiala. S Tomom sme na seba pozreli. Ja vystrašene a Tom....on tak.....tak divne. Postavil sa a podišiel ku mne. Podala som mu písomky a spoločne sme ich rozdali. Keď sme boli hotoví, sadla som si na miesto a všimla som si, že keď si Tom sadal na to svoje, usmial sa na mňa(?). Vytreštila som naňho oči, no on odvrátil pohľad a zadíval sa na svoju písomku. Pokrútila som hlavou a mrkla som aj ja na tú svoju. Jedna! Ostala som trošičku mimo a pozrela som na učiteľku, no tá len prikývla a usmiala sa. Ešte aspoň päť krát som si to celé prešla, no fakt som tam nič zlé nenašla.....
Po nemčine sme mali fyziku, no chýbala učiteľka a tak sme mali zastupovanú hodinu. Nakoniec bola asi tá najhoršia hodina. Angličtina! Keďže sme vyfasovali takú mladú, peroxidovú, silikónovú "učiteľku" chalani sa viac venovali jej bujným vnadám ako tomu čo vysvetľovala. Takže sme z hodiny mali veľké hovno, pretože tá ťava si nechala skákať po hlave a všetky narážky na jej postavu brala s úsmevom. Ani sa nečudujem. Bola som šťastná, keď zazvonilo. Pobalila som si veci a spolu s Kaťou sme vyšli z triedy. Prezuli sme sa a vonku ma už čakal Lukas. Kaťa sa s nami rozlúčila a šla domov spolu so Sisou a Dajou.
Lukas: "Tak," dal mi pusu. "Prežila si hodinu so Stewardkou!?"
Ja: "Mhm! Dokonca som dostala z písomky jednotku! Chápeš z Nemčiny jednotka!"
Lukas: "Šak to je dobré!"
Ja: "Šak hej! A že prečo sa na mňa tak Stewardka vyžgierala!" zahlásila som, načo sme sa obaja zasmiali. Keď sme došli ku mne rozlúčili sme sa a dohodli, že Lukas po mňa dôjde o pol šiestej.
Keď som otvorila dvere a vošla som do domu, prekvapilo ma až podozrivé ticho. Zobula som sa a prešla som do obývačky, kde som sa zarazila. Sedela tam mama, otec a vedľa neho sedela ešte jedna, tak povediac "slečna". Mama na mňa pozrela a chabo sa usmiala.
Mama: "Ahoj!" pozdravila ma.
Ja: "Čau!" povedala som nasrato, ešte som otca prebodla pohľadom, otočila som sa a vybehla som hore do izby. Poriadne som tresla dverami a tašku som hodila k stolu. Mala som nervy jak nikdy. Ešte nech si tú pizdu dovlečie do spálne do prdele.
Ja: "Do riti!" nadávala som a popritom som zapínala komp. Prezliekla som sa a hačla som si na stoličku. Mrkla som na čas. Bolo štvrť na tri, čiže som ešte mala čas.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Stroskotaná láska 54.časť

25. února 2010 v 14:00 | Jennifer Kaulitz :) |  Stroskotaná láska

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Bill, Teresa
Diel: 54.

Samantha: "Teresa!"
Samantha: "Teresa!" namiesto odpovede som jej zavrela...teda tresla dverami pred nosom...

Keďže celý čas čo som bola zavretá v izbe som plakala, keď mi zavolal Bill, že je na ceste skoro som zinfarktovala. Totižto, keď som sa uvidela v zrkadle, ltt som neskolabovala. Vlasy som si zopla do copa a opláchla som si tvár studenou vodou. Vyzerala som hrozne...teda tie červené opuchnuté oči...no "krása!" Snažila som sa to nejak zakryť no keď som sa potom uvidela, vyzerala som ešte horšie. Vykašľala som sa na to a nasadila som si slnečné okuliare. Na pery trochu lesku a šla som dole. Vošla som do kuchyne a naliala som si džús. Keď som pozrela von oknom, práve vtedy Bill zastal pred našim domom. Vystúpil z auta a keď ma uvidel v okne, usmial sa a zamával mi. Položila som pohár na linku, nasadila som úsmev č. 5 a šla som von.
Bill: "Ahoj," usmial sa a pobozkal ma.
Ja: "Ahoj..." pozdravila som ho potichu a usmiala som sa.
Bill: "Počkaj počkaj...Stalo sa niečo?" zarazene sa na mňa pozrel. Zrejme mi na ten úsmev neskočil.
Ja: "Nič.." povedala som potichu. "Všetko je OK," usmiala som sa a snažila som sa zadržať slzy.
Bill: "Terka..." Zložil mi okuliare z tváre a keď som si všimla ten vystrašený pohľad, bolo mi to ľúto.
Bill: "Čo sa stalo?"
Ja: "Sam...ona...ona mi neverí. A dnes...strašne sme sa pohádali a ja som jej povedala, že..." sklonila som hlavu no Bill mi ju pohotovo zdvihol.
Bill: "Že?"
Ja: "Že ju nenávidím..." pošepkala som a rozplakala som sa. Objal ma.
Bill: "Pššt...to bude v poriadku..."
Ja: "Ja....ja nechcela som....ibaže ma to už všetko štve..."
Bill: "Neplač..." pevne ma objímal. Oprela som si hlavu o jeho plece a držala som ho u seba tak akoby som ho už nikdy nechcela pustiť.
Ja: "Mrzí ma to..." zavzlykala som a pozrela som naňho.
Bill: "Neplač..." zotrel mi slzy z tváre. "Uvidíš, ju to prejde a všetko bude opäť v poriadku..." pobozkal ma na čelo.
Ja: "To si vždy taký optimista?" a obaja sme sa zasmiali. Prikývol.
Bill: "Skoro..." usmial sa a pobozkal ma. Znova som ho silno objala.
Ja: "Ľúbim ťa..."
Bill: "Aj ja Teba," usmial sa. "No poď..." pobozkal ma a otvoril auto. Nasadla som si a potom aj on. Pripútali sme sa a mohlo sa vyraziť. Bill ma celý čas sledoval v spätnom zrkadle.
Ja: "Vyzerám otrasne, že?"
Bill: "To zrobí trochu mejkapu! Prídeme do štúdia tak ťa dám dokopy! Okej?"
Ja: "Mhm! A zrobíš mi veľkú kávu!" žmurkla som naňho a obaja sme sa zasmiali...

Ja: "Čaute!" pozdravila som chalanov, keď sme s Billom došli do štúdia.
Gustáv/Georg: "Ahoj!" usmiali sa od ucha k uchu. keď som pozrela na Toma, bolo mi ho ľúto. Len tak tam sedel a čumel do telky. Pozrela som na Billa a podišla som k Tomovi. Posadila som sa vedľa neho. Po chvíľke ku mne otočil hlavu. Vyzeral hrozne...
Ja: "Ahoj..." povedala som potichu a usmiala som sa.
Tom: "Hm..."
Ja: "Mám pre Teba odkaz od Sam..." neisto som naňho pozrela.
Tom: "Fakt?" opýtal sa potichu, ale so žiadnou nádejou, šťastím v hlase.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

The dark side of the sun 13.časť

25. února 2010 v 10:00 | Jennifer Kaulitz :) |  The dark side of the sun (Odvrátená strana slnka)

Autor: Jennifer Kaulitz :)
Hl. Postavy: Tom, Lia
Diel: 13.

*Bill*
Tom celú cestu mlčal. Nechápal som ho, pretože inokedy by kecal celú cestu a hlavu by som mal jak balón. Teda, aj teraz som ju mal jak balón ale to z toho VZDUCHU! =)
Ja: "Tooooom....Čo je s Tebou?" zúfalo som naňho pozrel.
Tom: "Nič...Prečo?" opýtal sa potichu a takým divným hlasom.
Ja: "No...lebo odkedy si doma z nemocnice, správaš sa nejak divne..."
Tom: "To je tým prostredím..."
Ja: "Alebo tou....tou...Liou?" Len na mňa mlčky pozrel.
Ja: "Takže hej..."
Tom: "Nie..."
Ja: "Klameš..."
Tom: "Neklamem."
Ja: "Klameš."
Tom: "Neklamem."
Ja: "Klameš!"
Tom: "Jo! Klamem! Spokojný??"
Ja: "Ahá...A mám ťa!" usmial som sa.
Tom: "Ja sa nechápem....nikdy sa mi nič podobné nestalo...."
Ja: "Myslíš na ňu?"
Tom: "Od rána do večera..." vzdychol si a konečne zabočil na ulicu kde býva otec.
Ja: "Chýba ti?"
Tom: "Strašne. Chcem ju vidieť. Nenormálne mi chýba jej prítomnosť..."
Ja: "Len mi nepovedz, že si sa..."
Tom: "Zamiloval? Neviem..."
Ja: "Ako to, že nevieš?? TO musíš vedieť!"
Tom: "Ja som nikdy nebol ZAMILOVANÝ. Aspoň nie tak, aby som si uvedomoval čo pre mňa LÁSKA znamená..."
Len som si vzdychol a Tom o chvíľu zastal pred otcovým domom.
Ja: "Láska príde vtedy, keď ju najmenej čakáš... Na to si zvykaj," potľapkal som ho po pleci a vystúpil som z auta. Po chvíli vyšiel aj Tom a otvoril kufor. Vybrali som si svoje tašky, taktiež aj Tom a potom sme sa vybrali k dverám.
Tom: "Myslíš, že je doma?" opýtal sa neisto keď sme stáli pred dverami.
Ja: "No...to zistíme len ak..." usmial som sa a zazvonil som. Chvíľu sa nič nedialo a s Tomom sme na seba zúfalo pozreli a vtedy sa rozleteli dvere, a v nich prekvapený, zarazený, šťastný, zaskočený oco. Nevinne sme sa naňho usmiali.
Ja/Tom: "Ahoj..."
Otec: "E....ehm....A-ahojte...." dostal zo seba po chvíli.
Tom: "Môžme ísť dnu?"
Otec: "Jasne....Bože! Poďte ďalej!" usmial sa a privítal nás. Obaja sme sa s ním zvítali.
Otec: "Prečo...prečo mi Simone nezavolala kedy prídete??" opýtal sa nervózne.
Ja: "Žeby prekvapenie?"
Otec: "No..." Zrazu z kuchyne vyšla nejaká....no slečna? Mohla mať okolo 25...
S Tomom sme na seba prekvapene pozreli.
Ja: "Prišli sme nevhod?"
Ona: "Jörg!? To sú..."
Otec: "Moji synovia...."
Tom: "Jou! A ONA je?" opýtal sa trošku nahnevane (?)
Ona: "Wendy!" usmiala sa a vystrela k nemu ruku. Len si ju prezeral, ale ruku jej nepodal.
Ja: "Ja som Bill!" vystrel som k nej ruku.
Wendy: "Teší ma," usmiala sa a potriasli sme si rukami.

Pokračovanie nabudúce Usmívající se

Love is the answer 53.časť

23. února 2010 v 15:00 | LubQa |  Love is the answer (Láska je odpoveď)
Autor: By LubQa
Hl. Postavy: Tom, Lilly-Ann, Ashley
Diel: 53.

Bill: "Ups!" usmial sa. Zliezol z postele, navliekol na seba kraťasy, tričko a mohli sme vyraziť.
Ja: "Vlasy?!"
Bill: "Netreba! Monokel?!"
Ja: "Netreba!" povedala som načo sme sa obaja zasmiali.
Bill: "No poď!" povedal a obaja sme vyšli z izby. Schádzali sme dolu schodmi, keď došiel Tom a prvé na čo sa pozrel som bola ja. Naše pohľady sa na chvíľu stretli, no ja som odvrátila pohľad a venovala som sa Billovi. Rozoberali sme Keryn nový účes. Sem tam sme sa zasmiali. Vošli sme do kuchyne a každý sme si sadli.
Mama: "Lill, kde je Tom?!"
Ja: "Neviem!" povedala som bez záujmu a nabrala som si polievku do taniera.
Bill: "Práve išiel hore!" povedal a začudovane na mňa pozrel. Tvárila som sa akože som si to nevšimla a spokojne som jedla.
Mama: "Lilly, choď ho prosím ťa zavolať jesť, kým je to teplé!"
Ja: "A to nemôže ísť Kery alebo Bill?!" spýtala som sa.
Mama: "A to ti robí problém ísť po svojho brata a povedať mu aby sa prišiel najesť?!"
Ja: "Áno!" odvetila som jej a vopchala so si do úst lyžičku s polievkou. Všetci traja na mňa pozreli pohľadom allá Čo sa stalo!?
Ja: "Nič sa nestalo!" odpovedala som im na nepoloženú otázku "Vôbec nič!" odvetila som a dojedla som polievku.
Mama: "Bill, choď prosím ťa odkázať Tomovi nech nakluše do kuchyne, lebo poňho dôjdem ja!" povedala trochu rozrušene a celý čas zo mňa nespustila pohľad. Bill neochotne vstal a vybehol hore odkázať svojmu bratovi, že má prísť jesť. Potom sa vrátil a sadol si.
Bill: "O chvíľu dôjde!"
Mama: "Tak nech si pohne, lebo mu vychladne polievka............vlastne, on ju už má studenú!" povedala a prevrátila očami.
Mama: "Jáj deti, vy ma raz znesiete zo sveta!"
Ja: "Neboj tak skoro to nebude.................myslím!" povedala som a oprela som sa o operadlo. Po chvíli sa dotrepal aj Tom. Keďže voľné miesto bolo len vedľa mňa sadol si tam. Ja som sa pre istotu trochu odsunula. Znova na mne spočinuli všetky pohľady.
Tvárila som sa akože mi je to jedno. Počkal som kým dojedia polievku a potom som si nabrala špagety.
Ja: "Kedy dôjde ocko?!" spýtala som sa popri jedení.
Mama: "Až večer......prečo?!"
Ja: "Nič len tak!" povedala som a potom som pozrela na Billa.
Ja: "Bill, máš potom chvíľočku?!"
Bill: "Hej!"
Ja: "Diki!" usmiala som sa naňho a nastriekala som si kečup na špagety. Znova som dojedla ako prvá a tak som vstala od stola a vložila som tanier do dresu.
Ja: "Keď dojete, umyjem riad! Dobre mami?"
Mama: "Dobre! Ďakujem!"
Ja: "Neni zač! Inak Bill, budem v izbe! Okej?!" mrkla som naňho.
Bill: "Rozumiem!" povedala a usmial sa.
Ja: "Dobrú chuť!" povedala som a vyšla som hore do izby.
Keď som šla hore schodmi, počula som ako sa mama pýtala Toma, čo sa stalo. Nič nepovedal, len niečo zahundral. Len som si vzdychla a vošla som dom izby. Ľahla som si na posteľ a do ušú som si strčila MP3-jku.
Po asi pol hodinke došiel Bill. Vytiahla som si slúchatká z uší a usmiala som sa naňho.
Ja: "Szia!"

Pokračovanie nabudúce :)